Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Trvajúci delikt a jeho špecifiká v civilnom práve na pozadí kompenzácie environmentálnych škôd
NOVOTNÁ, M., ZORIČÁKOVÁ , V.: Trvajúci delikt a jeho špecifiká v civilnom práve na pozadí kompenzácie environmentálnych škôd.∗ Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 263 – 284.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.03
Continuing delict and its specifics in civil law based on environmental damage compensation. The article deals with a specific category of environmental torts, which have a permanent or continuing character, and which have their doctrinal or normative anchorage in the system of public law (especially criminal or administrative law), but no such anchorage is defined for the area of civil law. The authors try to deduce the position of these delicts within the tort law and their specifics from the fundamental basis and principles of tort law and its institutes and apply them in relation to environmental damage compensable by the mechanisms and means of tort law. Within the framework of environment-related injuries, particularly value-contradictory or specific approach-requiring attributes concerning the conditions for the establishment of a claim to compensation (the concept of the right to an adequate environment as a personality right, proving causality in personal injuries caused by environmental damage, the question of fault and illegality in the case of interference with the personality right to an adequate environment, etc.) are discussed.
Key words: liability for environmental damage, environmental tort, permanent and continuing tort, damages, prescription
Úvod
Tak ako sa neľahko čítajú informácie o kontinuálne sa zhoršujúcej klimatickej kríze a o jej čoraz závažnejších a častejšie sa objavujúcich prejavoch v prírode a na kvalite životného prostredia, s rovnakým pocitom bezmocnosti prijímame správy o znečistení podzemných vôd, riek či ovzdušia človekom, ktoré sú buď výsledkom jeho podnikateľských aktivít, alebo nedbalého postoja k vlastnému okoliu. Znečistenie viacerých zložiek životného prostredia na východe krajiny PCB látkami
1)
, či v súčasnosti významne rezonujúce znečistenie rieky Slaná
2)
, alebo skládka vo Vrakuni
3)
sú len špičkou ľadovca spomedzi mnohých prípadov kontaminácie spôsobených ľudskou aktivitou na našom území. Hoci dohľad nad zachovaním a udržaním priaznivého životného prostredia spadá primárne pod kompetenciu orgánov disponujúcich verejnou mocou, skôr pravidlom než výnimkou je nedostatočná a spravidla oneskorená odpoveď štátu na škodlivé ľudské zásahy a nastavený systém na realizáciu sanácie environmentálnych škôd je očami verejnosti považovaný za skostnatený, pomalý a len málo efektívny.
4)
Spoločenské vnímanie problémov s kontamináciou však naberá úplne iný rozmer, ak sa alarmujúca kvalita zložiek životného prostredia začne negatívne prejavovať na ľudskom zdraví alebo je každodenný život dotknutého obyvateľstva obmedzovaný napríklad limitovaným prístupom k pitnej vode, zdraviu neškodlivému ovzdušiu či zákazom pestovania a zberu vlastnej rastlinnej produkcie.V nasledujúcom texte sa preto pokúsime zamerať sa na paletu potenciálnych súkromnoprávnych nárokov dotknutých osôb nepriaznivým životným prostredím, ak je kontaminácia pričítateľná konkrétnemu subjektu. Budeme sa snažiť dôvodiť, že nie pri každom z práv na odškodnenie v peniazoch sa ako podmienka jeho vzniku vyžaduje u oprávneného subjektu preukázateľné poškodenie zdravia. Samotná hrozba poškodenia zdravia alebo obmedzenie iných subjektívnych práv jednotlivca za špecifických podmienok zakladá právo na finančné odškodnenie pre zásah do práv na ochranu osobnosti.
Čitateľovu pozornosť upriamime okrem už spomenutého aj na vzájomný vzťah (konkurenciu) práv patriacich poškodenému na finančnú kompenzáciu.
Na ilustrovanom príklade environmentálnych škôd s negatívnym presahom do životnej sféry jednotlivcov poukážeme ešte na jednu typickú črtu deliktov obdobnej povahy, a to na ich trvajúci či pokračujúci charakter.
Teória trvajúceho a pokračujúceho deliktu nie je v oblasti civilného práva výraznejšie rozvinutá, na rozdiel od trestného práva, kde má v doktríne svoje pevné ukotvenie, pričom v rovine civilného práva je trvajúcim deliktom venovaná len okrajová pozornosť.
Do určitej miery môžeme v rámci doktríny prevziať z trestného práva teoretické dôvodenie, týkajúce sa trvajúceho deliktu. Kedy teda možno hovoriť z hľadiska civilného práva o trvajúcom delikte, kedy o pokračujúcom delikte, aká je hranica na ich rozlišovanie a aký majú význam pri vzniku a kompenzácii environmentálnych škôd?
Pri pokračujúcom delikte ide o situácie, keď v dôsledku protiprávneho konania vznikne určitý stav, ktorý je v rozpore s právom, ktorý následne škodca naďalej vedome udržiava alebo pri ktorom pokračuje vo svojej protiprávnej činnosti.
Pri trvajúcom delikte ide o obdobnú situáciu - t. j. trvajúci delikt je svojím spôsobom špecifický tým, že zásah do chráneného statku stále kontinuálne trvá (v praxi nie je výnimkou, že ide o významne dlhé obdobie, v niektorých prípadoch hovoríme aj o období desiatok rokov), avšak oproti pokračujúcemu deliktu s tým rozdielom, že vedomé udržiavanie protiprávneho stavu alebo pokračovanie v protiprávnej činnosti tu nie je prítomné, dôraz je tu kladený výlučne na protiprávne konanie, ktoré privodilo protiprávny stav, ktorý kontinuálne pretrváva.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa trvajúci či pokračujúci charakter deliktu prejaví v súvislosti s právami vznikajúcimi z tohto deliktu a či v tomto ohľade je možné pozorovať odlišnosti v porovnaní s "klasickým" prípadom deliktov spočívajúcich v jednorazovom zásahu do života, zdravia alebo majetku dotknutých osôb.
1. Právo na primerané životné prostredie ako osobnostné právo
Hoci sú ľudský život, zdravie a telesná integrita čiastkovými zložkami osobnosti chránenými úpravou ochrany osobnosti (§ 11 - § 15 OZ), ak človeku vznikne ujma na tele alebo na zdraví, jej náhrada v peniazoch už spadá pod osobitný systém právnej regulácie (§ 444 OZ). Ak sa preto dotknutý subjekt chce domáhať náhrady ujmy na zdraví, ktorú utrpel napríklad v dôsledku kontaminácie ovzdušia, vody alebo pôdy, musí nájsť právny základ v podobe niektorej zo skutkových podstát zodpovednosti za škodu; táto časť nárokov a možného spektra skutkových podstát, do ktorých môže náhrada ujmy na zdraví spôsobená znečistením zložiek životného prostredia spadať, bude predmetom samostatnej časti tohto článku nižšie. V tejto časti sa však zamyslíme nad tým, či dotknutej osobe neprináleží samostatná ochrana aj v režime ochrany osobnostných práv alebo, naopak, či náhrada ujmy na zdraví rozsah dostupných prostriedkov nápravy nevyčerpáva.
Tzv. generálna klauzula ochrany osobnosti (§ 11 OZ) demonštratívne vymenúva základné zložky osobnosti, ktorým je poskytovaná právna ochrana podľa tohto súboru ustanovení. Aj keď sa medzi nimi, ako už bolo spomenuté, nachádza tiež zdravie, ujma na zdraví v podobe konkrétnych nepriaznivých dôsledkov podpisujúcich sa na zdraví jednotlivca (napríklad zdravotné ťažkosti osôb žijúcich v geografickej blízkosti environmentálnych záťaží prejavujúce sa ako poškodenie štítnej žľazy, výskyt ochorení ako cukrovka, rakovina, narušenie sluchových funkcií a podobne) sa odškodňuje iným zákonným mechanizmom, a tak je kumulácia náhrady ujmy na zdraví v peniazoch (§ 444 OZ) a práva na finančné zadosťučinenie podľa osobnostných práv (§ 13 OZ) v zásade vylúčená. Kumulácia je pochopiteľne vylúčená v tých prípadoch, v ktorých by finančné zadosťučinenie podľa § 13 OZ malo saturovať tie isté ujmy, aké saturuje právo na náhradu ujmy na zdraví podľa § 444 OZ. To však ešte automaticky nemusí neznamenať, že vznik práva na náhradu ujmy na zdraví plošne vylučuje (akékoľvek) právo domáhať sa zadosťučinenia v peniazoch podľa osobnostných práv. Ak budeme vedieť v konkrétnom prípade identifikovať, že je environmentálnym zásahom dotknuté aj iné osobnostné právo poškodeného okrem jeho zdravia alebo telesnej integrity, náhrada ujmy na zdraví by v takom prípade Dostupné zákonné prostriedky nápravy nemala vyčerpávať a, nazdávame sa, že by iné prostriedky nápravy nemala v sebe ani konzumovať.
Otvorenosťou generálnej klauzuly ochrany osobnosti zákonodarca zámerne katalóg čiastkových osobnostných práv nevyčerpáva, ale uvedomujúc si dynamickosť, premenlivosť a mnohotvárnosť ľudskej osobnosti ovplyvňovanou vývojom spoločenských podmienok, vedecko-technickým pokrokom, vývojom mravných názorov, kultúry, vzdelanosti, ale aj právneho vedomia
5)
kladie do osobitne výrazného popredia normotvornú úlohu sudcovského práva.
6)
Generálna klauzula ochrany osobnosti v sebe tak môže obsahovať aj v nej výslovne nespomenuté osobnostné právo, demonštratívny výpočet explicitne vymenovaných zložiek osobnosti však dotvára čitateľovi zákona predstavu o tom, kam sa má výklad tejto všeobecnej skutkovej podstaty ochrany osobnosti uberať.
7)
Najvyšší súd SR v súčasnom období stále sa zvyšujúceho povedomia o vplyvoch človeka na životné prostredie a efektoch jeho kontaminácie spätne na jednotlivcov a pravdepodobne tiež inšpirovaný zahraničnou a nadnárodnou legislatívou a doktrínou
8)
svoje sudcovské právo pri vyplňovaní obsahu generálnej klauzuly ochrany osobnosti využil a vo svojom rozhodnutí
9)
v domácich podmienkach pravdepodobne prvýkrát poskytol ochranu špecifickému
osobnostnému právu jednotlivca na primerané životné prostredie
. V tomto rozhodnutí zatiaľ len vo všeobecných rysoch naznačil jeho približný obsah, keď uzavrel, že neprimerané imisie hluku, prašnosti a vibrácií prekračujúce záväzné hygienické limity
10)
produkované stavebnou činnosťou developera môžu zasiahnuť do práva žalobcov na primerané životné prostredie. Slovami Najvyššieho súdu je integrálnou súčasťou tohto osobnostného práva právo na pokojné a nerušené užívanie obydlia, má však veľmi blízko tiež k právu na ochranu súkromného a rodinného života.Najvyšší súd inšpirovaný Európskym súdom pre ľudské práva a výkladom Dohovoru začleňuje právo na primerané (lepšie povedané priaznivé) životné prostredie pod právo na súkromný a rodinný život. Kým takýto extenzívny výklad práva na rodinný život a na nedotknuteľnosť obydlia v článku 8 Dohovoru vzhľadom na uzavretý výpočet práv ukotvených v Dohovore dáva zmysel, otvorená generálna klauzula osobnosti v slovenskom Občianskom zákonníku poskytuje dostatočne široký priestor na to, aby sme právo na súkromie a rodinný život výkladom zbytočne neproporčne nenafukovali, ale priznali mu svojbytné postavenie.
11)
Nazdávame sa, že dôvodom na jeho odčlenenie od práva na súkromie a na rodinný život je jeho rozdielny obsah. Podstatu tohto špecifického osobnostného práva tvorí právo každého na určitú kvalitu životného prostredia, ktorá jednotlivcovi umožňuje realizovať a uspokojovať jeho potreby a realizovať tak aj ostatné zložky jeho osobnosti (život, zdravie, dôstojnosť vrátane už spomenutého súkromia a rodinného života), ako aj iné slobody a práva priznané mu právnym poriadkom. Súčasťou tohto subjektívneho práva na priaznivé životné prostredie (v intenciách tohto práva ako súčasne základného práva podľa čl. 44 Ústavy SR) je najmä právo dýchať čistý vzduch, piť nezávadnú vodu, jesť neškodné potraviny, právo nebyť vystavený škodlivým vplyvom hluku a s tým spojeným právom na environmentálnu bezpečnosť, teda právom nebyť vystavený škodlivým vplyvom vibrácií, radiácie a im podobným externým vplyvom,
12)
k akým pôsobenie toxických chemických či iných patogénnych látok nepochybne patrí. Touto cestou preto zvykne byť právo chápané ako predpoklad na užívanie a výkon ostatných ľudských práv.
13)
Dotknuté osoby nekvalitnými zložkami životného prostredia tak nemôžu realizovať svoje ďalšie práva a rozvíjať svoju osobnosť rovnakým spôsobom a rovnako neobmedzene, ako iné subjekty nežijúce v blízkosti podobnej environmentálnej záťaže. Ak sa vrátime k pôvodne ilustrovaným príkladom environmentálnych záťaží v podobe rôznych foriem znečistenia priamo ovplyvňujúcich život ľudí žijúcich v ich regionálnej blízkosti, v porovnaní so skutkovou situáciou, v ktorej Najvyšší súd pomenoval zásah do osobnostného práva žalobcu v spomenutom rozhodnutí, ide v tomto prípade o porovnateľne závažnejší a intenzívnejší zásah do osobnosti zasiahnutých jednotlivcov. Ak preto v dôsledku znečistenia niektorej zo zložiek prostredia subjektom, ktorému je znečistenie pričítateľné, dôjde k zásahu do osobnostnej sféry jednotlivcov, majú voči nemu právo na finančné zadosťučinenie v peniazoch aj v prípade, ak sa (ešte alebo vôbec) kontaminácia neprejavila na ich zdravotnom stave, a to za splnenia nasledujúcich zákonných predpokladov.2. Protiprávnosť zásahu do práva na priaznivé životné prostredie
Prvým predpokladom vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy na osobnostnom práve je zásah do osobnostného práva. Poškodení budú musieť vedieť preukázať, v akom konkrétnom správaní alebo aktivite zodpovedného subjektu dochádza k zásahu do ich osobnostného práva. Nestačí však, že sa zásah nepriaznivo dotkol jednotlivcov na ich právach, ale zásah musí byť súčasne neoprávnený. Výklad poskytovaný judikatúrou Najvyššieho súdu v otázke, čo znamená neoprávnený zásah, nie je vždy úplne konzistentný a v niektorých rozhodnutiach najvyšší súd preferuje širší výklad, v ktorého zmysle je neoprávneným každý zásah objektívne spôsobilý spôsobiť ujmu na osobnostnom práve.
14)
Naznačenej argumentácii sa dá rozumieť do tej miery, že aj osobnostné právo je právom absolútnym, pričom pre delikty zasahujúce do absolútnych práv je špecifické to, že poškodený nemusí preukazovať porušenie konkrétnej zákonnej povinnosti, ktorá viedla k spôsobeniu jej ujmy. Vyplýva to z povahy absolútneho práva, ktorému korešponduje povinnosť ostatných subjektov nezasahovať doň. Táto povinnosť nezasahovať do absolútnych práv iných nemusí byť právnym poriadkom konkretizovaná formou ukotvenia špecifickej povinnosti, pretože sa vychádza z toho, že obsah absolútnych práv je všeobecne známy.
15)
Preto ak je do absolútneho práva predsa len zasiahnuté, je zrejmé, že povinnosť nezasahovať bola porušená a zásah bol protiprávny.
16)
S týmto chápaním protiprávnosti pri zásahu do absolútneho práva korešponduje časť domácej judikatúry o priznaní finančného zadosťučinenia.Nazdávame sa, že aj v rovine ochrany osobnostných práv neoprávnený zásah znamená protiprávny zásah v tom zmysle, ako je protiprávnosť chápaná v rámci zodpovednosti za škodu. Hoci na vyvodenie zodpovednosti za zásah do osobnosti nie je potrebná existencia konkrétneho zákonného zákazu (tento vyplýva už z absolútnej povahy osobnostného práva a korešpondujúcej povinnosti ostatných nezasahovať doň), neoprávneným nebude taký zásah, ktorý zákon dovoľuje. V intenciách skutkového stavu v rozhodnutí Najvyššieho súdu o zásahu do práva na primerané životné prostredie bola protiprávnosť naplnená nedodržaním noriem správneho práva a nimi stanovených záväzných hygienických limitov. Produkovaním hluku a vibrácií mimo dovoleného časového rámca a nad prípustnú mieru horného kvantitatívneho limitu sa jeho správanie stalo protiprávnym.
Nerešpektovanie hygienických noriem alebo iných štandardov či ochranných opatrení správneho práva, ktorých hlavným účelom je práve ochrana človeka a prírody pred znečistením je klasickým, až samozrejmým príkladom protiprávneho zásahu. Zaujímavé však je tvrdenie Najvyššieho súdu o tom, že zásah je neoprávnený aj v prípade, ak by boli hygienické limity splnené, no napriek tomu vzhľadom na konkrétne okolnosti je správanie zodpovedného subjektu v rozpore s objektívnym právom s odkazom na § 127 ods. 1 OZ (vecnoprávny zákaz imisií) a § 415 (všeobecná prevenčná povinnosť) a tiež § 420a Občianskeho zákonníka (objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou). Okrem toho, že protiprávnym je aj taký zásah, ktorý je v rozpore s normami súkromného práva (
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 3/2024
