Námietky solidárnych dlžníkov proti pohľadávke veriteľa

V pluralitnom záväzkovom vzťahu s mnohosťou dlžníkov alebo veriteľov predstavujú námietky účinný prostriedok ochrany nielen individuálnych, ale aj spoločných práv dlžníkov. V prípade pasívnej solidarity takým prostriedkom obrany proti právu veriteľa na splnenie dlhu disponuje každý solidárny dlžník. Aj bez výslovnej právnej úpravy možno ustáliť, že solidárny dlžník môže vo vonkajšom veriteľsko-dlžníckom záväzkovom vzťahu vznášať proti právu (nároku) veriteľa na plnenie akékoľvek námietky, ktoré vyplývajú z jeho osobného vzťahu k veriteľovi, alebo námietky, ktoré sa týkajú všetkých solidárnych dlžníkov z dôvodu, že majú oporu v právnom dôvode vzniku spoločného záväzku, jeho predmetu alebo obsahu.

Existenciu osobných a spoločných námietok solidárnych dlžníkov možno vyvodiť z toho, že veriteľ má voči každému zo solidárnych dlžníkov samostatné právo na plnenie, teda medzi veriteľom a každým solidárnym dlžníkom existuje samostatný záväzkový vzťah. Tieto záväzkové vzťahy spája dokopy právny dôvod vzniku pasívnej solidarity a predmet spoločného záväzku (t. j. plnenie). Dlžník má teda možnosť obrany v rámci svojho záväzkového vzťahu k veriteľovi a súčasne môže uplatniť námietky, ktoré sa týkajú záväzkového vzťahu medzi veriteľom a všetkými dlžníkmi. Pluralitný charakter záväzkového vzťahu medzi veriteľom a solidárnymi dlžníkmi má prienik aj do civilného procesu v tom, že solidárni dlžníci tvoria v súdnom konaní samostatné procesné spoločenstvo [§ 76 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")], a v tom, že hmotnoprávne námietky (§ 152 CSP), či už osobné, alebo spoločné, môže proti žalobe prednášať iba ten solidárny dlžník (solidárni dlžníci), ktorý (ktorí) sa ako žalovaná strana zúčastňuje (zúčastňujú) súdneho procesu.

Ucelenú a prepracovanú náuku námietok vo vzťahu k pasívnej solidarite vypracovala francúzska doktrína civilného práva. Tá poukazuje na to, že právna povaha jednotlivých námietok je závislá od štruktúry samotného solidárneho záväzku. Pokiaľ ide o jednotlivé typy a formy námietok, ktoré môžu uplatniť solidárni dlžníci proti právu veriteľa na plnenie, čl. 1315 francúzskeho Code civil (v znení účinnom od roku 2016) rozlišuje medzi:

Ad a) sa týkajú právneho základu samotného solidárneho záväzku, najmä jeho obsahu a predmetu. Námietku týkajúcu sa samotného dlhu môže proti veriteľovi vzniesť ktorýkoľvek zo solidárnych dlžníkov. Medzi také námietky patrí napríklad námietka neplatnosti zmluvy, na základe ktorej vznikla pasívna solidarita, námietka, že veriteľ nemal pri uzavieraní zmluvy spôsobilosť na právne úkony, námietka, že solidárny dlh zanikol, pretože splnenie dlhu sa pre všetkých solidárnych dlžníkov stalo nemožným a pod.

Ad b) Druhú skupinu námietok predstavujú , ktorých existenciu možno vyvodiť z existencie záväzkového vzťahu medzi veriteľom a každým solidárnym dlžníkom. Medzi také námietky možno zaradiť napríklad námietku započítania vlastnej pohľadávky dlžníka voči pohľadávke veriteľa, námietku, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky, pretože veriteľ poskytol tomuto dlžníkovi odklad splatnosti dlhu, resp. povolil tomuto dlžníkovi možnosť rozloženia plnenia na splátky, námietku odpustenia dlhu, ak veriteľ iba tomuto dlžníkovi odpustil dlh. Možnosť uplatnenia uvedených osobných námietok vyplýva z toho, že medzi veriteľom a každým solidárnym dlžníkom existuje samostatný záväzkový vzťah, ktorý sa v priebehu trvania môže nielen zmeniť, ale aj samostatne zanikať.

Ad c) Tretiu skupinu námietok predstavujú ktoré vychádzajú z právneho statusu solidárneho dlžníka v solidárnom záväzkovom vzťahu. Medzi tieto námietky sa tradične zaraďujú námietky, ktoré sa týkajú právnej spôsobilosti konkrétneho solidárneho dlžníka. Ide napríklad o námietky, ktoré sa týkajú vád prejavu vôle solidárneho dlžníka, na základe čoho môže dotknutý solidárny dlžník namietať neplatnosť (neexistenciu) svojho záväzku, pričom ostatní dlžníci zostanú spoločne a nerozdielne zaviazaní na splnenie dlhu v pôvodnom rozsahu.

Všeobecnú úpravu spoločných a osobných námietok solidárnych dlžníkov možno nájsť v tých právnych poriadkoch, ktoré sledujú francúzske právo (čl. 1208 Code civil v pôvodnom znení, ktorý dodnes platí v Belgicku či Luxembursku). Do okruhu týchto právnych úprav možno zaradiť civilné kódexy v Španielsku (čl. 1148 Código civil), Taliansku (čl. 1297 ods. 1 Codice civile), Portugalsku (čl. 514 ods. 1 Código civil), provincii Quebec (čl. 1530 Code civil), Louisiane (čl. 1801 Code civil), Brazílii (čl. 281 Código civil), ako aj švajčiarsky zákon o obligáciách (čl. 145 ods. 1 Obligationenrecht). Nemecký občiansky zákonník umožňuje uplatnenie námietok vo vzťahu k pasívnej solidarite iba nepriamo tak, že ich subsumuje pod § 425 Bürgerliches Gesetzbuch (ďalej aj "BGB"), ktorý upravuje subjektívne účinky právnych skutočnosti, ktoré nie sú predmetom osobitnej právnej úpravy (§ 422 až 424 BGB). Zo susedných štátov s možnosťou uplatnenia námietok solidárnymi dlžníkmi výslovne počítajú civilné kódexy v Poľsku (čl. 375 § 1 Kodex Cywilny) a Maďarsku (§ 6:29 ods. 3 Polgári Törvénykönyv). Z rozlišovania medzi a tradične vychádza aj anglické právo, ktoré možnosť ich uplatnenia spája s procesnou obranou žalovaných solidárnych dlžníkov.

Z francúzskeho vzoru vychádzajú aj unifikačné súkromnoprávne dokumenty [Princípy európskeho zmluvného práva - (ďalej aj "PECL"), Návrh spoločného referenčného rámca - (ďalej aj "DCFR")] a Princípy medzinárodných obchodných zmlúv (ďalej aj "PICC"), ktoré zhodne rozlišujú medzi spoločnými a osobnými námietkami. Napríklad PECL vychádza v čl. 10:111 ods. 1 z tradičného rozlišovania medzi námietkami, ktoré sa týkajú samotného dlhu, a osobnými námietkami, ktoré sa týkajú jednotlivých solidárnych dlžníkov. Solidárny dlžník môže podľa citovaného ustanovenia uplatniť voči veriteľovi akúkoľvek námietku, ktorú by mohol uplatniť iný solidárny dlžník, okrem námietky osobnej povahy, ktorá prislúcha inému dlžníkovi (pozri tiež čl. III.-4:112 DCFR a čl. 11.1.4 PICC ).