Výzvy spojené s prípustnostou sporov na základe povinností Erga Omnes Partes pred medzinárodným súdnym dvorom (1. časť)

V súčasnom svete sa stávajú spory na základe povinností čoraz bežnejšou súčasťou medzinárodnoprávnej judikatúry. Tieto spory sa týkajú porušenia noriem medzinárodného práva, ktoré sú záväzné pre všetky štáty, bez ohľadu na ich súhlas (resp. pre štáty, ktoré sú stranou určitého dohovoru). Príkladom takýchto sporov pred Medzinárodným súdnym dvorom (ďalej aj ako "MSD") je spor medzi Juhoafrickou republikou a Izraelom vo veci údajnej genocídy na území Palestíny, ako aj prípad z roku 2012, ktorý sa týkal Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu(ďalej len ako "Dohovor proti mučeniu"). Tieto spory sa týkajú porušovania povinností, ktoré majú signifikantný dopad na základné ľudské práva, resp. hodnoty, ktoré si vyžadujú pozornosť medzinárodného spoločenstva. Pár príkladov z mnohých - utláčanie Ujgurov v Číne a Rohingov v Mjanmarsku sú iba čriepkom všetkých bezpráví, ktoré sa vo svete dejú. V reakcii na tieto výzvy bolo nevyhnutné, aby sa medzinárodné spoločenstvo zaoberalo najpálčivejšími témami medzinárodného práva. Práve spory predstavujú sľubný nástroj na riešenie týchto problémov a na presadzovanie noriem medzinárodného práva . V tejto práci sa však zameriame na výzvy spojené s prípustnosťou sporov pred MSD. Preskúmame právne a faktické prekážky, ktorým tieto spory čelia, a zvážime, ako ich možno prekonať. Zároveň sa budeme venovať aj otázke legitimity MSD ako fóru pre riešenie sporov .

V tejto práci sa primárne budeme venovať nasledovným pojmom:

Prípustnosť (v angl. tzv. alebo ) sa týka otázky, či má súd právomoc rozhodovať o konkrétnom spore. Ide o právne posúdenie, ktoré určuje, či je prípad vhodný na prejednanie pred súdom z hľadiska jeho jurisdikcie, procesných pravidiel a ďalších relevantných kritérií.

Medzinárodný súdny dvor je najvyšší súdny orgán Organizácie Spojených národov (OSN). Jeho úlohou je rozhodovať o právnych sporoch medzi štátmi a poskytovať poradné stanoviská k právnym otázkam predloženým oprávnenými orgánmi a agentúrami OSN. Sídli v Haagu v Holandsku.

Povinnosti sú záväzky, ktoré má štát voči medzinárodnému spoločenstvu ako celku. Tieto povinnosti presahujú bilaterálne vzťahy medzi štátmi a týkajú sa univerzálnych hodnôt, ako sú ochrana ľudských práv či zákaz genocídy. Porušenie týchto povinností umožňuje ktorémukoľvek štátu na svete namietať a domáhať sa nápravy, bez ohľadu na to, či je štát zmluvnou stranou určitého dohovoru.

Povinnosti sú záväzky, ktoré má štát voči všetkým zmluvným stranám konkrétneho medzinárodného dohovoru. Na rozdiel od povinností , ktoré sa vzťahujú na celé medzinárodné spoločenstvo, tieto povinnosti sa vzťahujú len na štáty, ktoré sú signatármi daného dohovoru. Porušenie týchto povinností dáva všetkým zmluvným stranám právo požadovať dodržiavanie a nápravu.

Aktívna legitimácia sa týka oprávnenia subjektu (napr. štátu) predložiť prípad alebo spor pred súdom. V medzinárodnom práve ide o otázku, či daný subjekt má právo iniciovať súdne konanie pred MSD alebo iným medzinárodným súdom.

Actio popularis je koncept v medzinárodnom práve, ktorý umožňuje štátom alebo subjektom iniciovať súdne konanie na ochranu verejného záujmu, aj keď nemajú priamy osobný záujem na výsledku sporu. Tento princíp znamená, že niektoré práva a povinnosti, ako ochrana základných ľudských práv alebo environmentálnych noriem, sú také dôležité pre medzinárodné spoločenstvo, že ich porušenie môže napadnúť ktorýkoľvek člen tohto spoločenstva. V kontexte medzinárodného práva je actio popularis zriedkavá, ale získava na význame v prípadoch, kde sú ohrozené univerzálne hodnoty, ako je prevencia genocídy alebo ochrana ľudských práv. odráža zásadu, že ochrana týchto hodnôt je zodpovednosťou všetkých členov medzinárodného spoločenstva, nielen tých, ktorí sú priamo dotknutí porušením.

je termín označujúci základný účel alebo zmysel existencie určitej inštitúcie, zmluvy alebo právneho nástroja. V kontexte medzinárodných zmlúv ide o identifikáciu hlavného cieľa a účelu, pre ktorý bola zmluva uzavretá. Tento cieľ by mal byť v súlade s medzinárodnými normami a zásadami a mal by slúžiť na ochranu spoločných záujmov zmluvných strán a širšieho medzinárodného spoločenstva.

Locus standi je súčasťou kritérií prípustnosti MSD. V medzinárodnom verejnom práve označuje právo štátu predložiť prípad pred súd. MSD, ktorý je hlavným súdnym orgánom OSN, má špecifické pravidlá a princípy určujúce, kto môže predložiť prípady a za akých podmienok. Zjednodušene môžeme hovoriť aj o istej aktívnej legitimácii, ktorá sa týka oprávnenia štátu predložiť prípad alebo spor pred súdom. Ide teda o otázku, či daný subjekt má právo iniciovať súdne konanie pred MSD alebo iným medzinárodným súdom. Predtým, než sa začneme zaoberať prípustnosťou konceptu na základe povinností , je potrebné si v stručnosti prejsť aj ostatné podmienky prípustnosti sporov pred MSD, ktorými sú, okrem jurisdikcie, ktorá predstavuje samostatnú otázku:

je právny pojem, ktorý označuje schopnosť a právne oprávnenie subjektu predložiť spor pred súd. V kontexte MSD ide o otázku, kto je oprávnený začať konanie pred týmto súdom.