Rekodifikácia súkromného práva je nevyhnutnosť

Pred mnohými rokmi, po páde socializmu, sme prijali veľkú, demokratizačnú novelu Občianskeho zákonníka. V jej dôvodovej správe sa dočítame, že sa prijímala na nevyhnutné obdobie do rekodifikácie, na obdobie prechodu k trhovému mechanizmu. To bolo v roku 1991. V roku 1991! V dobe, ktorú od tej dnešnej oddeľuje nielen dlhých tridsať rokov – veď to je život jednej celej generácie, ale aj obrovský spoločenský, hospodársky, kultúrny či technologický posun. Za ten čas sme trhové hospodárstvo dávno dosiahli, osamostatnili sme sa, či vstúpili do Európskej únie.No napriek tomu legislatívne provizóriumstále trvá. Socialistický Občiansky zákonník už väčšinu svojho života prežíva v nesocialistických časoch.

Môžeme sa preto oprávnene pýtať: ak sme s novelizovaným Občianskym zákonníkom dokázali vydržať také dlhé obdobie, nie je to znakom toho, že novela ďaleko prekročila očakávania, že prekročila svoj tieň? Nie je tridsať rokov dlhé obdobie dostatočným dôkazom jej životaschopnosti? Nie je neprijatie nového Občianskeho zákonníka - napriek tomu, že bolo niekoľkokrát vypracované jeho paragrafové znenie - prejavom toho, že si vystačíme s tým, čo máme, a že všetky rekodifikačné snahy sú len prejavom akejsi zotrvačnosti, v ktorej sa môžu vyžívať nanajvýš akademici?

A možno najdôležitejšia otázka zo všetkých: potrebujeme, my občania, skutočne nový Občiansky zákonník? Nebude len nakoniec luxusnou zbytočnosťou, zaťažujúcim výstrelkom, ktorý všetko skomplikuje, ktorý preťaží sudcov aj praktikov tým, že budú musieť spoznávať občianske právo nanovo? Veď ak sme bez nejakých inštitútov dokázali žiť bezmála 60 rokov, tak ich možno vôbec nepotrebujeme.

Otázky to nie sú hlúpe. Práve naopak, sú viac než namieste.

Zamyslime sa preto nad tým, či dnešný Občiansky zákonník funguje, čo by bolo prínosom toho nového a či tieto prínosy a klady prevážia nad zápormi.

Myslím si, že odpoveď na prvú otázku je taká, že Občiansky zákonník funguje, až kým nefunguje. Funguje, pokiaľ nenarazíme na situáciu, keď už nestačí. Nefunguje, keď sa ocitneme mimo bežných životných situácií. Nezabúdajme, že Občiansky zákonník sa prijímal ako zákonník pre typické situácie socialistického života. Dnešný život má však veľmi ďaleko od života, ktorý bol typický pre obdobie spred viac než 50 rokov. Veľká novela z r. 1991 na tom síce mnoho zmenila, no nezmenila dosť. Pripomeňme si, že jej inšpiračným zdrojom bol stredný Občiansky zákonníkz r. 1950. Profesor Eliáš - ktorý stojí za novým českým Občianskym zákonníkom - trefne poukazuje na paradox, že ideovým zdrojom novely, ktorá mala pomôcť ochrane súkromného vlastníctva,