K možnosti zmeny nariadeného úkonu v prípravnom konaní na základe žiadosti obhajcu

Obhajca (obdobne aj obvinený) po vyrozumení o mieste, čase a druhu úkonu môže žiadať o jeho zmenu, najčastejšie preloženie na iný čas, aj keď mu toto právo výslovne z TP nevyplýva. Uvedené právo je výsledkom výkladu súdnej praxe aj s ohľadom na garanciu zabezpečenia práva na obhajobu. Hneď však treba poznamenať, že právu obhajcu žiadať preloženie úkonu na iný čas, prípadne miesto, nezodpovedá povinnosť policajta alebo prokurátora takejto žiadosti vyhovieť.

Na rozdiel od súdneho konania, keď neprítomnosť obhajcu vo väčšine prípadov vedie k odročeniu, resp. nemožnosti vykonania hlavného pojednávania, a tým aj vykonaniu úkonov na ňom naplánovaných, nedostavenie sa obhajcu na úkony prípravného konania v zásade nevedie k nemožnosti vykonania tohto úkonu. TP totiž s nedostavením sa obhajcu na úkon prípravného konania, okrem výsluchu obvineného, a priori nespája žiadne účinky, a to aj v prípade, že obhajca oznámil policajtovi vôľu zúčastňovať sa úkonov a bol o úkone zákonným spôsobom vyrozumený. Podstatné pre možnosť vykonania úkonu a zákonnosť a prípustnosť vykonaných úkonov prípravného konania ako dôkazov v konaní pred súdom (najmä vo vzťahu k výsluchom svedkov a obvinených) je, že obhajca mal možnosť úkonov sa zúčastniť. Uvedený záver vyplýva jednoznačne z § 213 ods. 4 TP, ako aj z ustanovenia § 262 ods. 3 písm. a) TP. To či sa obhajca zúčastní na úkonoch prípravného konania, o ktorých bol upovedomený, je výhradne na jeho vôli a zodpovednosti vo vzťahu k svojmu klientovi. Účasť obhajcu na úkonoch vykonávaných v prípravnom konaníje jeho právom a nie povinnosťou, a preto ho nemožno za prípadnú neúčasť žiadnym spôsobom sankcionovať alebo si jeho účasť pri týchto úkonoch vynucovať inými prostriedkami podľa TP, prípadne podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. OČTK a ani súdy nenesú v prípade zvoleného obhajcu zodpovednosť za spôsob výkonu obhajoby, ani za jej nedostatočné vykonávanie. Advokácia je nezávislá od štátu a výkon obhajoby je predovšetkým otázkou vzťahu medzi obhajcom a obvineným. Orgánom činným v trestnom konaní preto neprislúcha v zásade posudzovať kvalitu obhajoby či nečinnosť obhajcu, keďže obvinenému a obhajcovi nemožno uprieť právo na voľbu procesnej taktiky, ktorá môže spočívať napríklad aj v nedostavovaní sa na niektoré alebo všetky úkony trestného konania, hoci obhajca o ich vykonávaní žiadal byť vyrozumený podľa § 213 ods. 3 TP. Za plnenie svojich povinností vyplývajúcich z TP, ako aj zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, resp. etických princípov spojených s výkonom advokácie zodpovedá obhajca prioritne obvinenému (klientovi). Zo zodpovednosti obhajcu obvinenému nevyplýva povinnosť OČTK alebo súdu prispôsobiť svoj režim konania a jeho priebeh predstavám a požiadavkám obhajcu, napríklad ak obhajca prevzal obhajobu tesne pred vykonaním nariadeného úkonu. Je totižto vecou profesijnej zodpovednosti obhajcu, ak prevezme obhajobu na "poslednú chvíľu", ako sa so svojimi zákonnými a etickými povinnosťami vysporiada z hľadiska splnenia jeho zodpovednosti vo vzťahu k obvinenému.

Z uvedeného vyplýva, že aj keby žiadosť obhajcu o preloženie úkonu bola včasná a dôvodná (inak povedané, dostatočná), nemá policajt v TP uloženú povinnosť jej vyhovieť. Uvedený záver sa týka aj výsluchu obvineného, keďže takýto výsluch sa nevykoná pre neprítomnosť obhajcu len v takom prípade, ak obvinený na prítomnosti obhajcu pri tomto úkone trvá (pozri § 213 ods. 4 TP). Na druhej strane sa policajt, resp. aj prokurátor môžu za určitých okolností vystaviť riziku, že dôkaz získaný vykonaným úkonom, na ktorom sa obhajca nezúčastnil a žiadal o jeho preloženie, nemusí byť súdom v súdnom konaní vyhodnotený ako prípustný. Typicky pôjde najmä o situáciu prípustnosti čítania zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní.

Predpokladom rozhodovania o žiadosti obhajcu o preloženie úkonu však je aj riadne a najmä včasné vyrozumenie obhajcu o úkone. Nesplnenie podmienok riadneho a včasného vyr