Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

O uplatňovaní princípu nemo tenetur se ipsum accusare nielen v trestnom konaní

Predkladaný príspevok sústreďuje pozornosť na jednu z čiastkových zásad prezumpcie neviny v podobe nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz donucovania k sebaobviňovaniu). V tejto súvislosti príspevok poukáže nielen na jej uplatňovanie aj mimo trestného konania, a to na podklade analýzy nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci DB proti Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob),2) ale aj na jej vplyv na súčasne platnú právnu úpravu vybraných ustanovení zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v právnej úprave Slovenskej republiky.

The presented contribution focuses attention on one of the sub-principles of the presumption of innocence in the form of nemo tenetur se ipsum accusare (prohibition of coercion to self-incrimination). In this context, the contribution will point not only to its application outside criminal proceedings, based on the analysis of the recent decision of the Court of Justice in the case of DB v. Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), but also on its impact on the currently valid legislation of selected provisions of Act no. 747/2004 Coll. on the supervision of the financial market and on changes and additions to certain laws in the legislation of the Slovak Republic.

MOKRÁ, I.: O uplatňovaní princípu nemo tenetur se ipsum accusare nielen v trestnom konaní; Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 187 – 198.

Kľúčové slová: prezumpcia neviny, nemo tenetur se ipsum accusare, nemo tenetur se detegere, Súdny dvor Európskej únie.

Key words: presumption of innocence, nemo tenetur se ipsum accusare, nemo tenetur se detegere, The Court of Justice of the European Union,

Právne predpisy/legislation: zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 301/2005 Z. z.Trestný poriadok, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.

Úvod
Neodmysliteľnou súčasťou zákonne vedeného trestného konania je bezpochyby rešpektovanie zásady prezumpcie neviny, ktorá vo vzťahu k aktuálnej situácii na slovenskej scéne vystupuje osobitne do popredia. Súčasne ide o jednu z najstarších základných zásad trestného konania, ktorej legislatívne pozadie vychádza z klasického poňatia domnienky neviny v starom Ríme, tzv.
"presumpcio boni viri
", inými slovami,
každý občan je poriadny, dobrý, pokiaľ nie je dokázaný opak.
3)
O jej prvej zmienke v legislatívnych dokumentoch môžeme hovoriť v súvislosti s rokom 1215, kedy bola obsiahnutá vo Veľkej listine základných práv a slobôd. Neskôr jej používanie upadlo a znovuzrodilo sa v podobe Francúzskej revolúcie.
4)
Jej súčasné legálne vyjadrenie v našom právnom poriadku nachádzame v § 2 ods. 4 Trestného poriadku (ďalej tiež "TP"), vyjadrené slovami, "
každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
" Uvedené sa však neviaže na subjektívne presvedčenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov v otázke viny.
5)
Poňatie predmetnej zásady možno demonštrovať vo dvoch rovinách. V rovine prvej ide o prezumpciu neviny vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní (tiež "OČTK"), ktorá má zabrániť neodôvodnenému a tvrdému zaobchádzaniu OČTK s podozrivou, prípadne obvinenou osobou, a v rovine druhej ide o prezumpciu neviny vo vzťahu k ľudským právam a ochrane osobnosti, týkajúcej sa ochrany pred zverejňovaním celého mena podozrivej osoby, proti ktorej nebolo ešte vznesené obvinenie. V nadväznosti na nedávne udalosti je potrebné zdôrazniť aj odporúčanie výboru ministrov Rady Európy Rec (2003) 13 z 10.7.2003 k poskytovaniu informácií týkajúcich sa trestného konania prostredníctvom médií, ktoré obsiahlo v celku osemnásť zásad, ktoré musia byť rešpektované za predpokladu, že médiá informujú o prebiehajúcom trestnom konaní. Jednou z nich je aj rešpektovanie prezumpcie neviny a to vtom zmysle, že informácie môžu byť sprostredkované len v prípade, akto nie je na úkor prezumpcie neviny podozrivého alebo obvineného.
6)
Okrem iného, zo zásady prezumpcie neviny sa odvodzujú aj jej pododvetvia v podobe viacerých čiastkových pravidiel a to:
a) in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného,
b) na odsúdenie musí byť preukázaná vina obžalovaného a dôkazné bremeno znáša prokurátor,
7)
c) nedokázaná vina má rovnakú hodnotu ako dokázaná nevina, čo vedie k tomu, že obžalovaný musí byť v zmysle § 285 písm. c) TPoslobodený
8)
a
d) nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz donucovania k sebaobviňovaniu).
Prezumpcia neviny však nevylučuje, aby sa voči obvinenému počas vedenia trestného konania uplatňovali aj také zásahy do jeho základných práv a slobôd, ktoré môžu byť veľmi citeľné a závažné, avšak uskutočnené v zmysle ustanovení Trestného poriadku.
9)
Za predpokladu, že predmetné zásahy boli nedôvodné, možno pozorovať jej odzrkadlenie aj v legislatívnej koncepcii odškodňovania osôb za nezákonne vedené trestné stíhanie a väzbu, podľa ktorého má osoba nárok na odškodnenie v prípade, ak dôjde z oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania.
10)
Túto skutočnosť zohľadňuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Napriek tomu, že zásada prezumpcie neviny si z pohľadu trestného práva procesného zasluhuje osobitnú pozornosť, čo zdôrazňujú aj početné odborné publikácie či polemiky vedené najmä odbornou verejnosťou, predmetný príspevok pristúpi kjej zúženiu na priblíženie čiastkovej zásady, ktorá z predmetnej zásady bezpochyby vychádza. V nadväznosti na uvedené, príspevkom zameriame svoju pozornosť na uplatňovanie princípu
nemo tenetur se ipsum accusare
(ďalej tiež "nemo tenetur"), aj s ohľadom na nedávne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "Súdny dvor") vo veci
DB proti Commissione Nazionale per le Societa e la Borsa (Consob)
,
11)
obsahom ktorého, bolo rozšírenie princípu
nemo tenetur se detegere
(práva odoprieť výpoveď ako súčasti princípu
nemo tenetur se ipsum accusare
) aj na oblasť administratívnych konaní v prípade, ak osobe hrozí uloženie správnych sankcií trestnoprávnej povahy, alebo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. V tejto spojitosti však príspevok nezúži svoj obsah len na analýzu dotknutého rozhodnutia, ale poukáže aj na jeho vplyv na súčasne platnú právnu úpravu vybraných ustanovení zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v právnej úprave Slovenskej republiky.
1 Princíp nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz donucovania k sebaobviňovaniu) a jeho vyjadrenie v legislatíve a súdnej praxi
Legislatívne vyjadrenie princípu
nemo tenetur se ipsum accusare
je charakteristické nielen výraznou roztrieštenosťou do viacerých úrovní, ale aj svojou implicitnosťou. Inými slovami, jeho garancia je síce zabezpečená vnútroštátnymi (§ 2 ods. 4 TP), európskymi (čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach), ale aj inými medzinárodnými štandardmi, avšak jeho explicitné vyjadrenie nachádzame len sporadicky, ak vôbec. Za zmienku stojí aj vyjadrenie dotknutého princípu v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorý v čl. 14 ods. 3. písm. g) uvádza, že "
každý, kto je obvinený z trestného činu... nesmie byť nútený svedčiť proti sebe alebo priznať vinu.
" Rovnako ho nachádzame obsiahnutý aj v Dohovore o právach dieťaťa v čl. 40 ods. 2 písm. b), ktorý deklaruje, aby dieťa, ktoré je obvinené alebo obžalované z porušenia noriem trestného práva, "
nebolo nútené vypovedať alebo priznávať vinu."
V tejto spojitosti možno spomenúť aj Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý garantuje právo nebyť donucovaný k sebausvedčovaniu v čl. 55 slovami,
"že osoba nesmie byť nútená svedčiť proti sebe samej alebo priznať vinu"; "nesmie byť vystavená akejkoľvek forme donucovania..."; "má právo nevypovedať bez toho, aby sa toto mlčanie bralo do úvahy pri určovaní viny alebo neviny."
12)
Vzhľadom na pomerne široký rámec právnej úpravy nie je teda prekvapením, že sa potreba jeho dodržiavania v spoločnosti čoraz častejšie priorizuje. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že potrebu rešpektovania predmetného princípu možno pozorovať aj v angloamerickej právnej kultúre. Poukázať možno napríkladna právnu úpravu Spojených štátov amerických, ktoré predmetnú zásadu explicitne obsiahli v Piatom dodatku Ústavyz roku 1971 slovami: "
No person shall be compelled in any criminal case to be a witness against himself
"
13)
, pričom do dnešného dňa je súčasťou Listiny práv tzv. Bill of Rights.
14)
Z pohľadu obsahového vymedze
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 2/2023

2/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov