Zodpovednosť členov štatutárnych orgánov podľa smernice o reštrukturalizácii a insolvencii

Inštitút preventívnej reštrukturalizácie má predstavovať nástroj slúžiaci na odvrátenie úpadku dlžníka a zachovanie jeho existencie. Cieľom preventívnej reštrukturalizácie má byť snaha o predchádzanie úpadku a nie riešenie situácie, keď sa spoločnosť v úpadku nachádza, v takom prípade nastupujú predpisy konkurzného práva. Preventívnu reštrukturalizáciu by mali využiť spoločnosti, u ktorých existujú objektívne skutočnosti naznačujúce, že sa dostávajú do problémov. Preventívna reštrukturalizácia bude podnikateľom k dispozícií skôr, než nastanú podmienky pre vyhlásenie konkurzu, a v porovnaní s konkurzným konaním je postavená na tom, že právo disponovať s podnikom neprechádza na veriteľov, ale je ponechané v rukách štatutárnych orgánov, teda v rukách dlžníka. Predpokladom včasného začiatku preventívnej reštrukturalizácie je existencia životaschopnosti podnikateľa a skoré rozpoznanie finančnej tiesne, resp. začínajúcej krízy. Veľkou výhodou preventívnej reštrukturalizácie má byť jej neformálnosť a minimálna ingerencia súdu.

Značná miera zodpovednosti a povinností sa prenáša na samotného podnikateľa. Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii zdôrazňuje, že je to dlžník, ktorý sa má aktívne snažiť o dohodu so svojimi veriteľmi, resp. dotknutými stranami a zabezpečiť tak existenciu podniku. Je to práve on, kto by si mal byť najlepšie vedomý situácie, v akej sa nachádza. V prípade, ak sa podnikateľ rozhodne, že svoje problémy bude chcieť riešiť formou preventívnej reštrukturalizácie, bude povinný vypracovať reštrukturalizačný plán, v ktorom musí dotknutým veriteľom prezentovať odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo má reštrukturalizačný plán rozumnú vyhliadku na zabránenie úpadku dlžníka a na zabezpečenie životaschopnosti podniku vrátane nevyhnutných predpokladov úspechu plánu. O takomto pláne následne hlasujú dotknuté strany. Tento plán by mal mať potenciál zabrániť úpadku dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť jeho podniku.

Súčasná právna úprava inštitút preventívnej reštrukturalizácie ako inštitucionalizovaného kolektívneho nástroja riešenia finančných ťažkostí podnikateľov, ktorých účinnosť je podmienená včasnou identifikáciou existujúcich problémov, nepozná. Jediným možným inštitucionalizovaným riešením v súčasnosti je reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR"), ktorá je však zameraná na úpadok podnikateľa, nie na riešenie odvrátiteľných finančných či nefinančných ťažkostí. Oba inštitúty sa tak neprekrývajú na časovej osi ekonomického cyklu podniku, keďže preventívna reštrukturalizácia nepredstavuje ďalší spôsob riešenia úpadku, ale má úpadku podnikateľa predchádzať.

Konkurzné konanie je určené pre dlžníkov, ktorí sa nachádzajú v stave úpadku alebo aspoň hroziaceho úpadku. Účelom konkurzného konania nie je primárne zachrániť podnik, ale vyriešiť úpadok dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Začatie konkurzného konania so sebou z povahy veci nesie závažné dôsledky, na základe ktorých dochádza k aktivácií pravidiel obmedzujúcich podnikateľa v nakladaní so svojím majetkom. Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii zavádza nový inštitút preventívnej reštrukturalizácie, transpozícia tejto smernice je v súčasnosti na Slovensku v legislatívnom procese ako zákon o riešení hroziaceho úpadku. Cieľom tohto inštitútu je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok ešte len "hrozí", a zabrániť tak úpadku dlžníka. Tento inštitút má podnikateľom vo finančných ťažkostiach umožniť pokračovať v podnikaní, resp. im umožniť určitý ekonomický reštart, a to prostredníctvom flexibilného nástroja, ktorý ponúka široký výber reštrukturalizačných opatrení. Preventívna reštrukturalizácia by tak mala byť k dispozícii skôr, než podnik začne spĺňať podmienky začatia konkurzného konania, ktoré obvykle predstavuje stratu dispozičných oprávnení a súčasne stratu reziduálneho nároku a vlastníckych práv k podniku. Preventívna reštrukturalizácia je, naopak, postavená na zachovaní dispozičných oprávnení a možnosti zachovania vlastníctva podielov spoločníkom.