Ústavné právo procesné na novom právnom základe (1.) Časť prvá: Úpravy, ktoré v zákone sú

Ústavné právo procesné sa zrodilo s prijatím Ústavy roku 1992, keď sa v Ústave objavili procesnoprávne normy. Výrazne sa rozvinulo s prijatím vykonávacieho zákona k Ústave. Pôvodný základ dostalo v zákone č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon patrí minulosti. Ústavné právo procesné má platný a účinný zákonný základ v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZÚS").

V právnom poriadku SR nie je ojedinelá úprava, v ktorej vzťahy neupravené určitým zákonom sa odkazujú na subsidiárnu úpravu ustanovenú v inom zákone. Otázky neupravené prvosledovým predpisom upravuje všeobecne záväzný právny predpis druhého sledu. Orgán aplikujúci subsidiárny všeobecne záväzný právny predpis má povinnosť aplikovať tento predpis tak, ako je formulovaný, podľa jeho účelu, v jeho rozsahu a obsahu. Pri subsidiárnom použití zákona aplikácia subsidiárneho prameňa práva znamená, že otázky neupravené základným zákonom sa riadia v celom rozsahu ustanoveniami subsidiárneho prameňa práva. Ako príklad možno uviesť prvú a druhú vetu § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka: "Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva." Občiansky zákonník je v tomto prípade subsidiárnym prameňom práva k Obchodnému zákonníku.

Od subsidiárneho použitia prameňa práva treba odlíšiť primerané použitie prameňa práva. Orgán aplikujúci prameň práva má v tomto prípade právo úvahy, či určitý prameň práva uplatní, alebo nie. Ak sa rozhodne pre aplikáciu prameňa práva, je jeho úlohou uplatniť právnu úpravu na účel, s obsahom a v rozsahu danom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý uplatňuje.

Tretím spôsobom aplikácie práva je analogické uplatnenie právnej úpravy, ktoré sa môže diať pomocou analogie legis, aj s využitím analogie iuris. Interpretácia a aplikácia práva pomocou analógie vyjadruje zásadný rozdiel medzi výkonnou mocou a súdnou mocou. Na rozdiel od výkonnej moci, ktorá musí svoje správanie limitovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavy"), súdna moc nesmie odmietnuť poskytnutie spravodlivosti, ktoré jej ukladá zákon.¹⁾ Analogická aplikácia práva sa vždy spája s istou dávkou tvorivosti, ktorá sa zakladá na rozhodnutí orgánu verejnej moci využiť na riešenie právneho vzťahu výslovne neupraveného všeobecne záväzným právnym predpisom vzorové riešenie buď z iného všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo z inej časti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý je prameňom práva pre dotknutý právny vzťah. Predpokladom riešenia per analogiam musí byť absencia výslovnej právnej úpravy ustanovenej na subsidiárne použitie aj neexistencia úpravy odkázanej na primerané použitie a zároveň hrozba denegatio iustitiae, ku ktorej by došlo, ak by orgán súdnej moci nevyvodil vlastné právne riešenie vzniknutej situácie pomocou analógie.

Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavným súdom" alebo Ústavným súdom SR") sa od prvých okamihov spájalo s uplatňovaním iných procesných zákonov, ktoré sa majú použiť primerane ako "doplnkové" pramene práva. Zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaním pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len "ZKÚS") ustanovil: "Pre verejnosť ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku, ak sa prerokúva ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní." (§ 30 ods. 5). ZKÚS určil aj ďalší odkaz: "O doručovaní a počítaní lehôt, predvolaní, predvedení, povinnosti svedčiť, zákaze výsluchu, práve odoprieť výpoveď, o nároku na svedočné, o vykonávaní dôkazov, o hlasovaní a náležitostiach rozhodnutia primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku." (§ 31 ods. 4). Napokon do tretice v osobitnej úprave konania o obžalobe na prezidenta republiky ZKÚS ustanovoval: "Pre konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku." (§ 74 ods. 2).

Počiatočná úprava z roku 1993 vydržala do roku 1995. Zákonom č. 293/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaním pred ním a o postavení jeho sudcov sa po prvý raz novelizoval ZKÚS. Zrušil sa § 30 ods. 5 aj § 31 ods. 4. Do ZKÚS sa vložil § 31a, podľa ktorého:

Podľa pôvodnej úpravy § 31a ustanovenia o ústavnej sťažnosti sa mali primerane použiť na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete; primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku neprichádzalo do úvahy pred rozhodnutím Ústavného súdu o prijatí podnetu na konanie, no aj v ostatných typoch konania pred ústavným súdom. Predstava o primeranom použití Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku v konaní pred Ústavným súdom sa roku 1995 sa spájala s obmedzeným počtom situácií, keď k primeranému použitiu týchto právnych predpisov v konaní o sťažnosti malo dôjsť.

Za prijatím zákona č. 293/1995 Z.z. nasledovala druhá zmena ZKÚS o používaní Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku. Udiala sa zákonom č. 124/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaním pred ním a o postavení jeho sudcov. Zmena sa udiala vypustením odseku 1 z § 31a a zrušením označenia odseku 2.

Nenápadná, rozsahom neveľká zmena, bola oveľa závažnejšia, ako sa mohlo zdať na prvý pohľad. ZKÚS v upravenom znení odkázal na primerané použitie § 31a bez obmedzení v ktorejkoľvek fáze konania pred Ústavným súdom či v type konania. Platná právna úprava umožňuje "primerane použiť" Občiansky súdny poriadok, resp. Trestný poriadok aj pred predbežným prerokovaním návrhu podľa § 25 ZKÚS, bez toho, aby aplikácii muselo predchádzať rozhodnutie o prijatí návrhu na konanie.

Interpretácia a aplikácia ZKÚS sa teda najskôr spojila so subsidiárnym použitím Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku. Tento spôsob sa neskôr zamenil odkazom na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku. Tak vo fáze subsidiárneho použitia oboch kódexov, ako aj vo fáze ich primeraného použitia časť procesných otázok spätých s ochranou ústavnosti v konaní pred Ústavným súdom SR zostala de facto odkázaná na využitie analógie, a to tak analogie legis, ako aj analogie iuris.

Do ústavného procesného práva vstúpil nový zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZÚS").

V právnom poriadku SR existuje podmnožina zákonov, ktoré nadobudli účinnosť na etapy. Zaužívaný postup je taký, že značná časť všeobecne záväzného právneho predpisu nadobudne účinnosť skôr a niekoľko posledných ustanovení nadobudne účinnosť neskôr. ZÚS patrí k zákonom s účinnosťou nadobúdanou na etapy, no v obrátenom slede k zaužívanému postupu. Zákon č. 314/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 15. novembra 2018 s výnimkami uvedenými v článku IX. Výnimky nadobudli účinnosť 1. marca 2019. Výnimiek bola prevaha, takže 15. novembra 2018 účinnosť v skutočnosti nadobudol iba § 14, § 15, § 29 - § 31, § 249, čl. III, čl. IV, čl. V a čl. IX zákona č. 314/2018 Z. z. Netradičný prístup vyplynul z odhodlania NR SR doplniť úpravu o ustanovovaní sudcov Ústavného súdu do funkcie vzhľadom na nadchádzajúcu nevyhnutnosť vykonať voľbu sudcov ústavného súdu na nové funkčné obdobie. Vykonanou zmenou zákona sa znížil prehľad o ústavnom procesnom práve, lebo to aj po prijatí nového zákona nadalej upravoval zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pochybnosti o prameni práva sa z ústavného práva procesného vytratili až s 1. marcom 2019, keď sa článkom III zákona č. 314/2018 Z. z. zrušil zákon č. 38/1993 Z. z. a zákonný základ ústavnému procesnému právu položil článok I zákona o Ústavnom súde SR.

Zákon č. 314/2018 Z. z. nadviazal na návyk z minulosti. "Ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok."

Odkaz na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku v zákone č. 38/1993 Z. z. bol dielom nevyhnutnosti. Až po vymenovaní sudcov Ústavného súdu prvej generácie vyšlo najavo, že Ústavný súd na ochranu ústavnosti potrebuje procesný zákon, ktorý nemá. Preto sa zákon č. 38/1993 Z. z. pripravoval tak, aby prípravy návrhu zákona zabrali čo najmenej času. Túto požiadavku pomáhali napĺňať odkazy na primerané použitie procesných kódexov, ktoré u