Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Duálna právna úprava obchodných vzťahov (riešené a otvorené otázky)

OVEČKOVÁ, O.: Duálna právna úprava obchodných vzťahov (riešené a otvorené otázky). Právny obzor, 106, 2023, č. 6, s. 483 – 501.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.6.01

Dual legal regulation of commercial relations (addressed and open issues). The article primarily deals with defining the theoretical framework, on the basis of which it is possible to reliably determine the manner, scope and consequences of the application of the Civil Code or civil law regulations to commercial relations. It mainly concerns the understanding of the stability of the nature of commercial law relations and the impact of the application of the Civil Code on this stability, as well as the significance of Section 1 paragraph 2 of the Commercial Code for the content and scope of the application of the Civil Code to commercial relations. Based on this, attention is drawn to the areas where the lack of a proper theoretical foundation is most pronounced. In commercial contractual relations, it involves the application of contractual types regulated only in the Civil Code and the related application of general obligations (e.g., prescription). Another problem is the dual regime of non-contractual (tort) liability for damage in commercial law (civil law, commercial law) based on the localization of the violated obligation in the particular legal provision. This results in unjustified fragmentation of tort liability in commercial relations.

Key words: nature of commercial law relations, non-contractual (tort) liability, contractual relations, interpretation of law


Úvod
Impulzom k napísaniu tohto príspevku bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR (NS) zo dňa 29. septembra 2021, sp. zn. 5 Obdo/63/2020 (ďalej aj "uznesenie NS"), ktoré sa čiastočne týkalo problematiky aplikácie právnej úpravy Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Poukážeme na niektoré konštatovania Najvyššieho súdu, ktoré svojím významom presahujú riešený prípad. Zároveň upozorníme aj na naliehavosť riešenia otázok, ktoré Najvyšší súd nemusel riešiť v súvislosti s daným prípadom, ale ich pomenovanie v uznesení opätovne otvára ďalšie otázky, ktoré čakajú na riešenie.
Na tomto základe sme vybrali z viacerých hmotnoprávnych otázok, ktoré vyplynuli z uvedeného uznesenia NS tie, ktoré pokladáme za dôležité pre riešenie zásadných otázok duálnej právnej úpravy obchodných vzťahov. Primárne je to vymedzenie teoretického východiska, na ktorého základe možno potom spoľahlivo určiť spôsob, rozsah a dôsledky uplatnenia predpisov občianskeho práva - osobitne Občianskeho zákonníka - na obchodné vzťahy. V ďalšom ukážeme aj na význam a dôsledok akceptácie či ignorovania týchto poznatkov v aplikačnej praxi.
I. Stabilita charakteru obchodnoprávnych vzťahov (teoretické východisko)
Pripomeňme, že právna úprava obchodných vzťahov založená prijatím Obchodného zákonníka (1992) a veľkej novely Občianskeho zákonníka (1991) vznikla síce z pragmatických dôvodov, ale vytvorila duálny legislatívne komplikovaný systém právnej úpravy obchodných vzťahov. Ukázalo sa, že toto, pôvodne provizórne riešenie prinieslo rad zložitých interpretačných a aplikačných problémov, z ktorých mnohé pretrvávajú podnes a majú nielen legislatívny, ale aj vecný charakter.
Jedným zo základných problémov aplikácie paralelnej koexistencie oboch kódexov, resp. duálnej právnej úpravy obchodných vzťahov dlhodobo vyvoláva predstavu, že v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah sa mení aj jeho charakter (povaha) a z obchodnoprávneho vzťahu sa stáva občianskoprávny vzťah, prípadne sa považuje za kombinovaný (obchodnoprávny a občianskoprávny) vzťah. Výrazne sa to prejavuje
v oblasti záväzkov,
 kde sa z českej odbornej literatúry prevzal termín
zmiešané či kombinované vzťahy
(obchody).
1)
Tým sa vyvoláva dojem akoby aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka ktorú predpokladá § 1 ods. 2 OBZ menila charakter obchodnoprávneho vzťahu na občianskoprávny vzťah, čo potom vyvoláva potrebu aplikácie Občianskeho zákonníka aj tam kde danú otázku možno riešiť podľa Obchodného zákonníka.
Pochopiteľne, takýto prístup je nesprávny, lebo akceptuje, že charakter právneho vzťahu nevyplýva z jeho obsahu (subjekty, predmet), ale len z formálnej stránky, t.j. aká právna úprava (občianskoprávna alebo obchodnoprávna) sa aplikuje na daný právny vzťah.
Aj preto sme často zdôrazňovali, v súvislosti s § 261 ods. 9 OBZ, že termín zmiešané, resp. kombinované vzťahy nemožno chápať ako kombináciu obchodnoprávneho vzťahu a občianskoprávneho vzťahu, ale len, vzhľadom na duálnu úpravu obchodných vzťahov, ako kombináciu právnej úpravy Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, pričom obchodnoprávna povaha daného vzťahu sa nemení.
Pokladáme za dôležité opätovne vymedziť teoretický základ vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníkov ako východisko pre riešenie zásadných aplikačných otázok, ktoré ani v doktríne, ani v rozhodovaní súdov nenachádzajú vyhovujúce spoločné riešenie.
V uvedenom uznesení Najvyšší súd ako súd dovolací uvádza: "
Obchodnoprávny vzťah sa nemôže zmeniť na občianskoprávny len preto, že pre nedostatok právnej úpravy v Obchodnom zákonníku sa bude naň aplikovať Občiansky zákonník na základe § 1 ods. 2 OBZ.
"
Toto konštatovanie, aj keď sa v danom rozhodnutí viaže na prípad deliktnej (mimozmluvnej) zodpovednosti, obsahuje základné východisko subsidiárneho uplatnenia občianskoprávnych predpisov na obchodnoprávne vzťahy a problémov s tým súvisiacimi. Toto konštatovanie je potrebné vnímať ešte v širších súvislostiach, ktoré nám umožnia správne pochopiť podstatu a dôsledky vzťahu aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Ide vlastne o dve zásadné otázky, ktorých riešenie potom determinuje podstatu a dôsledky aplikácie občianskoprávnych predpisov na obchodné vzťahy. Sú to: pochopenie vplyvu aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy, ich povahu; význam a aplikácia ustanovenia § 1 ods. 2 OBZ.
1. Vplyv aplikácie Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na charakter obchodnoprávnych vzťahov
Primárne ide o pochopenie
vplyvu aplikácie Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na charakter obchodnoprávnych vzťahov.
Právny vzťah
sa tradične definuje ako vzťah medzi ľuďmi (spoločenský vzťah), na ktorom sa ľudia zúčastňujú ako nositelia práv a povinností ustanovených a zabezpečených právnou normou.
2)
Právny vzťah obsahuje určité prvky (subjekty, obsah a predmet), ktoré napokon určujú jeho povahu, teda aj to, či ide o obchodnoprávny vzťah.
Subjektom
obchodnoprávneho vzťahu môže byť
podnikateľ
[§ 2 ods. 2 písm. a) OBZ], prípadne subjekty im postavené na roveň (§ 261 ods. 1 a 2 OBZ). Podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba na základe zápisu v zákonom požadovanej evidencii (registrácia) alebo na základe podnikateľského oprávnenia. Ide teda o subjekty, keď na ich vymedzenie ako subjektov obchodnoprávneho vzťahu (podnikateľov) je potrebná určitá právna kvalifikácia. Status podnikateľa je jedným zo základných predpokladov klasifikácie právneho vzťahu ako vzťahu obchodno-právneho, s čím napokon súvisí aj rozsah aplikácie Obchodného zákonníka.
Obsah
obchodnoprávneho vzťahu tvoria, všeobecne povedané, vzájomné práva a povinnosti subjektov, ktoré určujú ich správanie. Tieto sú v obchodnoprávnych vzťahoch determinované tým, že sa viažu na
podnikanie,
t.j. na činnosť vykonávanú podnikateľom, ktorej legálnu definíciu obsahuje Obchodný zákonník (§ 2 ods. 1). Uvedené vymedzenie podnikateľskej činnosti má tiež význam pre vymedzenie obchodnoprávneho vzťahu z hľadiska jeho obsahu, a teda aj pre jeho diferenciáciu od vzťahu občianskoprávneho. Ide teda o jedno zo základných kritérií aj pre aplikáciu právnej úpravy Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy.
Predmet
(objekt) obchodnoprávneho vzťahu tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, čo je charakteristické pre väčšinu súkromnoprávnych vzťahov všeobecne.
Charakterom (povahou) právneho vzťahu potom rozumieme súhrn vlastností, ktoré kvalifikujú právny vzťah ako obchodnoprávny.
Kvalifikácia právneho vzťahu ako obchodnoprávneho je teda daná jeho podstatou spočívajúcou predovšetkým v jeho subjektoch a obsahu
, čo pre obchodné vzťahy vymedzuje ustanovenie § 261 ods. 1 a 2. Z toho možno potom usudzovať aj stabilitu (nemennosť) charakteru obchodnoprávnych vzťahov. Tu možno badať aj súvislosť so stabilitou tejto kvalifikácie s aplikáciou konkrétnej právnej úpravy na daný právny vzťah. Vidíme tu dve roviny, v ktorých treba o potrebe stability uvažovať.
Prvou rovinou je úvaha, či môže aplikácia Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah zmeniť jeho charakter na občianskoprávny vzťah, s čím potom súvisí aj aplikácia občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej úpravy. Vychádzame z toho, že aplikácia inštitútov upravených len v Občianskom zákonníku na obchodnoprávny vzťah (napríklad darovacia zmluva, bezdôvodné obohatenie) nemení ani povahu subjektov z podnikateľského na nepodnikateľský a ani obsah tohto vzťahu podnikateľskú činnosť na nepodnikateľskú. Potreba aplikácie Občianskeho zákonníka vyplynula len z technickej stránky duálnej právnej úpravy obchodnoprávnych vzťahov. Preto ani nebolo potrebné výslovne túto otázku upraviť v texte zákona, postačí, že uvedené možno spoľahlivo vyvodiť z ustanovenia § 1 ods. 2 OBZ.
Druhá rovina stability charakteru obchodnoprávneho vzťahu spočíva vo viacerých ustanoveniach Obchodného zákonníka, ktoré v konkrétnych prípadoch podporujú a zabezpečujú stabilitu (nemennosť) povahy obchodnoprávnych vzťahov. Takým je napríklad zákonné vymedzenie časového kritéria posudzovania povahy účastníkov záväzkového vzťahu ako podnikateľov (§ 261 ods. 8 OBZ). Ide o prípady, keď sa po uzavretí zmluvy zmení charakter jedného alebo všetkých subjektov (stratí oprávnenie na podnikanie), ale záväzkový vzťah naďalej trvá. Tento vzťah
nestráca charakter obchodnoprávneho vzťahu.
Na posúdenie charakteru subjektov záväzkového právneho vzťahu je rozhodujúci vznik tohto vzťahu. Prvok stability povahy záväzkového vzťahu je tu zároveň spojený s podporou zásady právnej istoty.
Medzi takéto osobitné prvky stability ponímania charakteru obchodnoprávnych vzťahov možno zaradiť aj § 261 ods. 7 OBZ, ktorý ustanovuje, že v prípade obchodnoprávneho záväzkového vzťahu sa režimom Obchodného zákonníka spravujú aj záväzky zabezpečujúce ich plnenie.
V súvislosti so stálosťou (nemennosťou) charakteru obchodnoprávneho vzťahu
nemôže mať aplikácia Občianskeho zákonníka, resp. predpisov občianskeho práva na obchodnoprávny vzťah vplyv na jeho samotnú podstatu, t. j. na jeho obchodnoprávny charakter.
Uvedený záver ovplyvňuje potom aj rozsah (limity) aplikácie Občianskeho zákonníka na obchodnoprávne vzťahy.
2. Význam ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
Na podstatu a dôsledky aplikácie Občianskeho zákonníka má zásadný
význam ustanovenia § 1 ods. 2 OBZ.
 Vidíme ho v dvoch polohách: na základe vymedzenia prameňov obchodného práva a ich hierarchie vymedzuje charakter právnych predpisov aplikovaných na základe subsidiarity na obchodné vzťahy; limituje aplikáciu občianskoprávnych predpisov na obchodné vzťahy.
a) Z teoretického hľadiska má ustanovenie § 1 ods. 2 OBZ základný význam pre pochopenie obsahu a rozsahu vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníkov. Spočíva v tom, že
upravuje pramene obchodného práva a ich hierarchiu
. To znamená, že prostredníctvom prameňov obchodného práva vymedzuje sústavu noriem, do ktorej patria aj tie predpisy (ustanovenia) občianskeho práva, ktoré sa budú na základe § 1 ods. 2 aplikovať na obchodné vzťahy. Tým sa stávajú aj tieto občianskoprávne predpisy subsidiárne aplikované na obchodnoprávne vzťahy súčasťou širšieho rámca súboru obchodnoprávnych predpisov. Tým je zároveň prostredníctvom prameňov obchodného práva
vymedzený aj rámec režimu právnej úpravy obchodných vzťahov, ako aj ich obchodnoprávny charakter.
Potom platí, že uvedené predpisy občianskeho práva sa v danom prípade stávajú súčasťou noriem obchodného práva, lebo ich aplikácia vyplýva
zo zákonného vymedzenia prameňov obchodného práva
. Preto neplatí, že v dôsledku aplikácie občianskoprávnych predpisov sa mení obchodnoprávny vzťah na obči
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 6/2023

6/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov