V Malá odbočka od analyzovaného Nálezu - ku konkurencii dovolania a ústavnej sťažnosti v otázkach neodkladných opatrení
Na tomto mieste na moment od komentovaného Nálezu odbočíme. Otázka prípustnosti ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiam vo veciach neodkladných opatrení je totiž zaujímavá aj s prihliadnutím na vzájomnú konkurenciu možného podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd na jednej strane a dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "NS SR" alebo "Najvyšší súd") na druhej strane. Z tohto hľadiska sa už Nález prípustnosti ústavnej sťažnosti nevenoval, t. j. v odôvodnení Nálezu Ústavný súd osobitne neriešil, či mohol alebo nemohol sťažovateľ podať voči uzneseniu odvolacieho súdu ešte dovolanie. Ak by táto možnosť existovala a dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu by prípustné mohlo byť, ÚS SR by musel vyhodnotiť ústavnú sťažnosť podanú bez predchádzajúceho využitia inštitútu dovolania ako neopodstatnenú a z tohto dôvodu ju odmietnuť.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už totiž vyslovil, že ústavnú sťažnosť nie je možné hodnotiť v prípade nepodania dovolania ako predčasne podanú len vtedy, "
[...] ak je prima facie zrejmé, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma (napr.
§ 421 ods. 2 CSP,
§ 422 CSP a pod.).
"
5)
V prípade pochybností o prípustnosti dovolania by preto dovolanie pred ústavnou sťažnosťou podané byť malo, a to aj preto, "
[...] že za súčasnej právnej úpravy sťažovatelia nie sú vystavení riziku odmietnutia ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu pre jej oneskorenosť, ak proti nemu podajú vecne neúspešné dovolanie. Podľa
§ 124 zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
"
6)
Otázku, kedy je dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu vo veci neodkladného opatrenia prípustné, Najvyšší súd riešil napríklad v
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 157/2017, zo dňa 11.10.2017
, osobitne publikovanom pod R 21/2018, podľa ktorého právnej vety "
Dovolanie nie je podľa
§ 420 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba.
"
7)
Rovnako v inom svojom rozhodnutí NS SR uviedol, že "
Dovolací súd zároveň uvádza, že prípustnosť dovolania voči uzneseniu o neodkladnom opatrení podľa
§ 420 CSP (z dôvodov zmätočnosti) by bola daná len vprípade, ak by išlo orozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí.
"
8)
V ďalšom svojom rozhodnutí
9)
Najvyšší súd posudzoval prípustnosť dovolania voči uzneseniu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom skonštatoval, že "
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo veci samej.
"
10)
Podľa vyššie uvedenej súdnej praxe teda platí, že pre posúdenie prípustnosti dovolania v otázke neodkladného opatrenia - podľa
§ 420 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "
CSP"), je rozhodujúce, či dané konanie o neodkladnom opatrení (prípadne o zrušení už nariadeného neodkladného opatrenia) bude alebo nebude nasledované konaním vo veci samej.
11)
Ak nebude, prípustnosť dovolania na Najvyšší súd podľa
§ 420 CSP daná je. Ak bude (alebo ak pôjde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania vo veci samej), prípustnosť dovolania podľa
§ 420 CSP daná nebude; a práve vtedy prichádza do hry možnosť podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd priamo voči rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Prečo na tomto mieste túto pomerne už ustálenú otázku takto rozoberáme? Karty totiž mierne zamiešalo
uznesenie NS SR sp. zn. 1 Obdo 38/2022, zo dňa 13.9.2022
, a takisto následné
uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 253/2023, zo dňa 9.5.2023
(osobitne publikované v Zbierke ÚS pod č. 38/2023), ktoré ústavnú sťažnosť voči danému uzneseniu NS SR odmietlo. Z daných rozhodnutí totiž, podľa nášho názoru, vyplýva, že v určitých konkrétnych situáciách nemusí na prípustnosť dovolania podľa
§ 420 CSP v otázke neodkladného opatrenia ešte stačiť, že konanie o neodkladnom opatrení, ako také, nie je nasledované konaním vo veci samej. Rozhodujúcim totiž je to, či bolo možné nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, t. j. či je nariadené neodkladné opatrenie aj "
spôsobilé zabrániť vzniku ďalších súdnych konaní.
"
12)
V právnej vete
uznesenia sp. zn. IV. ÚS 253/2023
, osobitne publikovanej v Zbierke ÚS, pritom Ústavný súd konkrétne uviedol, že "
Predpokladom prípustnosti dovolania z dôvodov podľa
§ 420 CSP je právna povaha napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je buď rozhodnutím vo veci samej, alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V prípade rozhodnutí o neodkladnom opatrení je povaha rozhodnutia ako rozhodnutia meritórneho závislá od posúdenia otázky, či v okolnostiach prípadu bolo možné nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa
§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je najvyšší súd oprávnený autonómne vyhodnotiť túto otázku s ohľadom na konkrétne individuálne okolnosti veci a so zreteľom na výsledok navrhovaného neodkladného opatrenia.
" (Zvýraznené autorom tohto príspevku; rovnako to platí aj pre zvýraznenia v ďalších citáciách uvedených v tomto príspevku.) Z citovanej právnej vety teda vyplýva, že charakter neodkladného opatrenia je na účely posúdenia prípustnosti dovolania podľa
§ 420 CSP (a teda i na účely posúdenia otázky, či voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení postupovať prostredníctvom podania dovolania na NS SR alebo ústavnej sťažnosti na ÚS SR) potrebné posudzovať zo širšieho kontextu, a nielen z toho pohľadu, či konkrétne konanie o neodkladnom opatrení bude alebo nebude nasledované podaním žaloby vo veci samej zo strany navrhovateľa tohto neodkladného opatrenia.
13)
VI Späť k Nálezu - stručne k posúdeniu špecifických otázok zo strany ÚS SR
Poďme však späť k nami analyzovanému Nálezu. Účelom tohto príspevku je najmä pozrieť sa na tie procesné otázky, ktoré môžu byť relevantné pre konania vo veciach neodkladných opatrení ako takých. Napriek tomu ešte aspoň stručne spomeňme aj to, ako sa Ústavný súd vysporiadal aj s dvoma okolnosťami veci, ktoré boli pre ňu špecifické.
VI.1 K otázke vyznačenia výmery v geometrickom pláne
Z Nálezu: "
12. [...] Geometrický plán je podľa
§ 3 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon č.
162/1995 Z. z., buď grafické znázornenie (i) nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností (vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov), alebo (ii) vecného bremena k časti pozemku. 13. Z právnej úpravy je zrejmé, že treba rozlišovať medzi geometrickým plánom na účely rozdelenia alebo zlúčenia pozemku a plánom na znázornenie vecného bremena. Rozlišovaniu zodpovedá a