Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť - prečo nie?
Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť - prečo nie?
JUDr.
Ján
Štiavnický
PhD.
poradca Ústavného súdu SR
Invenčné1). Takéto označenie nemožno uprieť textu kolegu Jakubáča (ďalej v príspevku len "autor") o kasácii kasácie. O práve sa dozvieme oveľa viac, ak zo všetkých strán hľadíme na partikulárny problém, než keď sa z jednej strany pozeráme na veľký právny celok. Kasácia kasácie - znie to už po zvuku zvláštne, ale autor sa nenechal zmiasť a kasáciu kasácie paušálne neodmieta, hoci by to mierne mohlo naznačovať jeho dovolávanie sa judikatúry českého ústavného súdu.
Téza východiskového textu spočíva v zúžení kasačných rozhodnutí, ktoré môžu podliehať prieskumu ústavným súdom, len na tie, pri ktorých a) samotné dovolacie konanie, z ktorého vzišlo zrušujúce rozhodnutie, porušilo čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru alebo čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, a na tie, pri ktorých b) vôbec nebolo prípustné dovolacie konanie, z ktorého vzišlo zrušujúce rozhodnutie. Autor explicitne odmieta prieskum
hmotnoprávnych
zrušovacích, azda presnejšie nezamietacích rozhodnutí, ak by sme sem zahrnuli aj zmeňujúce rozhodnutia podľa § 243b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj "OSP").2)Naša téza tvrdí, že nie je dôvod na takéto zužovanie (procesných) a vyčleňovanie (hmotnoprávnych) rozhodnutí. Vychádzame pritom z vlastnosti
záväznosti
kasačného rozhodutia, čo je vlastne zmyslom kasácie,3) z hodnoty právnej istoty a z povahy ústavnej sťažnosti. Preskúmateľné sú, podľa nás, všetky kasačné rozhodnutia dovolacieho súdu, ak nenastanú špecifické okolnosti, napríklad že by sa v následnom konaní natoľko zmenili pozície strán, že vstup ústavného súdu do veci by bol obojstranne veľmi invazívny. Naša pozícia je neutrálna, a to v tom zmysle, že nejde o nejakú horlivú podporu týchto kasácií, ale zároveň si nemyslíme, že by ich právny poriadok neumožňoval.Súdy sú nezávislé preto, aby chránili slobodu jednotlivcov pred štátnou mocou.4) Pri trestnom či správnom práve vo vertikálnych vzťahoch je to úplne ilustratívne. V civilnom spore dvoch rovných strán ide o to, aby moc, autorita mimo súdu, neovplyvnila výsledok sporu a aby súd sám ako autorita, nositeľ moci, nepoškodil jednej zo strán.5) To prirodzene súvisí s priamo záväznou ústavou obsahujúcou listinu slobôd.
Po dobe neslobody bolo potrebné justíciu zvyknutú na plochejšie poňatie právneho poriadku bez konceptu ochrany slobôd infikovať novými myšlienkami ústavnosti, ochrany slobody. Teoreticky boli k dispozícii dve koncepcie:
1. Nové autority mohli personálne obmeniť najvyšší súd, ktorý by presadzoval nové idey cez mimoriadne či riadne opravné prostriedky. Tento variant (podľa nášho tušenia) zvolilo Poľsko. Abstraktnú a konkrétnu ústavnosť presadzuje ústavný súd, zatiaľ čo individuálnu presadzuje súd najvyšší. Tento variant je azda právne elegantnejší, ale je náročný na získavanie sudcov - osobností, povedzme z radov disidentov.
2. Nové autority mohli vytvoriť novú inštitúciu individuálnej ochrany ústavnosti, konkrétne rozhodovanie ústavného súdu o ústavných sťažnostiach. Výhodou tohto riešenia je skutočnosť, že nové myšlienky presadzuje malá, kompaktná množina sudcov. Tento nemecký prístup zvolilo federálne Československo a po rozpakoch z inštitútu podnetu sa k nemu v roku 2001 vrátila aj Slovenská republika. Výhodou tohto riešenia je tiež symetria so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva. Ústavná sťažnosť na národnej úrovni je tu symetrickým filtrom sťažnosti štrasburskej.6) Cenou za tento model je však často nadmieru zložitý vzťah ústavnej sťažnosti a mimoriadnych opravných prostriedkov, v našom prípade dovolania, a taktiež vznik množstva inštancií, ktoré samé môžu generovať chyby a vôbec "procesmánia", ktorá vládne súčasnej aplikácii práva.7)
Magická ostane navždy aj dištinkcia medzi ústavnosťou, na ktorú sa ústavný súd zameriava, a zákonnosťou. Ak sa vrátime k súdom ako ochrancom slobody, objavuje sa mätúca skutočnosť, že súdy ako ochrancov slobody súdi, pred nimi chráni, ďalší sú
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 10-11/2015
