Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti.
V žalobe uviedol, že žalovaná obchodná spoločnosť (jeho bývalá zamestnávateľka) zasiahla do jeho osobnostných práv tým, že všetkým jej zákazníkom a obchodným partnerom zaslala e-mail obsahujúci nepodložené tvrdenie, že pracovný pomer so žalobcom musela ukončiť z dôvodu opakovaného hrubého porušenia pracovnej disciplíny žalobcom (konkrétne vzhľadom na jeho problémy s alkoholom).
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 10. apríla 2017 uložil žalovanej povinnosť zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer, ktorý skončil 31. decembra 2014 na základe stranami sporu uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru. Z e-mailovej komunikácie zaslanej žalovanou viacerým adresátom súd zistil, že žalovaná ich informovala o tom, že spoluprácu so žalobcom musela skončiť pre jeho problémy s alkoholom. Podľa názoru súdu tu išlo o informáciu, ktorá v bežnom ľudskom kontakte vyvoláva negatívne vnímanie človeka (osobnosti) v rovine pracovnoprávnej aj súkromnej. V okolnostiach prípadu je podľa súdu právne irelevantné, čo bolo motiváciou žalovanej pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru so žalobcom. S prihliadnutím na to nepripustil vykonanie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých žalovanou k okolnostiam, za ktorých mal žalobca porušovať pracovnú disciplínu.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 19. decembra 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd odkázal na skutkové zistenia a správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil [§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")]. V ďalšom na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie správne usúdil, že sporné tvrdenie žalovanej malo charakter skutkového tvrdenia, ktoré neoprávnene porušilo právo žalobcu na jeho česť a dobrú povesť. Pokiaľ bolo preukázané, že žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom dohodou bez udania dôvodu, je neopodstatnená jej odvolacia námietka, v zmysle ktorej v e-mailovej správe neuviedla nepravdivé tvrdenie o žalobcovi, a tak nezasiahla do osobnostných práv žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu boli dôvody, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru v danom spore irelevantné. Správne preto súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorý navrhla žalovaná za účelom preukázania okolností, ktoré viedli k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru.
Vo vzťahu k námietke nevykonania všetkých dôkazov navrhnutých v spore žalovanou odvolací súd dodal, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu (napr. I. ÚS 52/03). Súd tak nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] je spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, schopný preukázať právne významnú skutočnosť; okolnosť, že súd nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.
Žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.
Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP. V súvislosti s dovolacou argumentáciou, že v jej prípade došlo k zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie [§ 420 písm. f) CSP)] uviedla, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný v
