Predbežné otázky pri posudzovaní oslobodenia od súdnych poplatkov

Žalobcovia sa žalobou zo 17. júna 2014 podanou v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") o ochrane osobnosti domáhali, aby žalovanej bola súdom uložená povinnosť zaplatiť každému z nich 75 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená v súvislosti s úmrtím ich dcéry a sestry pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič motocykla (ďalej len "vodič"). Pasívnu legitimáciu žalovanej vyvodzovali z ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že trestné stíhanie, začaté v danej veci pre spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") (z dôvodu úmrtia vodiča).

Okresný súd (ďalej "súd prvého stupňa") uznesením konanie zastavil.

Vychádzal z toho, že žalobcovia ako poplatníci [§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení do 30. júna 2016 (ďalej len "zákon č. 71/1992 Zb.")], napriek výzve a poučeniu súdom nezaplatili súdny poplatok za podanú žalobu (vo výške 4 x 2 316 eur). Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcov, že sa na nich vzťahuje osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade nie je totiž preukázané, že žalobcami tvrdená ujma im (skutočne) bola spôsobená trestným činom - predmetné trestné stíhanie bolo zastavené.

Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") na odvolanie žalobcov uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa na žalobcov nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na výsledok trestného stíhania nie je pre účely konania o podanej žalobe p