Bezdôvodné obohatenie zo zrušenej zmluvy. Žaloba zo synalagmatického záväzku. Viazanosť súdu petitom žaloby

1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") bola 30. decembra 2013 doručená sťažnosť Z. G. (ďalej len "sťažovateľka"), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), podľa čl. základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len "dodatkový protokol") rozsudkom Okresného súdu P. B. (ďalej len "okresný súd") č. k. 5 C 10/2012-94 z 31. mája 2012 (ďalej len "rozsudok okresného súdu") a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len "krajský súd") č. k. 4 Co 215/2012-116 z 12. septembra 2013 (ďalej len "rozsudok krajského súdu").

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako žalobkyňa žiadala, aby okresný súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 8 321,60 € spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15. novembra 2011 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Podaniu žaloby predchádzalo uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla. Podľa názoru sťažovateľky vozidlo aj napriek ubezpečeniu žalovaného malo vady, a preto z uvedeného dôvodu odstúpila od zmluvy a žiadala od žalovaného vrátenie kúpnej ceny spolu so všetkými nákladmi, ktoré jej v súvislosti s uplatnením jej práva vznikli. Keďže žalovaný dobrovoľne neplnil, sťažovateľka podala žalobu na príslušnom okresnom súde. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že (i) sťažovateľka nepreukázala tvrdené vady v čase predaja vozidla, a zároveň z dôvodu, že (ii) medzi účastníkmi po odstúpení od zmluvy vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého je povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal; vzhľadom na uvedené bol okresný súd toho názoru, že sťažovateľka sa nemohla domáhať vrátenia kúpnej ceny bez toho, aby vo svojom návrhu (žalobe) vyjadrila vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Stotožnil sa pritom so záverom okresného súdu o synalagmatickom charaktere záväzku a uviedol, že súd bez návrhu nemohol prekročiť žalobný návrh (petit) a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.

3. Sťažovateľka po opise už uvedeného sledu rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj dôvodov jej odvolania v sťažnosti v podstatnom uviedla:

"Prvostupňový súd ako aj odvolací súd nútili sťažovateľku, aby sa vzdala svojho zákonného zádržného práva a zabezpečenia svojho záväzku, pričom takýto postup súdu nie je v súlade ústavou a nikomu žiadny zákon takýto postup neukladá.

Ak by sme sa stotožnili s názorom prvostupňového a odvolacieho súdu, došlo by k stavu, keď súd, bez ústavného a samozrejme aj bez zákonného splnomocnenia, uloží povinnosť občanovi SR, a táto povinnosť nevyplýva zo žiadnej normy slovenského práva a súdy by tak mohli nahrádzať zákonodarnú moc, čo je v právnom štáte neprípustné....

Súčasťou práva vlastniť majetok a pokojne ho užívať je aj právo zabezpečovať svoje pohľadávky zákonným spôsobom po splnení zákonných podmienok.

V predmetnom spore si sťažovateľka uplatnila zákonným spôsobom zádržné právo a toto právo súdy bez riadneho odôvodnenia a bez spochybnenia zo strany odporcu neakceptovali a ignorovali. Je až zarážajúce, že súdy v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa odvolávajú na vykonané dokazovanie, pričom si ani jeden zo súdov nevšimol, že bolo sťažovateľkou uplatnené zádržné právo.

Podstatou práva na spravodlivý proces je existencia takého objektívneho stavu, ktorý vyžaduje, aby súdy postupovali v zmysle platnej právnej úpravy a na druhej strane zakazuje súdom svojvoľne používať ustanovenia hmotného práva, ktoré vyhovujú len ich rozhodnutiu...

V konaní pred súdmi by sa mala spravodlivosť prejaviť v konkrétnom postupe súdov aspoň tak, že by súdy odôvodnili prečo zádržné právo sťažovateľky neakceptujú... "

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že jej základné práva "... podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 2 ods. 3 ústavy, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ústavy, čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 1 dodatkového protokolu k dohovo