Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Omeškanie s platbou úrokov z omeškania

Autor analyzuje právne dôsledky solučnej delikvencie dlžníka pri plnení úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky. Podľa dlhodobej súdnej praxe nie je omeškanie s platením príslušenstva v hmotnom práve sankcionované. Napriek tomu, že tento stav de facto motivuje dlžníka neplatiť úroky z omeškania včas a z pohľadu veriteľa tak vedie k neprijateľným záverom, v odbornej literatúre k tomuto nenájdeme žiadny bližší rozbor. Cieľom tohto príspevku je upriamiť pozornosť na problémové dôsledky súčasného stavu, identifikovať jadro problému (či už na úrovni legislatívy alebo súdnej praxe) a zároveň navrhnúť možné riešenia tohto problému.

 

The paper analyses the legal consequences of the debtor’s delinquency in the payment (solutio) of default interest as an accessory to a claim. According to the long-standing court practice, the delay in payment of ancillary debt is not sanctioned in substantive law. Although this de facto motivates the debtor not to pay default interest on time and thus leads to unacceptable conclusions from the creditor’s point of view, there is no further analysis of this in the literature. The aim of this paper is to draw attention to the problematic consequences of the current status, to identify the core of the problem (whether at the level of legislation or case law) and to propose possible solutions to the problem.

KRÁLOVIČ, L.: Omeškanie s platbou úrokov z omeškania; Justičná revue, 76, 2024, č. 12, s. 1231– 1241.

Kľúčové slová: úrok z omeškania, príslušenstvo pohľadávky, časová hodnota peňazí.

Key words: default interest, accessories to the claim, time value of money

Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“); zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).

 

1 Vymedzenie problému
Typickým následkom omeškania dlžníka (
mora debitoris
) s plnením peňažného dlhu je vznik práva veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.
1)
2)
Úroky z omeškania plnia rôzne funkcie. Ide najmä o sankčnú funkciu (úroky z omeškania sú sankciou pre dlžníka za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas) a kompenzačnú funkciu (úroky z omeškania sú paušalizovanou náhradou škody pre veriteľa za dobu, za ktorú sa finančné plnenie oneskorilo).
3)
Úroky z omeškania tak pôsobia aj preventívne, keďže motivujú dlžníka, aby svoj dlh splnil riadne a včas. Je však dlžník motivovaný, aby riadne a včas uhradil aj samotné úroky z omeškania? Hrozí mu nejaká sankcia, ak to nespraví? A s tým nevyhnutne súvisí aj základná otázka z pohľadu veriteľa - je veriteľ nejako kompenzovaný za neskorú úhradu úrokov z omeškania zo strany dlžníka?
Súdna prax aj odborná literatúra zhodne konštatujú, že pri omeškaní so zaplatením úrokov z omeškania nemá veriteľ právo požadovať z nich úroky z omeškania. Odôvodňuje sa to tým, že úroky z omeškania sú iba príslušenstvom pohľadávky a Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník  neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
4)
Ak ale neexistuje majetková sankcia pre prípad omeškania s platením úroku z omeškania, prečo by sa mal dlžník vôbec snažiť včas zaplatiť dlžné úroky z omeškania?
Predstavme si ilustratívny príklad neskoro uhradenej pohľadávky vo výške istiny 100 000 EUR a príslušenstva 10 000 EUR v podobe úroku z omeškania. Pri realizácii úhrady 100 000 EUR dlžník určil, že ním zaplatených 100 000 EUR sa započítava výhradne na istinu. Sumu 10 000 EUR z titulu úrokov z omeškania dlžník jednoducho odmietol veriteľovi uhradiť.
[Poznámka: Dlžník dobre pozná judikatúru a vie, že za neskorú úhradu tejto sumy 10 000 EUR mu nehrozí sankcia v podobe ďalších úrokov z omeškania. Dlžník si tak sumu 10 000 EUR zatiaľ ponechá vo vlastnej dispozícii, prípadne túto sumu preinvestuje alebo inak zhodnotí. Dlžník si je totiž vedomý, že veriteľovi nakoniec aj tak zaplatí iba pôvodnú sumu 10 000 EUR; a takýmto postupom aspoň využije benefit v podobe dočasnej dispozície s týmito prostriedkami, prípadne si aj rovno ponechá výťažok napr. v podobe bankových úrokov (ak by tieto prostriedky dlžník medzičasom zhodnotil napríklad vkladom do banky).]
V takýchto situáciách nezostáva veriteľovi nič iné, ako vyzývať dlžníka na zaplatenie úroku z omeškania a v prípade neúspechu takýchto krokov podať voči dlžníkovi žalobu na zaplatenie a následne pristúpiť k exekúcii. To však môže v praxi trvať aj niekoľko rokov a medzičasom sa reálna hodnota tej istej sumy 10 000 EUR podstatne zníži (ide o tzv. koncept časovej hodnoty peňazí
5)
).
Za takúto neskorú úhradu teda dlžník nebol nijako sankcionovaný a veriteľ nebol nijako kompenzovaný. V praxi môže byť určitou formou sankcie povinnosť dlžníka znášať náklady na trovy súdneho konania, prípadne trovy exekúcie. To je však vyslovene iba praktickým procesnoprávnym dôsledkom a sankciou pre dlžníka za prehru v súdnom spore. Trovy nepredstavujú hmotnoprávne riešenie načrtnutého problému v podobe kompenzovania strát veriteľa v dôsledku neskorej úhrady úrokov z omeškania. Navyše, v mnohých prípadoch neskorej úhrady úrokov z omeškania nemusí k vzniku povinnosti náhrady trov ani len prísť. Napríklad ak dlžník dobrovoľne zaplatí úrok z omeškania ešte predtým, ako sa veriteľ obráti so žalobou na súd.
V praxi nízkych súm úrokov z omeškania (čo platío väčšine prípadov) uvedený stav nevytvára až také reálne problémy. Pre bežného veriteľa, ktorý má nárok na úroky z omeškania v desiatkach alebo stovkách eur, je otázka kompenzácie nejakej straty časovej hodnoty peňazí v zásade zanedbateľná. Ak však ide o úroky z omeškania počítané v desaťtisícoch, státisícoch, prípadne miliónoch eur, tak veriteľ naozaj pociťuje významný rozdiel medzi tým, či takúto sumu získa v roku
t
alebo v roku
t+n
. Principiálne však ide o ten istý problém s rovnakou právnou podstatou - bez ohľadu na konkrétnu sumu úrokov z omeškania. Tento problém je teda paušálny a v ďalších častiach sa preto pozrieme na to, z čoho môže tento problém prameniť, ako aj na možné riešenia tohto problému.
2 Jadro súčasného problému
Pri vymedzení ilustratívneho príkladu sme uviedli, že pri realizácii úhrady 100 000 EUR dlžník určil, že ním zaplatených 100 000 EUR sa započítava výhradne na istinu. Ak by však takéto právo dlžník nemal a v rámci jeho úhrady by došlo najskôr k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 10 000 EUR, a iba vo zvyšku (90 000 EUR) by došlo k úhrade istiny, vyššie uvedený problém by to kompletne vyriešilo. Znamenalo by to totiž, že aj naďalej existuje nesplatená istina vo výške 10 000 EUR, ktorá by sa ďalej úročila úrokom z omeškania. A veriteľ by tak dostal príslušnú kompenzáciu. Z uvedeného plynie prirodzená úvaha, že jadrom načrtnutého problému nemusí byť samotná judikatúra vylučujúca úročenie úrokov z omeškania. Jadrom problému môže byť skôr samotné právo dlžníka určiť, že jeho úhrada sa započítava najskôr na istinu. K tomuto právu dlžníka sa podrobne venujeme v časti 2.1 ďalej.
Pre úplnosť však dodávame, že ani samotná judikatúra vylučujúca úročenie úrokov z omeškania sa nemusí javiť ako bezproblémová. V časti 2.2 uvádzame možné výhrady voči niektorým východiskám, na ktorých je táto judikatúra postavená.
2.1 Právo dlžníka určiť, na čo sa započítava jeho plnenie
Dualizmus slovenského súkromného práva sa prejavuje aj v tom, že existujú dve odlišné pravidlá, ako sa čiastočné plnenie pohľadávky započítava na istinu a príslušenstvo. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka  sa plnenie započítava najskôr na istinu a až následne na úroky
6)
. Naopak, podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníkasa plnenie započítava najskôr na úroky a až následne na istinu.
7)
Obdobné pravidlo vyplýva v obchodnom práve aj z § 330 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka: "...
ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo
."
8)
Pri racionálne ekonomicky uvažujúcom a správajúcom sa dlžníkovi sú však pravidlá, podľa oboch kódexov, do veľkej miery iba iluzórne. Obe pravidlá totiž dlžníkovi vždy dávajú právo, aby sám určil, na čo sa započítava jeho plnenie. A keďže spravidla takmer každý (racionálne sa správajúci) dlžník bude chcieť, aby sa jeho plnenie započítavalo prednostne na istinu, od paušálneho pravidla § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka  sa takýto racionálny dlžník nikdy neodchýli.
9)
A, naopak, v obchodných vzťahoch sa racionálny dlžník takmer vždy odchýli od paušálneho pravidla v § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka - a veriteľ tomu nemá ako zabrániť. Výnimkou sú prípady odchylnej dohody s dlžníkom, ktorá by toto právo dlžníka vopred limitovala. Možnosti takejto dohody rozoberáme v rámci diskusie o možných riešeniach v časti 3. Tu však treba povedať, že v bežnej zmluvnej praxi ide skôr o ojedinelé prípady, kedy si strany vopred uvedomia riziko nesankcionovaného omeškania s platením úrokov z omeškania a chcú na to kontraktačne reagovať.
Právo dlžníka určiť, na čo sa započítava jeho plnenie, sa v slovenských podmienkach dlhodobo vžilo ako súčasť práv dlžníka, smerujúcich k jeho ochrane. Zvýšená ochrana dlžníka sa v slovenských podmienkach prejavuje osobitne v ustanovení § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje všeobecné pravidlo o započítavaní plnenia najskôr na istinu a až potom na úroky. Takéto pravidlo je však v protiklade s tradičným európskym civilistickým prístupom, ktorému zodpovedá prednostné započítavanie plnenia najskôr na príslušenstvo a až potom na istinu. Pravidlo započítavania plnenia najskôr na istinu a až potom na príslušenstvo by sa malo aplikovať len pre spotrebiteľské vzťahy. Slovenský zákonodarca sa však rozhodol rozšíriť takúto ochranu pre všetkých dlžníkov v právnych vzťahoch podľa Občianskeho zákonníka(nielen spotrebiteľov).
10)
Z pohľadu predmetu tohto príspevku je však zásadnou otázka, či je zvýšená ochrana dlžníka v podobe existencie práva dlžníka určiť, na čo sa započítava jeho plnenie, naozaj potrebná.
Otázkou je, či aj v iných právnych poriad
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 12/2024

12/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov