Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právna versus skutková otázka v kontexte zisťovania obsahu právneho úkonu a rozhodovacej činnosti súdov
V predkladanom článku sa autori zaoberajú témou skutkovej a právnej otázky, a to najmä v kontexte uznesenia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj "NS SR" alebo "najvyšší súd"), vedenom pod sp.zn. 3 Cdo 27/2019, v ktorom NS SR uvádza, že výsledok zisťovania obsahu zmluvy predstavuje skutkové zistenie, z čoho vyplýva nemožnosť podania dovolania pre riešenie právnej otázky podľa § 421 Civilného sporového poriadku. Uvedený záver sa autori pokúšajú bližšie analyzovať a komparovať aj so zahraničnou rozhodovacou činnosťou, pričom argumentujú, že zistenie obsahu zmluvy súdom môže v určitých prípadoch predstavovať riešenie právnej a nie skutkovej otázky.
The authors deal with the issue involving the assessment of matter of fact and matter of law, especially in the context of the resolution of the Supreme Court of the Slovak Republic under File No.3 Cdo 27/2019, under which the supreme court states that the result of the ascertainment of the contract content constitutes a matter of fact, which implies the impossibility of filing an extraordinary appeal for the resolution of a matter of law under Section 421 of the Code of Civil Contentious Litigation.The authors attempt to further analyse and compare this conclusion with foreign case law, arguing that a court's determination of the contract content may, in certain cases, involve the resolution of a matter of law rather than a matter of fact.
IVANČO, M. – SKLENÁR, M.: Právna versus skutková otázka v kontexte zisťovania obsahu právneho úkonu a rozhodovacej činnosti súdov; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1291 – 1308.
Kľúčové slová: skutková otázka, právna otázka, výklad právneho úkonu, dovolanie.
Key words: matter of fact, matter of law, interpretation of legal act, extraordinary appeal.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.
1 Úvod
Ústrednou témou tohto príspevku je bližšie posúdenie právnej (
quaestio iuris
) a skutkovej otázky (
quaestio facti
), a to najmä v kontexte výkladu obsahu právneho úkonu.
1)
Zmysel takejto klasifikácie možno vnímať najmä v nadväznosti na právnu úpravu dovolania, ktorého prípustnosť v prípade podania dovolania z dôvodov iných než sú tzv. vady zmätočnosti (explikované ďalej v texte), je nutné ustáliť a ustáť cez prizmu § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "CSP"). Význam uvedenej klasifikácie je však nepochybne širší. Je tomu tak aj s ohľadom na znalecké posudky a § 207 ods. 2 CSP obsahujúci právnu notorietu, v zmysle ktorej sa znalec nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci, resp. k právnym otázkam (
a contrario
znalec sa vyjadruje len k skutkovým otázkam). Napokon, význam možno vnímať aj v kontexte sporu o dedičské právo (ktorý vznikol v priebehu dedičského konania), keď procesný postup notára ako dedičského komisára závisí od toho, či je predmetom sporu otázka právna
2)
alebo otázka skutková
3)
.S ohľadom na doposiaľ uvedené, určitým katalyzátorom sa pre tento príspevok stalo
uznesenie NS SR zo dňa 14. 3. 2019, sp. zn. 3 Cdo 27/2019
(ďalej aj "Predmetné rozhodnutie"), v ktorom sa najvyšší súd vyjadril k povahe otázky zisťovania obsahu právneho úkonu a síce tak, že ak súd zisťuje obsah právneho úkonu, sú výsledkom takéhoto zisťovania vždy skutkové závery. Keďže v danej kauze išlo, podľa najvyššieho súdu, o skutkovú otázku
4)
, dovolanie podľa § 421 CSP nebolo prípustné a muselo byť na základe § 447 CSP
ex consequenti
odmietnuté.Uvedený záver najvyššieho súdu je mimoriadne dôležitý, nepochybne zaujímavý, a autori tohto príspevku sa, napriek možno neľahkej problematike, rozhodli Predmetné rozhodnutie bližšie analyzovať a komparovať aj so zahraničnou rozhodovacou činnosťou. Uvedomujúc si náročnosť problematiky a potrebu jej ďalšieho rozpracovania si však nedovoľujeme uzurpovať nespochybniteľnosť našich tu prijatých záverov. Aj čo i len rozvírenie diskusie však vnímame z hľadiska
pro futoro
ako potrebné. V príspevku ďalej argumentujeme, že zisťovanie obsahu právneho úkonu za potreby výslovnej aplikácie právnych noriem a interpretačných pravidiel zo strany súdu môže predstavovať riešenie právnej a nie vždy len riešenie skutkovej otázky. Argumentácia sa opiera, okrem iného, aj o rozhodnutia všeobecných súdov a ústavného súdu nielen Slovenskej republiky.Na tomto mieste zároveň uvedieme, že zdanlivo podobná téma už bola reflektovaná v rámci príspevku s názvom "Príčinná súvislosť - otázka skutková alebo otázka právna", zverejnenom v Justičnej revue č. 4/2022 v rubrike "Súdne precedensy".
5)
Ako si však možno všimnúť, už z názvu príspevku vyplýva, že išlo jednak o iný predmet posúdenia v kontexte skutkovej a právnej otázky (príčinná súvislosť), ďalej o iný subjekt výkladu (Ústavný súd Slovenskej republiky), ktorého výklad bol podrobovaný interpretácii v danom príspevku, a napokon aj o inú povahu interpretácie predmetnej problematiky (priblíženie súdneho rozhodnutia).Napokon treba dodať, že nami zvolená téma, ako taká (posudzovanie právnej a skutkovej otázky), má svoju dohru aj v kontexte iných podtém, resp. pod otázok. Považujeme za vhodné ich tu uviesť, a to nielen z dôvodu snahy o komplexnosť, ale aj na účely už vyslovenej potreby ďalej bližšie skúmať túto tému ako takú (aj v kontexte iných parciálnych otázok). Okrem už spomínanej otázky
kauzálneho nexu
je pádna aj otázka, či je tvrdenie o unesení dôkazného bremena otázkou skutkovou či právnou?
6)
Predstavuje námietka o nedostatočnom dokazovaní otázku právnu alebo skutkovú?
7)
Je riadne nastolená právna otázka dovolateľa prípustná, ak sa zakladá len na hypotetických skutkových tvrdeniach?
8)
Je záver o existencii dobrých mravov takým záverom, ktorý možno napadnúť na najvyššom súde z dôvodu prípustnosti dovolania pre riešenie právnej otázky?
9)
Tieto otázky. vzhľadom na účel a cielený rozsah tohto príspevku, bližšie neanalyzujeme, avšak naznačujú, že téma ako taká, pri ešte hlbšom skúmaní, môže byť značne široká, a o to viac, zrejme, i praktická.
10)
O aktuálnosti i prakticite zvolenej problematiky pritom, zrejme, nemožno mať dôvodné pochybnosti, a to aj vzhľadom na osobitnú frekventovanosť otázok týkajúcich sa samotnej platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, v kontexte ktorých sa posudzuje skutková či právna otázka.
11)
V nadväznosti na doposiaľ uvedené, v ďalšom texte príspevku bližšie objasňujeme bazálne východiská načrtnutej problematiky, na základe čoho pristupujeme k rozboru Predmetného rozhodnutia.
2 Teoretické východiská problematiky
Pred bližším posúdením vybranej problematiky považujeme za vhodné v stručnosti pripomenúť čitateľovi s tým súvisiace základné, všeobecné východiská, od ktorých sa odrážame pri
in concreto
kauze podľa Predmetného rozhodnutia.Pre prípustnosť podania dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je, rovnako ako pri ostatných opravných prostriedkoch v rámci civilného sporového konania, nutné skúmať objektívne a subjektívne podmienky prípustnosti. Medzi objektívne podmienky prípustnosti zaraďujeme v zásade: (1) prípustný predmet dovolania, (2) lehotu na podanie dovolania a (3) náležitosti dovolania, kam zaraďujeme aj obligatórnosť právneho zastúpenia. Na druhej strane, pri subjektívnych podmienkach prípustnosti rozoznávame subjekt, ktorý je oprávnený podať dovolanie.
12)
Na účely nášho príspevku je práve prípustnosť predmetu dovolania nosnou otázkou, ktorú budeme bližšie skúmať a analyzovať. Prípustnosť predmetu dovolania vyjadruje, voči ktorým rozhodnutiam môže oprávnený subjekt tento mimoriadny opravný prostriedok úspešne podať. To znamená, že pred samotným vecným prejednaním dovolania, o ktorom súd vydáva meritórne rozhodnutie o dovolaní (§ 448 až § 450 CSP), musí dovolací súd najprv posúdiť podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ak podmienky prípustnosti dovolania nie sú splnené, výsledkom je nemeritórne rozhodnutie o odmietnutí dovolania (§ 447 CSP). Pri posudzovaní prípustnosti dovolania však súd v zásade ešte neskúma, či v danom prípade tvrdené dôvody boli aj reálne dané.
13)
Tým sa má zaoberať až v rámci posúdenia dôvodnosti dovolania.V rámci CSP je problematika prípustnosti dovolania riešená v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Spomínané ustanovenia normujú dôvody, pre ktoré je voči rozhodnutiam, tu stanoveným, možné podať dovolanie. Doktrína prípustnosť dovolania člení nasledovne:
Rozdiel medzi vymedzením rozhodnutí, voči ktorým existuje možnosť podať dovolanie v zmysle § 420 CSP a v zmysle § 421 CSP, je na účely tohto článku kľúčový. Zatiaľ čo ustanovenie § 420 CSP stanovuje, že dovolanie je po splnení vymedzených podmienok možné podať voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, tak § 421 CSP pripúšťa podanie dovolania iba voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky.
Ak teda v dovolaní pre riešenie právnej otázky nie je vymedzená otázka právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania, uvedená v ustanovení§ 421 ods. 1 CSP, takže takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.
15)
Ustanovenie § 421 CSP, ktoré upravuje prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky
expressis verbis,
nevyžaduje jej významnosť (tzv. judikatórny presah). Vzhľadom na celkovú textáciu § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP a tiež vzhľadom na zmysel zákona, ako celku, je však táto požiadavka podľa niektorých autorov implicitne vyjadrená. Na základe uvedeného, dospievajú títo autori k záveru, že iba právne významná právna otázka bude zakladať dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 421 CSP.
16)
Je však potrebné zdôrazniť, že Ústavný sud SR k tomu konštatoval, že "
znenie § 421 ods. 1 CSP nevyžaduje ako podmienku prípustnosti dovolania, aby právna otázka, ktorá je predmetom dovolania, spĺňala aj podmienku "zásadného právneho významu". Každá z otázok zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP spĺňa svojím spôsobom požiadavku zásadného právneho významu, pretože účelom dovolacieho konania je aj usmerňovanie a zjednocovanie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov autoritatívnym výkladom právnych noriem. Vyžadovanie formulácie dovolacej otázky ako otázky zásadného právneho významu ako ďalšej podmienky prípustnosti dovolania ide nad rámec zákonnej formulácie podmienok prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie
."
17)
Aj keď uvedené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v roku 2021, vo viacerých neskôr vydaných publikáciách nie je v kontexte posudzovania judikatórneho presahu vôbec akcentované, resp. jeho závery nie sú vôbec zohľadnené.Nad rámec konštatovaného však dodávame, že vzhľadom na špecifickosť konkrétnych okolností prípadu by výklad zmluvy podľa Predmetného rozhodnutia tak či onak nemal mať charakter významnej právnej otázky. Dôvod by bol ten, že by zväčša išlo o taký výklad zmluvy, ktorý by bol previazaný s posudzovaným skutkovým stavom a samotnými účastníkmi zmluvného vzťahu, a teda iba ťažko by mohol zásadne ovplyvniť ustálenú rozhodovaciu prax NS SR. Rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd Rakúskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. RS0112106 uvádza, že:
"(...) otázky výkladu zmlúv nemajú vo všeobecnosti význam presahujúci rámec konkrétneho prípadu, pokiaľ nejde o do očí bijúce nesprávne posúdenie, t. j. o zjavné porušenie zásad výkladu, na ktorých treba trvať v záujme právnej istoty, (...) preto ani nemôžu mať význam ako zásadná právna otázka. Otázka, či by bol odôvodnený aj iný výklad, nie je zásadnou právnou otázkou v zmysle § 502 ods. 1 ZPO, pokiaľ nemožno konštatovať zjavne chybné vyhodnotenie."
18)
V nadväznosti na doposiaľ uvedené, právnou otázkou (
quaestio iuris
) sa rozumie otázka, ktorej riešenie prebieha v procese právneho posudzovania veci, t. j. pri ktorom súd "
uvažuje o určitej právnej norme
, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,
normu interpretuje
a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyrieš
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2023
