Výkladové problémy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Článok 2 písm. f) ústavného zákona obsahuje definíciu pojmu "podnik štátnej správy", pričom ho vymedzuje nasledovne: [je]

Z tejto definície je zrejmé, že :

Z praktického hľadiska je dôležité zdôrazniť, že každá z týchto možností predstavuje samostatnú kategóriu a jednotlivé kritériá vymedzené v čl. 2 písm. f) ústavného zákona sú formulované alternatívne. Nie je teda potrebné ich kumulovať na to, aby sa pri konkrétnom subjekte ustálilo, že ide o podnik štátnej správy. Zároveň je zrejmé, že tri alternatívne definičné kritériá obsiahnuté v čl. 2 písm. f) sú postavené na logike "od formálneho k materiálnemu vymedzeniu". Zároveň medzi nimi badať istý vzťah subsidiarity v tom zmysle, že ďalšie kritérium sa posudzuje až vtedy, ak podľa predchádzajúceho nemožno konštatovať, že ide o podnik štátnej správy.

Z dikcie ústavného zákona je zrejmé, že na účely ústavného zákona. Nie je rozhodujúce zameranie štátneho podniku ani žiadne iné kritériá, rovnako tak ústavná úprava nepripúšťa pre žiadny štátny podnik výnimku z tohto statusu. V tejto časti je ústavná úprava jasná a vychádza z formálneho rozlišovacieho kritéria: status štátneho podniku automaticky znamená status podniku štátnej správy bez ohľadu na akékoľvek materiálne kritériá.

Podnikom štátnej správy na účely ústavného zákona môže byť aj . Status podniku štátnej správy nadobúda obchodná spoločnosť v momente, keď majetková účasť štátu na jej základnom imaní dosiahne výšku 20 % a tento status trvá do chvíle, kým si štát svoju účasť minimálne v tejto výške zachováva.

Z praktického hľadiska je potrebné ustáliť, či podnikom štátnej správy na účely ÚZoRZ môže byť aj obchodná spoločnosť vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ktorá je sama podnikom štátnej správy, hoci v nej štát nemá majetkovú účasť aspoň 20 % jej základného imania. Interpretácia založená na účele ústavnej úpravy vedie k záveru, že pokiaľ štát nemá v obchodnej spoločnosti majetkovú účasť aspoň 20 %, no spoločnosť je v 100-percentnom vlastníctve podniku štátnej správy s účasťou štátu minimálne 20 %, dá sa uvažovať o tom, že aj takáto spoločnosť je podnikom štátnej správy. Keby to tak totiž nebolo, otváral by sa priestor na obchádzanie ústavnej úpravy tým, že podnik štátnej správy by si zriadil obchodnú spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve preto, aby sa vyhol povinnostiam vzťahujúcim sa na podniky štátnej správy. Na druhej strane, Ústavný súd v minimálne troch rozhodnutiach zopakoval: Konzistentná interpretácia Ústavného súdu naprieč ústavným poriadkom by preto viedla k opačnému záveru, a teda obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou - napríklad MH Manažment, a.s., by pod definíciu podniku štátnej správy nepatrili, kým by v nich štát nemal majetkovú účasť aspoň 20 %. Hoci možno mať k uvedeným rozhodnutiam výhrady, kým nedôjde k odklonu od tejto interpretácie zo strany Ústavného súdu, je potrebné sa v aplikačnej praxi opierať práve o tento záver. Tento záver Ústavného súdu sa dá prekonať len dvoma možnými spôsobmi, ktoré platia vo všeobecnosti pri prelamovaní ústavnej judikatúry. Prvá možnosť je, že samotný Ústavný súd sa postupom času odkloní od tohto svojho prístupu. Keďže záver bol ustálený v rozhodnutiach senátu, prichádzala by do úvahy aj možnosť zjednotenia odlišných právnych názorov cez plénum Ústavného súdu, keby v konkrétnom konaní v budúcnosti konajúci senát dospel k opačnému názoru. Druhá možnosť je priama novelizácia čl. 2 písm.f) ÚZoRZ zo strany parlamentu. Keby priamo ústavný zákon explicitne zakotvil, že aj obchodné spoločnosti spravované štátom len sprostredkovane sú podnikmi štátnej správy, stali by sa obsolétnymi všetky v minulosti vyslovené názory Ústavného súdu, ktoré by sa niesli v opačnom duchu. Či je takáto zmena potrebná a či je na ňu priestor, to by predovšetkým malo vyplývať z vyhodnotenia aplikačnej praxe. Praktické obchádzanie účelu ústavnej úpravy sprostredkovaným spravovaním obchodných spoločností by nepochybne zakladalo dôvod uvažovať o takejto ústavnej zmene, najmä keby k nemu dochádzalo vo väčšom rozsahu. V tomto možno vidieť aj úlohu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej aj "RRZ"), ktorá síce nemôže ústavnú zmenu navrhnúť ani ju presadiť, ale môže k nej zo svojej pozície vyslať významný a argumentmi podporený impulz.

Podnikom štátnej správy je aj . Pri tomto vymedzení ústavodarca vychádzal z kombinácie formálneho a materiálneho kritéria. Formálne kritérium spočíva vtom, že ide o právnickú osobu zriadenú priamo zákonom. Materiálne kritérium sa odvíja od miery vplyvu štátu na riadenie tejto právnickej osoby. Tento vplyv sa považuje za preukázaný, ak má štát priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach vo výške aspoň 20 %, alebo ak má vplyv na riadenie právnickej osoby porovnateľný s týmto podielom. Explicitne sa tiež počíta s možnosťou nepriameho vplyvu prostredníctvom podielu v právnických osobách, v ktorých má štát kvalifikovanú účasť.