Rodová rovnosť pri výpočte poistného vo svetle rozsudku súdneho dvora Európskej únie vo veci "TEST-ACHATS"

Štatistiky vravia jasnou rečou: v porovnaní s mužmi spôsobujú ženy menej dopravných nehôd, v priemere najazdia ročne menej kilometrov, dožívajú sa vyššieho veku než muži, viac než muži dbajú o svoj zdravotný stav. Ešte donedávna bolo možné, aby poisťovne zohľadňovali pohlavie ako rizikový faktor pri výpočte poistného. V dôsledku toho ženy spravidla platili nižšie havarijné poistenie, povinné zmluvné poistenie, či životné poistenie a naopak platili vyššie dôchodkové poistenie. Rodovú diferenciáciu pri hodnotení rizika sektor poisťovníctva dlhodobo vnímal ako integrálnu súčasť svojho podnikania ¹⁾. Umožňovala ju i legislatíva Európskej únie a na jej základe aj právne predpisy členských štátov. Situácia v tejto oblasti sa však radikálne zmenila 1. marca 2011, po tom, ako Súdny dvor Európskej únie (ďalej "Súdny dvor") vydal rozsudok vo veci ²⁾

Cieľom tohto článku je poskytnúť analýzu rozsudku Súdneho dvora a osvetliť jeho dopady. Ide o dôležitý rozsudok nielen z pohľadu antidiskriminačnej legislatívy, ale aj z hľadiska jeho dopadu na právne poriadky členských štátov a na sektor poisťovníctva.

Súdny dvor v tomto konaní posudzoval platnosť ustanovenia smernice 2004/113/ES (ďalej len "smernica"). Jej účelom je stanoviť rámec pre boj proti diskriminácii na základe pohlavia v prístupe k tovarom a službám a k ich poskytovaniu ³⁾. Smernica v tomto rozsahu zakazuje akúkoľvek priamu i nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia. Rozdiely v zaobchádzaní medzi pohlaviami smernica umožňuje uznať len vtedy, ak sú odôvodnené legitímnym cieľom. Pokiaľ ide o poistné zmluvy, smernica generálne zakázala zohľadňovanie kritéria pohlavia pri výpočte poistného a poistného plnenia plynúcich z poistných zmlúv uzatvorených po 21. decembri 2007. Stanovila však výnimku zakotvenú v ustanovení článku 5 ods. 2, podľa ktorej môžu členské štáty od tohto dátumu povoliť odchýlky z pravidla rovnakého poistného a poistného plnenia pre obe pohlavia, pokiaľ môžu zaistiť, aby boli základné poistno-matematické a štatistické údaje, z ktorých výpočty vychádzajú, spoľahlivé, pravidelne sa aktualizovali a boli verejnosti k dispozícii. Smernica vychádzala z predpokladu, že určité kategórie poistných rizík sa môžu pre jednotlivé pohlavia líšiť. Pri hodnotení rizík je v niektorých prípadoch pohlavie jedným, nie však nevyhnutne jediným rozhodujúcim faktorom. Pri prijímaní smernice sa síce prihliadalo na skutočnosť, že zohľadňovanie pohlavia bolo v oblasti poisťovníctva a súvisiacich finančných službách rozšírené, avšak cieľom smernice bolo zabrániť tomu, aby použitie pohlavia ako poistno-matematického faktora viedlo k rozdielom vo výške poistného a poistného plnenia. Výnimku povoľujúcu rodovú diferenciáciu pre aspoň jeden typ poistenia využili všetky členské štáty Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky.

Výnimky smernica pripúšťa len ak vnútroštátne právne predpisy v čase prijatia smernice neuplatňovali pravidlo rovnakého poistného a poistného plnenia pre obe pohlavia. Päť rokov po prebratí tejto smernice, teda k 21. decembru 2012, mali členské štáty preskúmať odôvodnenosť týchto výnimiek s prihliadnutím na najnovšie poistno-matematické a štatistické údaje a na správu Komisie vypracovanú po troch rokoch od uplynutia transpozičnej doby.

Belgické združenie na ochranu spotrebiteľa "Test-Achats ASBL" a dve súkromné osoby sa obrátili na belgický Ústavný súd (Cour constitutionnelle) so žalobou o neplatnosť belgického zákona z 21. decembra 2007, ktorým bola smernica prebratá do belgického právneho poriadku ⁴⁾. Belgický zákon obsahoval výnimku zo zákazu diskriminácie medzi pohlaviami a umožňoval priame a primerané rozlišovanie na základe pohlavia na účely stanovenia poistného a poistných plnení, za predpokladu, že pohlavie predstavuje určujúci faktor pri posúdení rizík. Žalobcovia argumentovali, že táto výnimka je v rozpore so zásadou rovnosti medzi mužmi a ženami, tak ako je zakotvená v belgickej ústave, úniovom práve a medzinárodných ľudskoprávnych dohovoroch. Po predbežnom preskúmaní veci dospel belgický ústavný súd k záveru, že v súvislosti s rozhodovaním o žalobe vznikol problém platnosti dotknutej smernice a preto sa rozhodol prerušiť konanie a požiadal Súdny dvor, aby v prejudiciálnom konaní posúdil platnosť výnimky upravenej smernicou s normami vyššej právnej sily a síce zásadou rovnosti a zákazu diskriminácie. Belgický ústavný súd položil Súdnemu dvoru dve predbežné otázky: