Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Odvolanie darovania - behaviorálny pohľad (follow up ku glose M. Hlušáka k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo 36/2021 z 22. 2. 2023, ZSP 21/2023)

Odvolanie darovania môže byť považované za triviálnu otázku súkromného práva, o ktorej už bolo snáď všetko napísané. Domnievame sa, že ide len o predsudok. Na odvolanie darovania sa dá pozrieť z množstva perspektív a jednou z nich je aj behaviorálny pohľad, ktorý berie do úvahy existenciu transakčných nákladov. Vďaka tomuto pohľadu je možné vyvrátiť intuitívny predpoklad, že darovanie je bezodplatné. Nie je. Odvolanie darovania predstavuje ťažko negociovateľné transakčné riziko, ktoré môže limitovať odvahu na investície do darovanej veci. Autor sa prikláňa k potrebe limitovať transakčné náklady darovania, avšak nie úplne tak, ako to urobil Najvyšší súd SR v nedávnom rozhodnutí vo veci sp. zn. 9 Cdo 36/2021 z 22. 2. 2023. Pri odvolaní darovania je potrebné vziať do úvahy aj iné súkromnoprávne inštitúty, ktoré majú v ekonomickej podstate veľa spoločných znakov s odvolaním darovania ako odporovateľnosť či oddlženie.
Úvod
"Aký by to bol svet, ak by strany mohli kontrahovať s nulovými transakčnými nákladmi?"
Táto otázka vyjadruje jednu z významných perspektív pohľadu na súkromné právo, tzv. Coaseovu teorému. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu (1991) R. Coase ju podrobne rozpracoval najmä po roku 1960.
1)
Dnes na tento typ uvažovania o kontraktácii nadviažeme, pričom sa špecificky budeme venovať darovaniu a odvolaniu darovania. Poukážeme na to, že v skutočnom svete existencia transakčných nákladov zohráva rolu. Pri darovaní významne ovplyvňuje nielen správanie sa a motivácie darcu, ale aj obdarovaného.
Uvedomujeme si, že v našom práve je typickejší normativistický pohľad na kontraktáciu. Ten je hlboko zakorenený vývojom nášho myslenia či vzdelávania. Prevažujúce je (deterministické) presvedčenie, že zákonodarca, hovoriaci ústami najvyšších súdnych autorít, pravidlá vopred dôkladne premyslel a naším údelom je "v minulosti premyslené" nájsť.
Nie je našou ambíciou rozhodnúť, ktorý z viacerých možných pohľadov na kontraktáciu je najadekvátnejší. Behaviorálny pohľad, skúmajúci skutočné motivácie aktérov pri trhovej výmene statkov v skutočnom svete, podľa nášho názoru, však umožňuje právu a právnemu mysleniu napredovať efektívnejšie. Dôsledkom toho je aj vyššia miera elasticity právnej regulácie, a teda aj miera konvergencie právnych pravidiel k ideám spravodlivosti. Prísne normativistické vnímanie kontraktácie má (žiaľ) tendenciu pri aplikácii práva poľahky skĺznuť do formalizmu. Výsledkom je umocňovanie presvedčenia, že život sa hrá nevyhnutne ako hra s konečným súčtom a výsledkom medziľudských vzťahov je zisk jedného na úkor iného.
Doplnenie argumentácie
Podnetom na naše úvahy k darovaniu je vec, ktorá bola riešená Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 9 Cdo 36/2021 z 22. 2. 2023. Vzhľadom na pomerne vysokú frekvenciu používania darovania ide o jednu z kľúčových tém súkromného práva. O množstve implikácií už skôr pojednal Hlušák.
2)
Jeho úvahy si dovolíme doplniť a ponúknuť aj niektoré praktické riešenia.
Stručne si zopakujme skutkové okolnosti.
"Po tom, čo sa podľa tvrdenia darcu obdarovaná dopustila niečoho, čo bolo hrubým porušením dobrých mravov, darca uplatnil tvrdené právo na vrátenie daru súčasne priamo žalobou na súde, ako aj písomnou výzvou adresovanou obdarovanej na jej adresu v zahraničí, pričom tvrdenú výzvu na vrátenie daru sa obdarovanej za života darcu nepodarilo doručiť."
Pre potreby nášho príspevku sa však nebudeme držať striktne skutkových okolností veci, a preto sa tiež nebudeme zameriavať na to, že tu nešlo zrejme ani o darovaciu zmluvu,
3)
ale o iný typ kontraktu.
Pri darovaní je základom vzťahu medzi darcom a obdarovaným dohoda o pre darovanie typických vzájomných právach a povinnostiach. Komentáre či učebnice občianskeho práva tu poľahky preberajú veľmi intuitívny záver, napríklad: 
"Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti."
4)
V skutočnom svete je však základom darovania dohoda o majetkovom transfere a záväzku 
non facere
. O záväzku 
non facere 
uvažujeme z dôvodu existencie špecifickej negatórnej povinnosti.
5)
Tá pre obdarovaného v skutočnom svete zakladá osobitný transakčný náklad. O transakčnom náklade uvažujeme preto, že darovanie predpokladá určitý spôsob (ne)správania sa, na ktorý bude musieť obdarovaný dlhodobo myslieť. Prípadný delikt obdarovaného v budúcnosti transformuje dar na výprosu 
(precarium)
. Od okamihu deliktu obdarovaného bude záležať už len na "dobrej vôli" darcu, či obdarovanému dar ponechá.
Ustanovenie § 630 OZ teda viaže vznik (resp. obnovenie) majetkového záujmu darcu uplatniteľného voči majetkovej podstate obdarovaného na delikt obdarovaného. Predpokladáme, že väčšina právnej praxe by sa zhodla na tom, že odvolanie daru nemožno vopred vylúčiť, a to ani dohodou darcu a obdarovaného. Tento záver zvykneme označovať pojmom "kogentnosť" a má dve dôležité implikácie. Jednak je v prospech záveru o tom, že špecifická negatórna povinnosť obdarovaného je vždy súčasťou darovania, a zároveň potvrdzuje, že ide o ťažko negociovateľné transakčné riziko. Koniec-koncov, kogentnosť tu nie je prekvapivá. Nejde o nič iné ako o v iných farbách prezlečené pravidlo o zákaze vzdania sa práv vopred, vyjadrené všeobecnejšie už § 574 ods. 2 OZ.
Napriek ťažkej negociovateľnosti transakčného rizika, ktoré je spojené s rizikom odvolania darovania, je však potrebné pripustiť, že medzi stranami možno dohodnúť špecifickejšie vymedzenie skutkových okolností deliktu, ktorý bude zakladať vznik nároku na vrátenie daru, t. j. pohľadávky darcu voči majetkovej podstate obdarovaného. Môže to byť dôležité pre zníženie transakčných nákladov darcu, ako aj obdarovaného. Predstaviteľný je výslovný spôsob zmluvného vymedzenia, a to tak negatívny, ako aj pozitívny. Napriek dohode strán však pôjde vždy o demonštratívne vymedzenie. Úplná právna istota, čo sa bude alebo nebude považovať za okolnosť, ktorá zakladá odvolanie daru, a teda titul na plnenie voči majetkovej podstate obdarovaného, nie je v našom práve zrejme dosiahnuteľná a je daná spomenutým zákazom vzdania sa práv vopred, ktorého použitie napriek prípadne odlišnej dohode bude mať obdarovaný k dispozícii a bude ho môcť využiť, hoci aj z dôvodu oportunistických motivácií.
Taktiež máme za dojednateľné, aby sa darca a obdarovaný dohodli, že naplnenie predpokladov pre odvolanie daru bude posudzovať tretia osoba. Dokonca by nemala byť ani pochybnosť o tom, že darca a obdarovaný by sa mohli platne vopred dojednať o tom, že odvolanie darovania či uplatňovanie nároku v súvislosti s vrátením daru prevezme tretia osoba, hoci aj vo vlastnom mene, pričom s majetkom takto získaným naloží určitým spôsobom (napr. ho použije na verejnoprospešný účel).
Je však prípadný nárok na vrátenie daru, uplatniteľný voči majetkovej podstate obdarovaného, postupiteľný? Pripusťme, že strany by sa na tom mohli
ex ante
dohodnúť. Ak sa na možnosti postúpenia výslovne nedohodli, po tom, čo pohľadávka na vrátenie daru voči majetkovej podstate obdarovaného vznikla, sa môžu dohodnúť o postúpení zrejme taktiež. Obdarovaným potenciálne plnená povinnosť (povinnosť vrátiť dar, resp. hodnotu daru) je majetková, nie osobná. Pre zamedzenie pochybností je možné cesiu oznámiť spolu s odvolaním darovania. Nie je tiež vylúčené, aby v zmluve o postúpení pohľadávky cedent splnomocnil cesionára na odvolanie daru. Postačí teda, ak sa prejav vôle darcu vyvodiť následky z deliktu obdarovaného "dostane do sveta".
6)
 
 
Existujú prípady, keď by bez prejavu vôle darcu iná osoba mohla narušiť dôvernosť vzťahu darcu a obdarovaného? Dôvod na takúto úvahu nám prináša najmä prípad možnej insolvencie darcu. Ak je na majetok darcu vyhlásený konkurz, je zrejmé, že aj správca konkurznej podstaty darcu (t. j. insolvenčná správa) by po vstupe do zmluvy medzi darcom a obdarovaným mohol zatúžiť. Odvolanie darovania z dôvodu deliktu podľa § 630 OZ však insolvenčná správa zrejme nemôže privodiť. Odôvodňuje to objekt deliktu, ktorý je chránený odvolaním darovania. Insolvenčná správa má k dispozícii vlastné delikty, pri ktorých môže darovanie odvolať. Nejde o nič mystické, ale o to, čo sa vyskytuje v obsahu skutkových podstát odporovateľnosti. 
Špecifická odporovateľnosť vyjadrená v normách všeobecného predpisu o konkurznom konaní či v 
Občianskom zákonníku nie je predsa ničím iným ako osobitným prípadom odvolania darovania. Ako sme už argumentovali skôr,
7)
následkom toho, že dôjde k deliktu obdarovaného (odporovaného), ktorý poškodzuje spoločný záujem veriteľov,
8)
je podriadenie majetkového záujmu obdarovaného (odporovaného, ktorý je inak tiež len veriteľom) nárokom iných veriteľov (tzv. 
equitable subordination
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 5/2023

5/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov