Právne účinky intertemporálnych noriem v rámci novelizácie Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 299/2013 Z. z.

^{1) 2) 3)} Vo všeobecnosti úvodom uvádzame, že možno súhlasiť s názorom a potrebou venovania väčšej pozornosti intertemporálnym ustanoveniam právnych predpisov, a to osobitne v prípade, keď sa intertemporálne normy pri pomerne častých zmenách právnej úpravy prelínajú.

Ustanovenie § 243b Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku včlenené novelou uskutočnenou zákonom č. 299/2013 Z. z. (ďalej aj "novela"), ktorá s účinnosťou od 1. novembra 2013 pomerne zásadne novelizovala ustanovenia Exekučného poriadku, opustila niektoré inštitúty a naopak zaviedla niektoré nové inštitúty exekučného práva.

Zo zásadnejších zmien, ktoré uvedená novela priniesla, vyberáme nasledujúce:

- zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora výberovým konaním,

- zavedenie regionálneho (územného) princípu do systému ustanovovania exekútorov do funkcie,

- predĺženie praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú prax, predĺženie započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe z jedného roka na dva roky, zmena definície pojmu exekučnej praxe,

- zavedenie povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov,

- precizovanie právomoci ministerstva pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory,

- zmena kontrolného mechanizmu vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými pro­striedkami účastníkov konania zavedením kontroly exekučnej činnosti,

- detailnejšia úprava osobitného bankového účtu a povinností súdneho exekútora, ktoré sa k nemu vzťahujú,

- zavedenie lehoty na vyplatenie peňažných pro­striedkov prijatých súdnym exekútorom pri výkone exekúcie oprávnenému,

- úprava postupu súdneho exekútora pri započítaní plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného,

- zavedenie zverejňovania dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov (popri zverejňovaní zoznamu súdnych exekútorov na webovom sídle ministerstva sa upravila tiež povinnosť zverejňovania informácií o prerušení, pozastavení a zániku výkonu funkcie exekútora, informácií o zástupcovi a náhradníkovi súdneho exekútora, zverejňovania úradných hodín súdneho exekútora, čísla osobitného bankového účtu exekútora a pod. Vo vzťahu k výberovým konaniam na funkciu súdneho exekútora sa okrem vyhlásenia výberového konania na webovom sídle ministerstva zverejňuje aj zoznam členov výberovej komisie a ich náhradníkov a zápisnica o priebehu výberového konania),

- úprava inštitútu konečného a priebežného vyúčtovania exekučného konania.

Ako je možné vidieť, uvedená novela Exekučného poriadku bola sústredená predovšetkým na úpravu statusových otázok, v dôsledku čoho jej bol pripísaný pracovný názov "statusová novela". Okrem uvedených otázok statusu však novela priniesla aj zásadný prelom právnej úpravy exekučného práva, keďže v podstate po prvýkrát boli do dikcie Exekučného poriadku včlenené ustanovenia hmotnoprávneho charakteru, ktoré na základné hmotnoprávne vzťahy (záväzkového charakteru) medzi oprávneným a povinným nadviazali najmä inštitútmi započítania prijatého plnenia a splnenia dlhu súdnemu exekútorovi počas prebiehajúceho exekučného konania. Až do vykonania uvedenej novelizácie nebolo v istom zmysle v právnickej obci dogmaticky prípustné uvažovať o tom, že by Exekučný poriadok mohol obsahovať ustanovenia hmotnoprávneho charakteru. Osobitosť výkonu exekúcie a poznatky z aplikačnej praxe však jednoznačne poukázali na to, že takéto ustanovenia sú pre stabilizáciu výkonu exekúcie a jej priebeh priam nevyhnutné. Pri koncipovaní hmotnoprávnych inštitútov zákonodarca, obdobne, ako je tomu v konkurznom konaní, vychádzal zo skutočnosti, že osobitný charakter právnych noriem upravujúcich exekučné konanie a vykonávanie exekúcie ako takej umožňujú zakotviť úpravu hmotnoprávnych inštitútov odchylne od hmotnoprávnej úpravy regulujúcej základné hmotnoprávne záväzkové vzťahy a záväzky, ktoré neboli splnené dobrovoľne, boli priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a medzičasom došlo k ich nútenému vymáhaniu v súdnej exekúcii. Medzi riadkami tak novela Exekučného poriadku priniesla vybraný osobitný právny režim pre tzv. exekučné záväzkové vzťahy, ktorými máme, bez ambície analyzovať precízne teoretickú stránku veci, na mysli už spomenuté právne vzťahy účastníkov exekučného konania, ktoré sú v dôsledku neplnenia základných záväzkových vzťahov a záväzkov realizované až v štádiu súdnej exekúcie. Vychádzajúc z tohto konceptu je možné uvažovať o tom, že právne vzťahy, z ktorých sa vymáha konkrétne plnenie, mož