Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výmaz obchodnej spoločnosti ako potenciálny zásah do základných práv
STRÉMY, J.: Výmaz obchodnej spoločnosti ako potenciálny zásah do základných práv. Právny obzor, 105, 2022, č. 4. s. 285 – 315.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.4.02
Company’s removal as a potential interference with fundamental rights. As a result of legislative changes in the issues of dissolution and liquidation of companies, more than 10,000 companies were removed from the Commercial Register. The utility of the adoption of this legislation was the elimination of the so-called inactive companies that do not carry out any economic activity and the legislator's interest in ensuring more efficient performance of the basic function of the Commercial Register. However, the fact that there was also an intervention in the functioning companies cannot be overlooked either. If the company has been removed and the company had business assets on the date of the removal, two options were available, ad primum additional liquidation, or ad secundum renewal of the registration (of the removed company). The situation provoked, inter alia, legal theoretical discussions about the nature of a legal person. Although the legislation treats legal persons as a subjects of law and evokes in us a rational argument supporting the right to fundamental rights of legal persons, the scope of these rights is vague. In the article, the author deal with the idea of a legal person as a holder of the fundamental (human) rights in the context of utility and proportionality of the measures taken.
Key words: dissolution and liquidation of a company, company’s removal from the Commercial Register, theory of corporate personhood, fundamental rights of legal entities, aggregative and purposive approach, proportionality
Prolegomena
"The law has treated corporations as what some lawyers call metaphysical persons. That is, they're persons for some purposes, and they're not persons for others."
1)
John Witt
Ukončenie podnikateľskej činnosti právnickej osoby je, uvažujúc v intenciách obchodnej spoločnosti a družstva, imanentne spojené so zrušením a zánikom spoločnosti, ktorá bola etablovaná na účely uskutočňovania podnikateľskej činnosti, ak jej imanie neprechádza na (univerzálneho) právneho nástupcu ako pri zlúčení, splynutí či rozdelení spoločnosti. V dôsledku ostatných noviel, najmä Obchodného zákonníka, došlo navyše k podstatným zmenám v otázkach zrušenia a likvidácie spoločností. Aplikačná prax bola dostatočným dôkazom toho, že problematika riešenia likvidácií obchodných spoločností spôsobovala zásadné problémy a z legislatívneho hľadiska bola upravená len rámcovo a nedostatočne. Ako sám zákonodarca uviedol, že hoci by sa v dotknutej právnej úprave zrušenia a likvidácie malo presadzovať pravidlo:
"Vy ste si založili, vy si aj zlikvidujte",
ako
law in books
v praxi,
law in action
sa paradoxne protežovalo:
"Zisky sú súkromné, straty sa socializujú."
2)
Benevolentná právna úprava etablovania obchodných spoločností a neexistencia reálnych paušálnych nákladov za udržanie právnickej osoby (v podobe správnych poplatkov alebo ostrakizovaných daňových licencií) a v (ne)poslednom rade nenáležitá motivácia pre tieto osoby proces likvidácie úspešne iniciovať, viesť a efektívne ukončiť, spôsobila, že dlhodobým problémom verejnoprávnych registratúr podnikateľov, ktorých reprezentantom je obchodný register Slovenskej republiky, boli/sú
hibernatio
právnické osoby, najmä obchodné spoločnosti, družstvá.
3)
Nielen právna prax, ale aj doktrína poukazovala na uvedený problém už niekoľko rokov. Mnohé z týchto subjektov nevykonávali žiadnu (podnikateľskú) činnosť, nevstupovali do záväzkov, nevlastnili žiadny majetok a najmä neplnili si bazálne povinnosti vyplývajúce z ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") či iných predpisov verejnoprávneho charakteru, pretože mnoho zakladateľov, resp. členovia orgánov už stihli zabudnúť (alebo uvedené len simulujú), že tieto spoločnosti vôbec existujú. Proces likvidácie bol v dlhodobom horizonte percipovaný ako zdĺhavý a náročný a už vôbec ho nemožno označiť ako jednoduchý. S existenciou umelých konštruktov práva sú však spojené náklady v podobe migrácie dát pri technologických zmenách
4)
a pod. O úhradu týchto nákladov však už spoločnosť nemá záujem, ale sú socializované. Aj vzhľadom na uvedené dôvody sa náš zákonodarca podujal na čistenie obchodného registra.
5)
Účelom prijatia tejto právnej úpravy spočívajúcej v novele ObZ bola eliminácia tzv. neaktívnych spoločností, ktoré nevyvíjajú žiadnu ekonomickú činnosť a existujú iba formálne, a záujem zákonodarcu zabezpečiť efektívnejšie plnenie základnej funkcie obchodného registra, t.j. funkcie informatívnej a funkcie zabezpečenia právnej istoty (dôvery tretích strán v údaje v ňom uvádzané). Dôvodom zákonodarcu pre postih a elimináciu neaktívnych obchodných korporácií bolo predovšetkým nebezpečenstvo, že tieto môžu časom slúžiť ako tzv. biele kone na uskutočňovanie právom reprobovanej činnosti, finančné či daňové podvody, keďže je pre páchateľa potenciálne simplifikovanejšie využiť na nelegálnu činnosť už existujúce subjekty. Ďalším z motívov bola snaha sanovať stav zbierky listín, ktorý je dlhodobo na znepokojivo nízkej úrovni, pretože mnoho obchodných spoločností si aj napriek hroziacim sankciám neplní zákonom stanovenú povinnosť zakladať predpísané listiny do zbierky listín. Zákonodarca sa tak koncentroval na zvýšenie transparentnosti podnikateľského prostredia a zníženie rizika podvodného konania v podmienkach Slovenskej republiky.1. Úprava postihu neaktívnych spoločností
Z údajov dostupných na analytickom portáli FinStat sa v rokoch 2018 - 2020 počet zaniknutých spoločností v podmienkach Slovenskej republiky pohyboval v priemere na úrovni približne 5 000 spoločností ročne.
6)
Je potrebné poznamenať, že
ad exemplum
úprava postihu neaktívnych spoločností pre nezakladanie účtovných závierok nie je v zahraničných úpravách neobvyklá.
7)
Originárne malo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako "MS SR") zreteľnú predstavu o tom, ako by malo "čistenie" obchodného registra prebiehať, úmysel zákonodarcu vytvoriť zoznam zapísaných osôb, ktoré majú byť vymazané, a ich zverejnenie s domnienkou, že ak sa chcú podnikatelia vyhnúť nechcenému výmazu, resp. sa na zozname objavili nedopatrením, mali by obchodný vestník pozorne sledovať. Isteže, časť podnikateľov plošný výmaz priam ordinárne potešil, keďže ich odbremenil od realizácie procesu likvidácie, ktorú by znášali na vlastné náklady. Z dostupnej informácie tlačového oddelenia MS SR vyplývalo, že pre výmaz z obchodného registra evidovalo MS SR približne 150 relevantných podaní, z toho sa približne 17 dotýkalo zdravotníckych zariadení (ambulancie všeobecných lekárov aj špecialistov), ktoré v dôsledku výmazu z registra nemohli poskytovať zdravotnú starostlivosť svojim pacientom. Väčšina z nich pritom naďalej prevádzkovala ambulanciu v domnienke, že subjekt existuje.
In concreto
k 23. novembru 2021 bolo z obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej ako "OR SR") vymazaných 12 170 zapísaných osôb. Reprezentanti subjektov, ktoré sa domnievali, že nemali byť z registra vymazané, mohli následne v lehote do 3. decembra 2021 kontaktovať MS SR. Medzi vymazanými subjektmi bolo zároveň niekoľko desiatok spoločností s inými dôvodmi výmazu, ktoré boli podľa zákona dôvodom na ich zrušenie,
ad exemplum
neplnenie povinnosti uložiť účtovné závierky. Riešenie
"plošným rezom"
ako ho časť doktríny
8)
,9)
označuje, ktoré si zvolil náš zákonodarca, možno percipovať ako účelné. Isteže sa nám vnútorne nemožno nezamýšľať aj nad postupom súdu prostredníctvom súdom nariadenej (nedobrovoľnej) likvidácie alebo konkurzu, kde by bolo azda najvýznamnejším problémom doručovanie jednotlivým subjektom.Ad primum
v našich podmienkach o dobrovoľnej disolúcii spoločnosti s likvidáciou zásadne rozhodujú spoločníci buď priamo, alebo prostredníctvom orgánu, ktorý kreujú (
e. g.
valné zhromaždenie). Uvedené je dôsledkom skutočnosti, že z ich prejavu vôle bola spoločnosť založená a v ich rukách je aj rozhodnutie, či spoločnosť zrušia. Z uvedeného vyplýva, že spoločníci sú bez ďalšieho oprávnení rozhodnúť o zrušení spoločnosti, v takomto prípade hovoríme o dobrovoľnej likvidácii. V prípade dobrovoľnej likvidácie je vhodné absolvovať tzv.
prípravnú fázu
10)
. Ak by sa členovia obchodnej spoločnosti rozhodli svoje rozhodnutie
"zrušiť a zlikvidovať spoločnosť"
revokovať, môžu tak urobiť až do času, kým sa začne s rozdeľovaním likvidačného zostatku. V okamihu rozdelenia likvidačného zostatku sa mení postavenie spoločníkov likvidovanej spoločnosti, pretože majetok spoločnosti sa postupuje na iných vlastníkov. Tento proces podstatne mení postavenie spoločníkov, resp. ďalších osôb, a jeho zastavenie a obnovenie stavu pred likvidáciou by znamenalo zásadný zásah do ich právnej istoty.
Ad secundum
ide o prípad zrušenia spoločnosti súdom. Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti na návrh je upravené v ust. § 309 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj "CMP")
11)
. Jeho účastníkmi sú žalobca a spoločnosť (družstvo), ktorá má byť zrušená. Konanie o zrušení obchodnej spoločnosti alebo družstva
ex offo
je upravené v ust. § 309a a nasl. CMP. Jeho účastníkom je iba spoločnosť (družstvo). Podľa ust. § 309e CMP v prípade, ak rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti nadobudlo právoplatnosť, zákon ustano vuje z dôvodu informovania tretích strán publikačnú povinnosť súdu, v zmysle ktorej súd zverejní oznámenie o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku. V tejto súvislosti uvádzame, že podľa ust. § 309f CMP, ak spoločnosť do 90 dní od zverejnenia oznámenia o zrušení spoločnosti v Obchodnom vestníku nevstúpi do likvidácie, predpokladá sa, že je v úpadku.
12)
Ide o vyvrátiteľnú domnienku o úpadku spoločnosti. Povinnosťou súdu podľa ust. § 309g CMP je prostredníctvom Obchodného vestníka informovať okruh vymedzených subjektov, ktoré majú v zákonom stanovených lehotách právo podať návrh na ustanovenie likvidátora (ktoré je však účinné iba so zložením preddavku pre likvidátora) alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, v opačnom prípade súd po márnom uplynutí lehoty rozhodne o výmaze spoločnosti z obchodného registra podľa ust. § 309h CMP.Je zrejmé, že ak bola spoločnosť zrušená a vstúpi do likvidácie, prestáva napĺňať účel, na ktorý bola etablovaná, jej činnosť smeruje k naplneniu cieľov likvidácie (usporiadanie majetku, vyrovnanie dlhov a rozdelenie likvidačného zostatku). V relácii k zmene rozhodnutia súdu o zrušení právnickej osoby podľa § 309d CMP(v prípade včasného neodstránenia dôvodu na zrušenie spoločnosti) uvádzame, že takáto zmena je možná len na základe opravných prostriedkov v konaní pred súdom, ak osobitný predpis neustanoví inak.
13)
Možnosť podania opravného prostriedku prináleží ako aktívne legitimovanému subjektu iba zrušenej spoločnosti a súd prvej inštancie má v takomto prípade možnosť autoremedúry pôvodného rozhodnutia. Dôležité je tiež poznamenať, že proti rozhodnutiu o výmaze spoločnosti z obchodného registra podľa ust. § 309h nie je prípustné odvolanie.Novelou ObZ č. 390/2019 Z. z. bol mobilizovaný proces, na ktorého základe už došlo, resp. dôjde v jednotlivých fázach v zmysle ustanovenia § 768s ObZk výmazu veľkého množstvo subjektov, ktoré sa
ad novum
do obchodného registra už nezapisujú, alebo boli považované za "mŕtve", nefungujúce.
14)
Registrové súdy tieto spoločnosti následne vymazali/vymažú, iba ak by boli splnené niektoré z výnimiek, pri ktorých výmaz nemal nastať podľa ust. § 768s ods. 4 ObZ, t. j. buď voči zapísanej osobe prebieha konkurzné konanie, osoba preukáže právny záujem na likvidácii, navrhne ustanovenie likvidátora, pričom zloží preddavok na likvidáciu, alebo sama zapísaná osoba podá odôvodnený návrh, že je v zozname osôb určených na výmaz uvedená nedôvodne a upovedomí o tejto skutočnosti MS SR. Významným medzníkom bol rok 2021, keď bolo v čase od októbra do decembra z obchodného registra vymazaných viac ako 10tisíc právnických a viac ako 20tisíc fyzických osôb. Spôsobilo to prechodné ustanovenie § 768s ObZ k úpravám účinným od 1. októbra 2020, v ktorého zmysle registrové súdy v spolupráci s MS SR vymazávajú z obchodného registra osoby, ktoré sa doň už zapisovať nemajú, podniky zahraničných fyzických osôb, osoby, ktoré do likvidácie vstúpili pred októbrom 2016, ale aj osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny základného imania zo slovenskej koruny na euro, či podniky slovenských alebo zahraničných právnických osôb, ktoré do 30. septembra 2021 nepotvrdili svoje údaje zapísané v OR SR. Napriek skutočnosti, že o výmaze MS SR informovalo a zverejňovalo v predstihu v rozsahu 6 mesiacov aj zoznam osôb, ktoré budú vymazané, penzum podnikateľských subjektov výmaz z OR SR "prekvapil", pretože prostredníctvom týchto spoločností toho času aktívne uskutočňovali podnikateľskú činnosť. V právnej praxi azda najviac zarezonoval výmaz obchodných spoločností podľa § 768s ods. 2 písm. c) ObZ, podľa ktorého boli vymazané obchodné spoločnosti a družstvá, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej koruny na euro podľa osobitných predpisov. Uvedené pritom znemožňovalo urobiť akúkoľvek inú zmenu v obchodnom registri danej spoločnosti. Zákonodarca tak operoval s bazálnou premisou, že ak v obchodnej spoločnosti za posledných 11 rokov nebol podaný žiadny návrh na zápis údajov do obchodného registra a nesplnili sa ani viaceré zákonné povinnosti, nejde o aktívnu spoločnosť, keďže pôvodne povinnosť tak vykonať bola uložená ešte v lehote od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009. Keďže základné imanie je veličinou, ktorá sa uvádza v korporačných dokumentoch a v neposlednom rade sa o nej účtuje, bolo možné sa domnievať, že ide o firmy
de facto
opustené, a teda aj nemajetné.Nemožno však opomenúť ani skutočnosť, že došlo aj k zásahu do fungujúcich obchodných spoločností. Diskusie o výmaze spoločností z OR SR boli dedikované predovšetkým spoločnostiam, ktoré riadne podnikali, avšak kvôli nesplneniu si povinnosti menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej koruny na euro boli vymazané. Skutočnosť, či spoločnosti riadne existovali, je možné primárne vyhodnotiť aj z podaných účtovných závierok. Z dostupnej analýzy FinStatu vyplýva, že spomedzi spoločností vymazaných z OR SR, z dôvodu ustanovenia § 768s ods. 2, viac ako 70 % nikdy nepodalo účtovnú závierku, takže sa možno dôvodne domnievať, že skutočne išlo o mŕtve a neaktívne spoločnosti.
Ad opositum
viac ako 12 % spoločností podalo riadne účtovnú závierku aj za rok 2020.
15)
Nastolená situácia sa, prirodzene, dotkla práve týchto spoločností a vyvolala preto búrlivé diskusie nielen v akademickej, ale najmä v právnej praxi. Aktuálne poznatky poukazujú na to, že v dôsledku plošného výmazu subjektov došlo aj k výmazom spoločností, najčastejšie malých rodinných podnikov, ktoré vlastnili majetok a dokonca zamestnávali zamestnancov. Títo sa aj napriek pomerne dlhému obdobiu, odkedy sú zmeny platné, a napriek tomu, že spoločnosti určené na výmaz boli ešte v marci 2021 zverejnené v Obchodnom vestníku a tiež v zozname zverejnenom na webovej stránke MS SR, po uskutočnení technického výmazu sa začali ozývať niektoré vymazané spoločnosti s tým, že nepostrehli a nereflektovali povinnosť, ktorej nesplnenie viedlo k ich výmazu. Vybrané právnické osoby boli zrušené bez likvidácie a z obchodného registra vymazané. Ak došlo k výmazu spoločnosti (družstva) a spoločnosť mala ku dňu výmazu obchodný majetok, boli k dispozícii dve možnosti. Jednak dodatočná likvidácia, simplifikovane, ak v čase výmazu existoval majetok spoločnosti, registrovému súdu možno navrhnúť, aby sa uskutočnila dodatočná likvidácia. Súd povolá likvidátora, ktorý speňaží majetok a ukončí činnosť spoločnosti a jednak bolo k dispozícii obnovenie zápisu - podľa § 768t Obchodného zákonníka v znení zákona č. 519/2021 Z. z. bolo možné požiadať registrový súd o obnovenie zápisu (vymazanej spoločnosti) v lehote do 31. januára 2022, ktoré spoločnostiam umožnilo riadne pokračovať v ich činnosti. Po splnení stanovených podmienok mohli podať na súd návrh, pričom výsledkom konania mohlo byť rozhodnutie súdu o obnovení zápisu, ale iba pre tie spoločnosti, pre ktoré nesplnenie povinnosti premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro bolo jediným dôvodom ich zrušenia. Podmienkami takéhoto obnovenia zápisu bola existencia majetku, odstránenie dôvodu, pre ktorý bola spoločnosť vymazaná a neexistencia prípadných ďalších dôvodov na zrušenie spoločnosti.2. Zásah do práv tretích osôb
Natíska sa tiež otázka, či takýmto individuálnym právny aktom nemohlo dôjsť aj k zásahu do práv tretích osôb, ktoré boli veriteľom či dlžníkom vymazaného subjektu. Aké možnosti nám poskytuje stav
de lege lata,
ak dôjde k zrušeniu a zániku spoločnosti bez právneho nástupcu? V praxi môže nastať situácia, že bude potrebné usporiadať majetok, ktorý sa objavil v čase po ukončení likvidácie alebo po zániku spoločnosti. V prípade neexistencie žiadnych veriteľov sa dodatočný likvidačný zostatok rozdelí medzi reziduálnych veriteľov. Od skutočnosti, či už medzičasom došlo k výmazu spoločnosti z obchodného registra, sa následne odvíja aj postup likvidátora. Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku upravuje postup usporiadania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby. Vzťahuje sa na zaniknuté obchodné spoločnosti bez ohľadu na dôvod ich výmazu, resp. bez ohľadu na dôvod zrušenia, ako aj na skutočnosť, aký proces jej výmazu predchádzal.
16)
Dodatočnú likvidáciu majetku môže nariadiť súd na návrh osoby osvedčivšej právny záujem, uznesením, ktoré obsahuje dva výroky: nariadenie dodatočnej likvidácie majetku a ustanovenie likvidátora. Toto uznesenie sa zverejní v Obchodnom vestníku a slúži aj ako podklad na zápis do obchodného registra. Konanie o nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti je upravené v § 309j CMP. Osoba, ktorá podáva návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku, musí zložiť preddavok podľa ust. § 3 vyhlášky č. 193/2020, v inom prípade súd konanie bez ďalšieho zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je možné podať odvolanie. Ak súd rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne zároveň o ustanovení likvidátora a uznesenie o nariadení dodatočnej likvidácie a o ustanovení likvidátora zverejní. Súd následne obnoví zápis spoločnosti v obchodnom registri, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácii a údajov o ustanovenom likvidátorovi, uznesením, ktorého podľa zákonodarcu obligatórnou náležitosťou sú dva výroky: nariadenie dodatočnej likvidácie majetku a ustanovenie likvidátora. Uznesenie súd zverejní v Obchodnom vestníku a slúži aj ako listina pre zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra súd uskutoční k zložke zaniknutej obchodnej spoločnosti.
17)
Po dobu dodatočnej likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom "v dodatočnej likvidácii".Obnovením zápisu spoločnosti do obchodného registra nazeráme na právnickú osobu, akoby nezanikla. Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz. V zmysle ust. § 75k ods. 5 druhej vety ObZnariadenie dodatočnej likvidácie majetku pôsobí výlučne
pro futuro
, nie retrospektívne a nespochybňuje uskutočnený stav. Výnimkou sú plnenia podielov na likvidačnom zostatku, ktoré neboli prijaté dobromyseľne
ad exemplum
z dôvodu absencie dobrej viery k akejkoľvek neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči zanikajúcej spoločnosti.
18)
In fine,
ak zistený ďalší majetok resuscitovanej spoločnosti nepostačuje na uspokojenie veriteľov, musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený. Vstup spoločnosti do likvidácie nemá vplyv na existenciu či splatnosť pohľadávok voči zrušenej spoločnosti. Pohľadávky
19)
v priebehu likvidácie ordinárne existujú a beží im aj premlčacia lehota na vymoženie práva na plnenie s nimi spojeného. Výmaz spoločnosti z obchodného registra síce vedie k zániku dlžníka, ale trvá zákonné ručenie spoločníkov.
20)
Obchodný zákonník v ust. § 75k ods. 7tiež ustanovuje, že pohľadávky, prípadne iné práva voči spoločnosti, voči zaniknutej spoločnosti, ktoré existovali v čase zániku spoločnosti, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú. Veritelia sú oprávnení uplatniť ich v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Po nariadení dodatočnej likvidácie a obnovení zápisu spoločnosti v obchodnom registri majú všetci veritelia k dispozícii lehotu jeden rok odo dňa nariadenia dodatočnej likvidácie na uplatnenie si svojich majetkových nárokov. Návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie možno podať v lehote do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, pričom uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú do vlastníctva štátu.
21)
Csach v relácii k plošnému výmazu uvádza, že ide o úradný dôsledok protiprávneho konania obchodnej spoločnosti,
in concreto
členov jej štatutárneho orgánu, ktorým prináležala povinnosť túto premenu uskutočniť a zaregistrovať. Argumentuje tým, že povinnosť splniť zákonné podmienky na fungovanie spoločnosti je povinnosťou členov orgánu voči samotnej obchodnej spoločnosti, a tak je možné, aby spoločnosť túto škodu následne uplatnila. Hoci vo všeobecnosti sa protiprávne správanie členov orgánu, ktoré spôsobí škodu tretím osobám (zamestnancom, zmluvným partnerom), pripíše obchodnej spoločnosti, tu je vzhľadom na jej zánik vhodné, aby sme aj týmto subjektom dotknutým výmazom umožnili nárok na náhradu škody
ad minimum
prostredníctvom žalôb veriteľov s odkazom na § 135a ods. 5, § 194 ods. 9 ObZ, ak už nie cestou všeobecného deliktného práva.
22)
Vzniknutá situácia spôsobila v praxi "
boom" a
evokovala reakciu zákonodarcu
de facto
bezprostredne po plošnom výmaze
23)
, v dôsledku čoho vláda schválila
ad hoc
prostriedok na riešenie vzniknutého problému prostredníctvom ust. § 768t ObZ. Zákonodarca ponúkol dotknutým subjektom riešenie, ktorého báza spočívala v konštrukte dodatočnej likvidácie majetku podľa § 75k ObZ, ale s esenciálnym rozdielom, že ak bude podaný návrh s prílohami uvedenými v danom ustanovení, nespustí sa proces dodatočnej likvidácie, len sa obnoví zápis obchodnej spoločnosti a spoločnosť ožije. Nastanú tak len niektoré následky dodatočnej likvidácie majetku, neustanoví sa však ani likvidátor a ani spoločnosť nevstúpi do likvidácie. Podobne ako pri dodatočnej likvidácii majetku zaniknutej spoločnosti, aj podľa návrhu právnej úpravy by malo dôjsť k oživeniu spoločnosti a od obnovenia zápisu spoločnosti do obchodného registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. Podľa ust. § 768t ods. 7počas obdobia od výmazu spoločnosti do obnovenia jej zápisu v obchodnom registri sa plynutie lehôt podľa
lex specialis
považuje za prerušené. Povinnosti z verejnoprávnych záväzkov, ktoré sa mali plniť, a práva podľa predpisov verejného práva, ktoré sa mohli uplatniť počas obdobia od výmazu spoločnosti do obnovenia jej zápisu, sa musia dodatočne splniť alebo sa môžu dodatočne uplatniť v lehote do 30 dní po obnovení zápisu v obchodnom registri. Na účinky alebo následky, ktoré osobitné predpisy spájajú so zánikom spoločnosti, sa hľadí ako by nenastali, ak dôjde k obnoveniu jej zápisu v obchodnom registri. Dôsledkom teda je, že obnovením zápisu spoločnosti došlo aj k oživeniu všetkých vecnoprávnych aj obligačnoprávnych pozícií obchodnej spoločnosti a premlčacia lehota však počas času výmazu neplynula (§ 75k ods. 7 v spojení s navrhovaným § 768t ods. 4 OBZ). Je racionálne a logické, že nie je v objektívnych možnostiach upraviť všetky situácie, ktoré v právnej praxi môžu potenciálne nastať. Oba inštitúty v podobe dodatočnej likvidácie spoločnosti, ako aj obnovenie zápisu do obchodného registra sú označované ako primárne súkromnoprávne inštitúty. Oba z nich spoločnosti
expressis verbis
vdýchnu druhý život prostredníctvom zápisu do obchodného registra, čím dôjde k obnoveniu jej prá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 4/2022
