Trest zákazu činnosti uložený súdom v trestnom konaní a sankcia zákazu činnosti uložená v konaní o priestupkoch (ZSP 43/2023)

§ 43, § 61, § 69, § 70 Trestného zákona
§ 436 až 438 Trestného poriadku

I. Pri určení polovice vykonanej časti trestu zákazu činnosti pre potrebu rozhodovania o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku tohto trestu sa postupne, v trestnom konaní, uložené tresty zákazu činnosti, za predpokladu, že ide o zákaz tej istej činnosti spočítavajú.

II. Sankcia zákazu činnosti uložená páchateľovi v konaní o priestupkoch nie je pre účely konania o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti podľa § 69 a § 70 Trestného zákona, trestom uloženým v trestnom konaní súdom a preto ju nemožno na tieto účely spočítavať (ide o zákaz uložený iným orgánom verejnej moci nie súdom). Ak tomu istému páchateľovi bol v následnom trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti za iný skutok a plynutie sankcie zákazu činnosti a plynutie trestu zákazu činnosti sa prelína, tak sankcia zákazu činnosti a trest zákazu činnosti plynú súbežne.

III. Sankcia zákazu činnosti alebo jej dosiaľ nevykonaná časť netvorí pre účely ukladania tzv. ďalšieho trestu v zmysle § 43 Trestného zákona limitujúcu hranicu pre uloženie najvyššej výmery dovolenej Trestným zákonom pre tento druh trestu. Sankcia zákazu činnosti ani v tomto prípade nemá trestnú povahu a nemôže byť považovaná za trest uložený súdom v trestnom konaní.

IV. Výkon trestu zákazu činnosti začína zásadne právoplatnosťou rozsudku alebo trestného rozkazu. Tento začiatok odkladá len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý obvinený vykonáva alebo má vykonať.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tdo/22/2017

OS Bratislava V trestným rozkazom, sp. zn. 0T/126/2016 z 25. mája 2016, právoplatným 25. mája 2016 uznal obvineného R. H. za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ, ktorého sa dopustil tak, že trestným rozkazom OS Bratislava V, sp. zn. 1T/6/2014 z 21. januára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. februára 2014 bol uznaný za vinného, pričom mu bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 2 (dva) roky, ktorý začal plynúť od 28. decembra 2015 do 28. decembra 2017. Napriek tomu 23. mája 2016 v čase medzi 10.50 hod. a 11.10 hod. v Bratislave na Zadunajskej ceste viedol motorové vozidlo zn. fiat Stillo, farby čiernej metalízy, TEČ: BA-..., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ.

Za spáchanie tohto prečinu mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 TZ trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) TZ na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň obvinenému uložil podľa § 61 ods. 1 a 2 TZ trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na tri roky.

V dovolaní argumentovala nasledujúco:

„Ústavný súd SR 12. februára 2015 vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 525/2014-36 uviedol: „Podľa § 43 TZ ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolanú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Z § 43 TZ vyplýva, že výkon neskoršie uloženého trestu začne až po vykonaní trestu rovnakého druhu uloženého skorším rozsudkom. Výkon trestu zákazu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený (R 8/1969), a predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 61 ods. 8 TZ).“

Z uvedeného vyplýva, že sankcia zákazu činnosti uložená správnym orgánom a trest zákazu činnosti uložený súdom nie sú zákazy rovnakého druhu a teda sa nespočítavajú, ale plynú súbežne. To znamená, že trest zákazu činnosti uložený súdom v trestnej veci OS Bratislava V, sp. zn. 1T/6/2014 nezačal plynúť 28. decembra 2015 (teda po skončení sankcie zákazu činnosti), ale začal plynúť 15. februára 2014, teda v deň, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz v predmetnej veci. Podľa nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 525/2014 [ale aj uznesenie Krajského súdu (ďalej aj „KS“) v Bratislave, sp. zn. 3Tos/53/2015] trest zákazu činnosti začína plynúť v zásade dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol súdny zákaz činnosti uložený, pričom sa neprihliada na zákaz činnosti uložený správnym orgánom. Trest zákazu činnosti v trestnej veci OS Bratislava V, sp. zn. 1T/6/20014 preto plynul od 15. februára 2014 (od právoplatnosti trestného rozkazu) do 15. februára 2016. Obvinený R. H. preto v dobe spáchania skutku 23. mája 2016 v konaní 0T/126/2016 de iure zákaz činnosti uložený nemal, pretože tento uplynul 15. februára 2016. Uvedeným postupom súdu došlo k poručeniu Trestného zákona v ustanovení § 348 ods. 1 TZ a § 61 ods. 1 a 2 TZ. Obvinený R. H. v namietanej trestnej veci 0T/126/2016 vykonával od 23. mája 2016 trest odňatia slobody. Keďže ide o vážny zásah do základných práv slobôd, prerušila som súčasne podľa § 380 ods. 4 TP s podaním dovolania výkon rozhodnutia a trestu odňatia slobody.

„Podstatou dovolacích námi