Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K prístupu všeobecných súdov pri posudzovaní návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte nálezu III. ÚS 406/2023
V príspevku sa autor zaoberá inšpiratívnym a podnetným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2023, ktorého predmetom bolo posúdenie ústavnosti rozhodovania a prístupu všeobecných súdov vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Analyzovaný nález je podľa názoru autora veľmi užitočný pre konania o neodkladných opatreniach aj zo všeobecného pohľadu, a to vo viacerých ohľadoch. Asi hlavným posolstvom nálezu je, že zákonnú úpravu konania o neodkladnom opatrení je potrebné vnímať len ako minimálny štandard pri napĺňaní účelu, ktorý inštitút neodkladného opatrenia má. Jednou z viacerých tém, ktoré Ústavný súd SR v náleze rieši, je aj otázka nariadenia pojednávania v konaní o neodkladnom opatrení.
This paper discusses an inspiring and stimulating Ruling of the Constitutional Court of the Slovak Republic in Case No. III.ÚS 406/2023 that concerned a constitutionality assessment of decision-making and approach taken by general courts of law when urgent measures are applied for. The author holds that the Ruling reviewed is very useful, in a number of respects, for proceedings on urgent measures also froma general perspective.The main message of the Ruling may well be that the statutory provisions for proceedings on urgent measures should be seen only as the minimum benchmark when meeting the purpose followed by urgent measure. One of the several topics addressed by the Constitutional Court in the Ruling is the question of scheduling a hearing in proceedings on an urgent measure.
TOTH-VAŇO, P.: K prístupu všeobecných súdov pri posudzovaní návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte nálezu III. ÚS 406/2023; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1163 – 1182.
Kľúčové slová: neodkladné opatrenie, prístup súdu, pojednávanie, kontradiktórnosť konania o neodkladnom opatrení, konkurencia dovolania a ústavnej sťažnosti, geometrický plán.
Key words: urgent measure, approach of courts, hearing, adversarial nature of proceedings on urgent measure, competition between appeal and constitutional complaint, geometrical plan.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
I Úvod
Ako vždy, aj v roku 2024 zverejnil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústavný súd" alebo "ÚS SR") svoje najvýznamnejšie rozhodnutia za predchádzajúci rok v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR (ďalej aj "Zbierka ÚS").
Nález sp. zn. III. ÚS 406/2023, zo dňa 7.11.2023
(ďalej aj "Nález"), ktorému je venovaný tento príspevok, sa medzi vybranými rozhodnutiami ÚS SR za rok 2023 nenachádzal.Napriek tomu, či možno práve preto, sme sa Nálezu rozhodli venovať tento samostatný príspevok. Predmetom Nálezu sú skutočnosti súvisiace s rozhodovaním o neodkladnom opatrení. Z nášho pohľadu ide o rozhodnutie veľmi zaujímavé, obohacujúce a hodno povedať, že z hľadiska prístupu k inštitútu neodkladného opatrenia pre všeobecné súdy aj podnetné - a to vo viacerých ohľadoch. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Nález si všimli viaceré či už tlačené
1)
alebo internetové právne médiá
2)
, a každé z nich z Nálezu zdôraznilo niečo iné. Ani jedno zo spomenutých médií však Nález osobitne nekomentovalo (neanalyzovalo) a aj preto (a, samozrejme, i preto, lebo si to dané rozhodnutie zaslúži) sme sa my na dané rozhodnutie rozhodli v tomto časopise pozrieť podrobnejšie.II Konanie o neodkladnom opatrení, predchádzajúce ústavnej sťažnosti
Podaniu ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa, ktorá rezultovala do vydania Nálezu, predchádzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný sťažovateľom voči žalovanému, "
[...] ktorým mu bude uložené strpieť prechod a prejazd sťažovateľa a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť prejazd a prechod sťažovateľa cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, a to v časti vyznačenej na katastrom overenom geometrickom pláne. Okrem toho žalovanému žiadal uložiť, aby mu umožnil pripojenie na odber elektriny na jej odbernom mieste.
"
3)
Okresný súd uznesením zo dňa 13.1.2023 návrh sťažovateľa zamietol z dôvodu, že z geometrického plánu nevyplývala výmera a rozsah povinnosti žalovaného vo štvorcových metroch (okresný súd namietal, že s ohľadom na to, že uložená povinnosť mala postihnúť len časť parcely, nestačí len znázornenie čiarami na geometrickom pláne), ako aj z dôvodu, že geometrický plán sťažovateľ nepripojil v origináli alebo v overenej kópii. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie by obchádzalo § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník"), ktorý umožňuje zriadenie vecného bremena len za náhradu. V súvislosti s pripojením na odber elektriny okresný súd uviedol, že sťažovateľ neodôvodnil hrozbu bezprostrednej ujmy.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. Nad rámec odôvodnenia okresného súdu uviedol odvolací súd na doplnenie niekoľko skutočností - stotožnil sa napríklad s názorom protistrany sťažovateľa (žalovaného), podľa ktorého bol jednak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný ako samostatná žaloba a zároveň podľa ktorého mal sťažovateľ k svojim nehnuteľnostiam prístup aj inou cestou, ktorú využíva.
III Dôvody ústavnej sťažnosti
Voči uzneseniu odvolacieho súdu sa sťažovateľ prostredníctvom ústavnej sťažnosti domáhal vyslovenia porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "dohovor").
V ústavnej sťažnosti sťažovateľ, okrem iného, namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. Ako je v Náleze reprodukované, "
Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že v geometrickom pláne nemusí byť uvedená výmera a stačí vyznačenie čiarami v grafickej časti plánu. Rovnako sa nezaoberal tým, že neodkladným opatrením sa neobchádza zriadenie vecného bremena. Okrem toho sa krajský súd nevysporiadal s jeho dôkazmi, ktoré predložil v januári 2023 a s jeho tvrdeniami o hroziacej ujme odpojením od elektriny. Len sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu. Sťažovateľ ďalej namieta, že vyjadrenia žalovaného k jeho odvolaniu mu neboli doručené, no krajský súd z nich vychádzal. Tým krajský súd porušil princíp kontradiktórnosti konania a právo na spravodlivý súdny proces, keďže bol vylúčený z možnosti namietať tvrdenia žalovaného v konaní, v ktorom nebolo nariadené pojednávanie. To platí osobitne o tvrdeniach žalovaného, že pozemok prenechal nájomcovi a že má prístup cez iné pozemky.
"
4)
IV K možnosti ústavného prieskumu v otázkach neodkladných opatrení
Ústavný súd sa otázke prípustnosti ústavného prieskumu rozhodnutí vydaných vo veciach neodkladných opatrení venoval všeobecne v odseku 11 Nálezu:
"
Posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia je primárne vecou všeobecných súdov. K ústavným sťažnostiam, v ktorých sa namieta porušenie ústavných práv rozhodnutím o týchto opatreniach, treba pristúpiť zdržanlivo. Nielen preto, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností strán nezasahuje konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Zasiahnuť do týchto rozhodnutí možno iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (II. ÚS 65/2021). Výnimočnosť zasahovania ústavného súdu do rozhodnutí o neodkladných opatreniach neznamená, že tieto sú úplne mimo rámca ústavnoprávneho prieskumu. Ak sú dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie o neodkladnom opatrení, zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, možno konštatovať zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia (III. ÚS 104/2013).
"Ústavný súd teda zotrval na svojom už v minulosti vyslovenom názore, že aj rozhodnutia vo veciach neodkladných opatrení môžu podliehať ústavnému prieskumu.
V Malá odbočka od analyzovaného Nálezu - ku konkurencii dovolania a ústavnej sťažnosti v otázkach neodkladných opatrení
Na tomto mieste na moment od komentovaného Nálezu odbočíme. Otázka prípustnosti ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam vo veciach neodkladných opatrení je totiž zaujímavá aj s prihliadnutím na vzájomnú konkurenciu možného podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd na jednej strane a dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "NS SR" alebo "Najvyšší súd") na druhej strane. Z tohto hľadiska sa už Nález prípustnosti ústavnej sťažnosti nevenoval, t. j. v odôvodnení Nálezu Ústavný súd osobitne neriešil, či mohol alebo nemohol sťažovateľ podať voči uzneseniu odvolacieho súdu ešte dovolanie. Ak by táto možnosť existovala a dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu by prípustné mohlo byť, ÚS SR by musel vyhodnotiť ústavnú sťažnosť podanú bez predchádzajúceho využitia inštitútu dovolania ako neopodstatnenú a z tohto dôvodu ju odmietnuť.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už totiž vyslovil, že ústavnú sťažnosť nie je možné hodnotiť v prípade nepodania dovolania ako predčasne podanú len vtedy, "
[...] ak je prima facie zrejmé, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma (napr. § 421 ods. 2 CSP, § 422 CSP a pod.).
"
5)
V prípade pochybností o prípustnosti dovolania by preto dovolanie pred ústavnou sťažnosťou podané byť malo, a to aj preto, "
[...] že za súčasnej právnej úpravy sťažovatelia nie sú vystavení riziku odmietnutia ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu pre jej oneskorenosť, ak proti nemu podajú vecne neúspešné dovolanie. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
"
6)
Otázku, kedy je dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu vo veci neodkladného opatrenia prípustné, Najvyšší súd riešil napríklad v
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 157/2017, zo dňa 11.10.2017
, osobitne publikovanom pod R 21/2018, podľa ktorého právnej vety "
Dovolanie nie je podľa § 420 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba.
"
7)
Rovnako v inom svojom rozhodnutí NS SR uviedol, že "
Dovolací súd zároveň uvádza, že prípustnosť dovolania voči uzneseniu o neodkladnom opatrení podľa § 420 CSP (z dôvodov zmätočnosti) by bola daná len vprípade, ak by išlo orozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí.
"
8)
V ďalšom svojom rozhodnutí
9)
Najvyšší súd posudzoval prípustnosť dovolania voči uzneseniu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom skonštatoval, že "
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo veci samej.
"
10)
Podľa vyššie uvedenej súdnej praxe teda platí, že pre posúdenie prípustnosti dovolania v otázke neodkladného opatrenia - podľa § 420 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "CSP"), je rozhodujúce, či dané konanie o neodkladnom opatrení (prípadne o zrušení už nariadeného neodkladného opatrenia) bude alebo nebude nasledované konaním vo veci samej.
11)
Ak nebude, prípustnosť dovolania na Najvyšší súd podľa § 420 CSP daná je. Ak bude (alebo ak pôjde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania vo veci samej), prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP daná nebude; a práve vtedy prichádza do hry možnosť podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd priamo voči rozhodnutiu odvolacieho súdu.Prečo na tomto mieste túto pomerne už ustálenú otázku takto rozoberáme? Karty totiž mierne zamiešalo
uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obdo 38/2022, zo dňa 13.9.2022
, a takisto následné
uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 253/2023, zo dňa 9.5.2023
(osobitne publikované v Zbierke ÚS pod č. 38/2023), ktoré ústavnú sťažnosť voči danému uzneseniu NS SR odmietlo. Z daných rozhodnutí totiž, podľa nášho názoru, vyplýva, že v určitých konkrétnych situáciách nemusí na prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP v otázke neodkladného opatrenia ešte stačiť, že konanie o neodkladnom opatrení, ako také, nie je nasledované konaním vo veci samej. Rozhodujúcim totiž je to, či bolo možné nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, t. j. či je nariadené neodkladné opatrenie aj "
spôsobilé zabrániť vzniku ďalších súdnych konaní.
"
12)
V právnej vete
uznesenia sp. zn. IV. ÚS 253/2023
, osobitne publikovanej v Zbierke ÚS, pritom Ústavný súd konkrétne uviedol, že "
Predpokladom prípustnosti dovolania z dôvodov podľa § 420 CSP je právna povaha napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je buď rozhodnutím vo veci samej, alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V prípade rozhodnutí o neodkladnom opatrení je povaha rozhodnutia ako rozhodnutia meritórneho závislá od posúdenia otázky, či v okolnostiach prípadu bolo možné nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je najvyšší súd oprávnený autonómne vyhodnotiť túto otázku s ohľadom na konkrétne individuálne okolnosti veci a so zreteľom na výsledok navrhovaného neodkladného opatrenia.
" (Zvýraznené autorom tohto príspevku; rovnako to platí aj pre zvýraznenia v ďalších citáciách uvedených v tomto príspevku.) Z citovanej právnej vety teda vyplýva, že charakter neodkladného opatrenia je na účely posúdenia prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP (a teda i na účely posúdenia otázky, či voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení postupovať prostredníctvom podania dovolania na NS SR alebo ústavnej sťažnosti na ÚS SR) potrebné posudzovať zo širšieho kontextu, a nielen z toho pohľadu, či konkrétne konanie o neodkladnom opatrení bude alebo nebude nasledované podaním žaloby vo veci samej zo strany navrhovateľa tohto neodkladného opatrenia.
13)
VI Späť k Nálezu - stručne k posúdeniu špecifických otázok zo strany ÚS SR
Poďme však späť k nami analyzovanému Nálezu. Účelom tohto príspevku je najmä pozrieť sa na tie procesné otázky, ktoré môžu byť relevantné pre konania vo veciach neodkladných opatrení ako takých. Napriek tomu ešte aspoň stručne spomeňme aj to, ako sa Ústavný súd vysporiadal aj s dvoma okolnosťami veci, ktoré boli pre ňu špecifické.
VI.1 K otázke vyznačenia výmery v geometrickom pláne
Z Nálezu: "
12. [...] Geometrický plán je podľa § 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon č. 162/1995 Z. z., buď grafické znázornenie (i) nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností (vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov), alebo (ii) vecného bremena k časti pozemku. 13. Z právnej úpravy je zrejmé, že treba rozlišovať medzi geometrickým plánom na účely rozdelenia alebo zlúčenia pozemku a plánom na znázornenie vecného bremena. Rozlišovaniu zodpovedá a
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2024
