Ochrana oprávneného dediča

Ochrana oprávneného dediča je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva za podmienok ustanovených zákonom. Právna úprava tohto inštitútu je obsiahnutá v ustanoveniach § 485 až 487 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník" alebo "OZ"). Z historického hľadiska má tento právny prostriedok ochrany dedičského práva pôvod v rímskom práve, z ktorého sa s určitými modifikáciami uplatňuje aj v platnej právnej úprave. Žalobu na vydanie dedičstva poznal aj Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, ako aj Občiansky zákonník z roku 1950. Z hľadiska zahraničných právnych úprav možno nájsť výslovnú právnu úpravu ochrany oprávneného dediča napríklad vo švajčiarskej, poľskej či holandskej právnej úprave.¹⁾

Žaloba na vydanie dedičstva (tzv. ) je žaloba, ktorou dedič alebo dedičia, testamentárni alebo zákonní, požadujú vydanie celého dedičstva, jeho časti alebo niektorej veci z neho, na základe ich dedičského práva.²⁾ Túto žalobu je možné podať s úspechom v zmysle § 485 ods. 1 OZ až po prejednaní dedičstva, pričom konanie začaté na základe tejto žaloby nie je pokračovaním dedičského konania, ale je samostatným sporovým konaním. Dedičská žaloba bude úspešná, ak sa žalobcovi podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva nepravého dediča tým, že preukáže svoje dedičské právo, a tak vylúči, aby nepravý dedič nadobudol dedičstvo alebo jeho časť.³⁾

Od žaloby na vydanie dedičstva podľa § 485 OZ je potrebné odlíšiť žalobu na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 OZ, ktorá slúži na ochranu vlastníckeho práva. Aj keď Občiansky zákonník považuje dedenie za jeden zo spôsobov nadobúdania vlastníckeho práva, neposkytuje dedičom - dovtedy, kým nebolo ich právo deklarované rozhodnutím súdu v dedičskom konaní - rovnakú ochranu ako skutočným vlastníkom.⁴⁾ Ak by oprávnený dedič namiesto žaloby na vydanie dedičstva využil žalobu na vydanie veci, nepravý dedič by sa mohol brániť tým, aby bolo najskôr rozhodnuté o tom, či je žalobca vôbec dedičom.⁵⁾ Žaloba na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 OZ sa odlišuje od dedičskej žaloby v otázke subjektov, posudzovaných právnych vzťahov či spôsobov nápravy, najmä však v otázke premlčania, keďže vlastnícke právo sa v zmysle § 100 ods. 2 OZ nepremlčuje v porovnaní s právom domáhať sa vydania dedičstva, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Spoločným znakom oboch uvedených žalôb je, že ak je predmetom ochrany právo k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, možno sa domáhať určenia vlastníckeho práva tak, aby rozhodnutie súdu mohlo byť podkladom na uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľn