Prevzatie dlhu a pristúpenie k dlhu

Záväzkovoprávne vzťahy sú osobitným druhom právnych vzťahov, ktorých zmluvnou stranou je veriteľ a dlžník. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Treba uviesť, že záväzkovoprávne vzťahy nie sú ničím nemenným, ale počas ich existencie môže dôjsť k určitým skutočnostiam zakladajúcim ich zmenu. V závislosti od toho, aký prvok záväzkovoprávnych vzťahov sa mení, možno rozlišovať zmeny v obsahu, predmete alebo zmeny v subjektoch. Keďže zmeny v obsahu a predmete záväzku nie sú spravidla navzájom zreteľne odlíšiteľné, Občiansky zákonník ich upravuje v rámci ustanovení s názvom - zmeny v obsahu záväzkov (§ 516 - § 523).¹⁾ Občiansky zákonník okrem toho výslovne upravuje aj zmeny v subjektoch záväzkov (§ 524 - § 543), konkrétne ide o zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka. Právnou skutočnosťou, ktorou dochádza k zmene v subjektoch záväzkovoprávneho vzťahu, môže byť, okrem právneho úkonu, aj zákon či rozhodnutie štátneho orgánu. Predmetom tohto článku je právna úprava zmeny v osobe dlžníka, ku ktorej dochádza prevzatím dlhu či pristúpením k dlhu.

K prevzatiu dlhu dochádza buď tak, že namiesto pôvodného dlžníka vstupuje do existujúceho právneho vzťahu tretia osoba (privatívna intercesia), alebo sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi (kumulatívna intercesia). V prvom z uvedených prípadov dochádza k prevzatiu dlhu na základe písomnej zmluvy medzi dlžníkom a treťou osobou, ku ktorej účinnosti je potrebný súhlas veriteľa. V druhom z týchto prípadov je upravené prevzatie dlhu treťou osobou, ktorá sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi; pôvodný dlžník účastníkom tejto zmluvy nie je a jeho súhlas sa nevyžaduje. Jeho záväzok - na rozdiel od privatívnej intercesie - nezaniká a vedľa neho vzniká ďalší záväzok toho, kto dlh prevzal.²⁾ V prípade kumulatívnej intercesie pôvodný dlžník naďalej zostáva subjektom záväzkovoprávneho vzťahu a vstupom tretej osoby dochádza len k zvýšeniu počtu subjektov na strane dlžníka, nie však k vystúpeniu pôvodného dlžníka zo záväzkovoprávneho vzťahu, ako je tomu v prípade privatívnej itercesie.

V tejto súvislosti je odôvodnená otázka, či vôbec postupom podľa § 531 ods. 2 OZ dochádza k prevzatiu dlhu v pravom zmysle? Vzhľadom na to, že pôvodný dlžník zostáva aj naďalej dlžníkom, je možné sa skôr prikloniť k tomu, že o prevzatie dlhu nejde a takýmto postupom sa môže právna pozícia veriteľa len zlepšiť, a preto sa súhlas veriteľa nevyžaduje. Je zrejmé, že ide o zmenu záväzkovoprávneho vzťahu, no nie o prevzatie dlhu, keďže tretia osoba bude len ďalším dlžníkom, nezaujme však právnu pozíciu pôvodného dlžníka. Aj z Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka vyplýva, že v rámci rekodifikácie občianskeho práva hmotného sa predpokladá právna úprava prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 1 OZ a prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ sa navrhuje z nového občianskeho zákonníka vypustiť, keďže nejde o zmenu v osobe dlžníka, pretože pôvodný dlžník nevystupuje zo záväzkovoprávneho vzťahu.

Prevzatie dlhu podľa § 531 ods. 1 OZ je právny inštitút, ktorým dochádza k zmene v osobe dlžníka záväzkovoprávneho vzťahu na základe právneho úkonu, t.j. dohody medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou, ktorá vstupuje do záväzkovoprávneho vzťahu namiesto pôvodného dlžníka, ktorý sa tým od svojho dlhu voči veriteľovi oslobodzuje, a tretia osoba, ktorá dlh prevzala, sa stáva novým dlžníkom veriteľa. K zmene v osobe dlžníka však môže dôjsť len so súhlasom veriteľa a na základe písomnej zmluvy medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom. Ide o zá­kladné predpoklady, bez splnenia ktorých nenastanú právne účinky prevzatia dlhu, t.j. vystúpenie pôvodného dlžníka zo záväzkovoprávneho vzťahu a s tým spojený súčasný vstup nového dlžníka do záväzkovoprávneho vzťahu.

Za základné predpoklady prevzatia dlhu možno považovať:

Inštitút prevzatia dlhu nemožno využiť v prípade akéhokoľvek dlhu, ale musí ísť o dlh, ktorý je svojou povahou spôsobilý na prevzatie. Aj keď spravidla každý dlh vyplývajúci z určitého majetkového vzťahu je možné prevziať, neplatí to bezvýhradne. Napríklad prevzatie dlhu nebude možné v prípade vyživovacej povinnosti, keďže ide o rodinnoprávne vzťahy a práva a povinnosti z nich vyplývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len subjektom rodinnoprávnych vzťahov.³⁾ Ďalšou požiadavkou na prevzatie dlhu je, aby išlo o dlh, ktorý v čase prevzatia existuje, ako aj dlh, ktorý vznikne v budúcnosti; nemožno však prevziať dlh, ktorý už zanikol. Z hľadiska odplatnosti možno prevziať peňažný aj nepeňažný dlh, bez ohľadu na to, či už nastala jeho splatnosť. Dlh však musí byť v zmluve vymedzený dostatočne určito, aby z dôvodu jeho neurčitosti nedošlo v zmysle § 37 ods. 1 OZ k neplatnosti právneho úkonu. Občiansky zákonník sa však v rámci ustanovení o prevzatí dlhu osobitne nezaoberá určením identifikačných znakov, ktoré by boli postačujúce pre náležité vymedzenie dlhu. To znamená, že je na zmluvných stranách, akým spôsobom vymedzia dlh, pričom musia zvoliť také identifikačné kritériá, aby bol dlh vymedzený dostatočne určito. Z judikatúry vyplýva, že na splnenie zákonnej požiadavky určitosti právneho úkonu nie je postačujúce, ak je len zmluvným stranám zrejmé, čo je predmetom právneho úkonu, pretože táto skutočnosť musí vyplývať z písomného právneho úkonu.⁴⁾ Pre splnenie podmienky určitosti nebude postačovať vymedzenie dlhu v zmluve slovným spojením "všetky záväzky".⁵⁾ Dlh bude dostatočne určito vymedzený, ak zmluva o prevzatí dlhu bude obsahovať určenie právneho dôvodu vzniku dlhu, jeho výšku, označenie veriteľa, dátum splatnosti či iné identifikačné znaky, ktoré budú dlh bližšie určovať. K určitosti vymedzenia dlhu prispeje, ak zmluvné strany v zmluve o prevzatí dlhu uvedú viacero identifikačných znakov dlhu, čím znížia možnú mieru nejasností pri interpretácii predmetu zmluvy. Požiadavka určitosti vymedzenia dlhu bude v zmysle judikatúry splnená aj v prípade, ak zmluva o prevzatí dlhu bude odkazovať na inú listinu, z ktorej bude objektívne zrejmé, aký dlh je predmetom zmluvy.⁶⁾ Posudzovanie určitosti vymedzenia dlhu bude prirodzene závisieť vždy od okolností konkrétneho prípadu.

Niektoré zahraničné právne úpravy sa osobitne zaoberajú prevzatím tzv. hypotekárneho dlhu. Platná právna úprava tento inštit