Výkladové nezrovnalosti spojené s aplikáciou zákona o volebnej kampani v kontexte volieb v rokoch 2023 a 2024

Pri hľadaní riešení aplikačných problémov v legislatíve je nevyhnutné vykladať zákon teleologicky, teda s čo možno najväčším prihliadnutím na úmysel, s ktorým zákonodarca text prijímal. Dôvodová správa k Zákonu č. 181/2014 Z. z. nám v tomto smere ponúka hneď niekoľko myšlienkových indícií, ktoré budú pri našom skúmaní zohrávať kľúčovú rolu.

Už vo všeobecnej časti dôvodovej správy zákonodarca uvádza, že navrhovaný zákon " "

Zo skúmaného textu jednoznačne vyplýva, že zvýšená miera transparentnosti, ktorú do financovania volebných kampaní mal Zákon č. 181/2014 Z. z.priniesť, nie je samoúčelná. Jej hlavným významom má byť možnosť identifikácie osôb, ktoré do kampaní finančne vstupujú, a tiež zabezpečenie efektívnejších postupov kontroly dodržiavania nastolených pravidiel. Ako sa následne dozvedáme z osobitnej časti dôvodovej správy, tieto pravidlá majú tiež zabezpečiť rovnosť príležitostí pre kandidujúce strany, resp. iné subjekty volebnej kampane.

Jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktorý mal prispieť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, je osobitný platobný účet, na ktorom musí politická strana, resp. hnutie alebo politický kandidát (v závislosti od typu volebnej kampane) evidovať všetky príjmy a aj výdavky spojené s vedením kampane. Ide o tzv. transparentný účet, na ktorom musia byť informácie o pohyboch v zmysle § 3 ods. 4 Zákona č. 181/2014 Z. z." "

Týmto spôsobom má byť kontrola vedenia volebných kampaní umožnená nie iba štátnym inštitúciám, ale aj širokej verejnosti, ktorá sa kedykoľvek môže bezodplatným spôsobom oboznámiť s transakciami politickej strany, resp. kandidáta v priebehu volebnej kampane. Na tomto mieste sa možno pozastaviť nad prvým nedostatkom súčasnej úpravy, ktorá vyžaduje zvýšenú mieru transparentnosti kandidujúcich subjektov iba počas trvania volebnej kampane. V praxi sa ako problém ukazuje najmä schopnosť subjektov zabezpečiť si reklamné plnenia a iné formy propagácie ešte pred začiatkom zákonom stanovenej volebnej kampane, čím dochádza k jednoduchému obchádzaniu účelu zavedenia transparentného účtu. Tieto náklady sa síce napokon prejavia v záverečnej správe, ktorú politická strana vyhotovuje v zmysle § 4 Zákona č. 181/2014, a ktorá v zmysle § 4 ods. 2 písm. i)obsahuje aj náklady vynaložené na kampaň v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, avšak tento nástroj umožňuje až kontrolu . Inými slovami, ak kandidujúce subjekty týmto spôsobom odložia odhalenie svojich plnení, pre voliča už sprístupnenie informácie nemá vplyv na rozhodovanie počas samotných volieb. Nie je pritom vylúčené, že kandidujúce subjekty dokážu podobným spôsobom uhradiť aj signifikantný rozsah svojej kampane (napr. objednávka billboardov, ktoré budú vylepené až počas trvania volebnej kampane, no uhradené boli vopred).

Ďalším nástrojom na zabezpečenie rovnosti šancí kandidujúcich subjektov je stanovenie finančného limitu pre jednotlivé typy volebnej kampane. V prípade volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu ide o limit 3 milióny EUR vrátane dane z pridanej hodnoty (§ 3 ods. 1), pri voľbe prezidenta ide o 500-tisíc EUR (§ 5 ods. 1) a pri voľbách do orgánov územnej samosprávy ide o diverzifikovaný limit, v závislosti od veľkosti obce, v ktorej kandidujúci subjekt kandiduje (v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 181/2014 Z. z. ide o sumu od 2-tisíc EUR do 250-tisíc EUR; tento limit platí aj pre volebnú kampaň na funkciu predsedu samosprávneho kraja). Na zabezpečenie riadneho dodržiavania predmetných ustanovení je v zákone obsiahnutá pomerne striktná sankcia - v zmysle § 19 ods. 8 uloží ministerstvo vnútra kandidujúcemu subjektu v rámci trestania správnych deliktov pokutu vo výške dvojnásobku sumy, o ktorú subjekt prekročil prípustnú sumu nákladov na vedenie kampane (t. j. kampaňový limit).

Na účely zamerania tohto článku je dôležité zmieniť aj limitácie možnosti participácie osôb odlišných od politických strán, resp. kandidátov na volebnej kampani. Ide o tzv. tretie strany, pričom limitovanie možnosti ich účasti bolo už od legislatívneho procesu v roku 2014 spojené s kontroverziami. V pôvodnom návrhu zákona predkladatelia vytvorili koncept, ktorý s participáciou týchto osôb nepočítal, avšak v pozmeňujúcich návrhoch došlo k zavedeniu možnosti účasti tretích strán, so súčasným kreovaním povinností týchto subjektov. Z volebnej kampane boli vylúčené viaceré subjekty (napr. štát, samosprávy, či zahraničné subjekty); pre tretie osoby, ktorým bola umožnená možnosť viesť kampaň, boli zároveň stanovené podmienky ich účasti, najmä zákonné limity, ale aj povinnosť vedenia finančných prostriedkov na transparentnom účte. Zmenu priniesla novelizácia z roku 2019, ktorá vedenie volebnej kampane zverila opäť do výlučnej kompetencie politických strán a kandidátov. Ide o stav platný

Hoci legislatívne východiská nepochybne majú svoje racio, problematickým je ich praktické uplatňovanie, ktoré vedie k nerovnosti šancí, a to vo viacerých rovinách. Ilustráciu našich myšlienok možno najvhodnejšie realizovať na praktických prípadoch.