1. Všeobecne k zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa
Zodpovednosť za dlhy poručiteľa upravuje ustanovenie
§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým
dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Pojem "do výšky ceny nadobudnutého dedičstva" znamená, že dedič nezodpovedá za dlhy len dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (
in natura
), ale zodpovedá celým svojím majetkom (
pro viribus hereditatis
)
4)
, avšak iba do hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol (
cum viribus hereditatis
). Pojem celým svojím majetkom zahŕňa nielen hnuteľný a nehnuteľný majetok, ale aj príjmy dediča napríklad z pracovného pomeru, čo je významné najmä pre prípad vymáhania nároku veriteľa. Pojem "poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou" označuje také dlhy, ktoré nezanikajú smrťou dlžníka, a tiež dlhy, ktorých prechod sa neriadi osobitným právnym režimom, ako sme už uviedli v úvode.
Súčasná právna úprava vychádza zo zásady obmedzenej zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa, ktorej základom je premisa, že dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Len na porovnanie: nová česká právna úprava od tejto zásady upustila a vychádza zo zásadne neobmedzenej povinnosti dedičov hradiť dlhy s odkazom na európsku tradíciu a v súlade s myšlienkou, že smrť dlžníka nemôže predstavovať neodôvodnené riziko ani pre veriteľa
5)
. Táto neobmedzená zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa vychádza z ustanovenia § 1701 Novely občianskeho zákonníka (NOZ)
6)
, ktorý v odseku 1 uvádza:
"Dlhy poručiteľa prechádzajú na dedičov, ibaže zákon ustanovuje inak."
Limitácia zodpovednosti do výšky ceny nadobudnutého dedičstva prichádza do úvahy len v prípadoch uvedených v § 1706 NOZ - ak dedičia uplatnili tzv. výhradu súpisu alebo súpis pozostalosti nariadil súd v záujme osoby pod osobitnou ochranou. Výhrada súpisu nie je NOZ definovaná - ide o procesnú námietku, ktorú dedič môže uplatniť v dedičskom konaní písomne alebo ústne do zápisnice pred súdom v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď bol o tomto práve poučený.
7)
Osoby pod osobitnou ochranou definuje ustanovenie § 1685 ods. 2 písm. a) a patrí tam osoba, ktorá nie je plne svojprávna
8)
, alebo ktorá je neznáma alebo neprítomná, alebo právnická osoba verejne prospešná alebo zriadená vo verejnom záujme. Právnym následkom uplatnenia výhrady súpisu je obmedzenie zodpovednosti dediča, ktorý túto výhradu uplatnil, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, tak ako to poznáme v slovenskom práve. Dedič, ktorý uplatnil výhradu súpisu tak robí s účinkami len pre seba, nie pre všetkých dedičov. NOZ vo vzťahu k zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa neposkytuje ochranu dedičovi automaticky, ale táto ochrana je viazaná na aktivitu dediča.
V prípade, ak dedičstvo nadobúdajú viacerí dedičia, je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka:
"Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."
Na strane dlžníkov tak vzniká spoločný dlh, ktorý je dlhom deleným, nie solidárnym. Konkrétny dedič zodpovedá za dlh poručiteľa iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, nezodpovedá za celý dlh.
Skutočnosť, kto a v akej cene nadobudol dedičstvo, vyplýva z právoplatného rozhodnutia, ktorým sa končí konanie o dedičstve. Dedičom nie je len ten, kto nadobúda konkrétny majetok poručiteľa, ale aj ten, kto síce nenadobúda v rámci dedenia konkrétny majetok poručiteľa, ale ktorému je dedič nadobúdajúci celé dedičstvo povinný vyplatiť príslušný dedičský podiel v peňažnej sume.
9)
Vyplýva to z ustanovenia
§ 482 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje dedičom uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva
(pactum successorium)
, pričom dedičia sa môžu dohodnúť na nadobudnutí dedičských podielov aj v inom rozsahu, ako tvoria ich dedičské podiely zo zákona. Skutočnosť, že jeden z dedičov prevezme nehnuteľný či hnuteľný majetok poručiteľa a podiely ostatných dedičov (tzv. ustupujúci dedičia) sú uspokojované v peniazoch, neznamená, že by títo ostatní dedičia v dôsledku takejto dohody postavenie dedičov stratili.
10)
Na druhej strane, dedičom nie je osoba, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a ktorej bol v rámci dedičského konania vydaný majetok nepatrnej hodnoty, resp. majetok poručiteľa, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, a to v súlade s ustanovením
§ 188 Civilného mimosporového poriadku
11)
. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že nepatrný majetok poručiteľa neprechádza na dediča dedením, ale na základe inej právnej skutočnosti, ako uvádza Najvyšší súd SR:
"vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ pohrebu dedením, ale ich vydaním, pričom k ich vydaniu dochádza na základe rozhodnutia súdu, ktorým sa súčasne konanie o dedičstve zastavuje. Z toho vyplýva, že sa jedná o nadobudnutie vlastníctva k veciam, resp. majetku, nepatrnej hodnoty rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust.
