Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Právo na spravodlivý proces. Dovolanie - prípustnosť proti už vykonanému rozsudku

52/2016
Právo na spravodlivý proces
Dovolanie - prípustnosť proti už vykonanému rozsudku
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 368 Trestného poriadku
Ak je právo na dovolanie zakotvené v právnom poriadku, požíva ústavnú ochranu, a to vzhľadom na ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak existujú v zákone obmedzenia na prístup k súdu v rámci konania o dovolaní, treba sledovať, či tieto obmedzenia sú proporcionálne ochrane základných práv, a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takého obmedzenia. Základné práva nevytvárajú len rámec normatívneho obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Preto podmienku prípustnosti dovolania treba vykladať tak, aby bola naplnená ako ústavou stanovená povinnosť dovolaciemu súdu poskytovať jednotlivcovi ochranu jeho základných práv, tak aj účel daného typu dovolacieho konania.
Z hľadiska prípustnosti podania dovolania je preto bez významu, či sa v dôsledku zahladenia odsúdenia hľadí na osobu odsúdeného ako na osobu, ktorá odsúdená nebola, keďže z hľadiska prípustnosti podania dovolania je rozhodujúce iba to, či existuje odsudzujúce rozhodnutie a či toto odsudzujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Nález
Ústavného súdu SR
I. ÚS 555/2015
Z odôvodnenia:
1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením z 9. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") na ďalšie konanie sťažnosť P. Z. (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 5 Tdo 36/2015 z 11. júna 2015 (ďalej len "uznesenie").
2. Zo sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa ako neprípustné, lebo bolo podané proti neexistujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu ako fikcii, ktorá nastala po zaplatení peňažného trestu sťažovateľom po právoplatnom odsudzujúcom rozhodnutí do rozhodovania o jeho dovolaní.
3. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd proti uzneseniu najvyššieho súdu vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s tým, že najvyšší súd ústavne neakceptovateľným, nekonformným a svojvoľným spôsobom vyložil a aplikoval na jeho prípad príslušné ustanovenia Trestného poriadku o prípustnosti dovolania voči napadnutému rozhodnutiu, čím mu znemožnil konať pred (dovolacím) súdom, pričom takýmto postupom v rozhodovaní a odôvodňovaní svojho rozhodnutia spôsobil ústavne neospravedlniteľný a neudržateľný zásah do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
4. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním z 9. februára 2016 ako aj najvyšší súd vo vyjadrení z 9. februára 2016 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom iba z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise, ktoré boli dostačujúce pre meritórne rozhodnutie aj vzhľadom na to, že ku kľúčovému právnemu problému sa vyjadrilo plénum ústavného súdu v uznesení sp. zn. PLz. ÚS 4/2015 z 18. marca 2015, ktoré vyslovilo záver
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).