O zásade jednotnosti a o prirastaní spoluvlastníckeho podielu a obchodného podielu

2. Začnime s jednoduchším, s podielovým spoluvlastníctvom. Základný príklad, ktorý poslúži ako východisko všetkých ďalších úvah, je intuitívny. Predstavme si, že vec je v spoluvlastníctve troch osôb, každý z nich má tretinový spoluvlastnícky podiel. Ak , tak nadobúdateľ nebude mať dva tretinové podiely, ale len jeden dvojtretinový. Prevádzaný podiel je síce samostatným predmetom práva, ale po prevode dôjde k jeho splynutiu s podielom nadobúdateľa. Ak hovoríme o ideálnom spoluvlastníckom podiele, máme na mysli skôr určitý zlomok než samostatný predmet práva. Uvažujeme v rovine matematických operácií - sčítania zlomkov, nie v ukladaní rôznych predmetov práva vedľa seba.

3. Ak by namiesto prevodu bol spomenutý tretinový a dedičom by okrem doterajšieho spoluvlastníka bola aj ďalšia osoba, tak by sa dedením nevytvoril ďalší samostatný spoluvlastnícky podiel, ktorý by bol v spoluvlastníctve týchto osôb, ale časť dedičstva pripadajúca na doterajšieho spoluvlastníka by prirástla k jeho podielu a druhý z dedičov by sa stal spoluvlastníkom vo zvyšnej časti dedičstva. Spoluvlastnícky podiel je síce samostatným predmetom práva, ale spoluvlastnícky podiel nie je samostatným predmetom podielového spoluvlastníctva (niet podielového spoluvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu). Prirastanie v tomto prípade dáva zmysel preto, lebo spoluvlastnícky podiel je tu z hľadiska kvality rovnaký - z hľadiska vlastností sú podiel dediča, ktorý je už spoluvlastníkom, a aj dedený podiel identické, rozdiel medzi nimi je len číselný. Sú to čísla z rovnakej škály, možno ich sčítať.

4. O niečo zložitejšie je, ak sa spomenutý prevod tretinového obchodného podielu uskutoční ako odplatný až po tom, čo nadobúdateľ uzavrie manželstvo a . Nadobudnutá tretina tu však doterajšiemu spoluvlastníkovi k jeho podielu neprirastie, ale podielový spoluvlastník bude mať dva podiely - svoj doterajší tretinový podiel bude mať vo svojom samostatnom spoluvlastníctve a druhý, nadobudnutý tretinový podiel bude mať v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou. To je dobre známe z bežnej praxe zápisov v katastri nehnuteľností, rovnaké však platí aj pri spoluvlastníctve k hnuteľným veciam.

Na tom je badať, že spoluvlastnícky podiel by si v tomto prípade mal ponechať svoju vlastnosť samostatného predmetu práva aj po prevode a nemal by prirásť k doterajšiemu podielu. Dôvodom je to, že prirastanie podielu dáva zmysel len pri identite spoluvlastníka - spoluvlastnícky podiel prirastie len vtedy, ak nadobúdateľ podielu a doterajší spoluvlastník je presne tá istá osoba. To by sa zreteľne prejavilo vtedy, ak by mal následne nadobúdateľ z posledného príkladu nadobudnúť ešte aj tretí spoluvlastnícky podiel. Ak by ho nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva, prirastie tam, ak do samostatného spoluvlastníctva, prirastie tam.

5. Netriviálny problém nastáva v prípade, ak je . Predstavme si, že v našom prípade troch spoluvlastníkov by záložným právom bol zaťažený len jeden zo spoluvlastníckych podielov a práve tento podiel by nadobudol iný spoluvlastník. Rozšíri sa záložné právo aj na nadobúdateľov doterajší spoluvlastnícky podiel alebo bude mať nadobúdateľ dva podiely - jeden zaťažený a jeden nezaťažený? Ak následne bude chcieť previesť 1/3 podiel na veci, bude tento podiel zaťažený alebo bude môcť disponovať samostatne aj nezaťaženou tretinou?

Z nášho pohľadu ide o podobnú situáciu ako pri podiele v BSM a v samostatnom spoluvlastníctve. Vecnoprávne zaťažený spoluvlastnícky podiel má natoľko odlišný vecnoprávny režim, že by nemal prirásť k nezaťaženému podielu a nadobúdateľ by tak mal mať vlastne dva podiely. Aj keby sme nepovažovali záložné právo za vlastnosť založeného spoluvlastníckeho podielu, odlišujúceho ho od iných podielov, z ekonomického hľadiska ťažko hovoriť pri založenom spoluvlastníckom podiele o plnohodnotnom spoluvlastníctve, tak ako pri nezaťaženom spoluvlastníckom podiely, a tak niet identity vlastníka potrebnej na prirastenie.

To, že prirastanie a rozšírenie záložného práva na celý podiel nadobúdateľa nedáva zmysel, sa jasnejšie prejaví napríklad vtedy, ak bol aj nadobúdateľov pôvodný obchodný podiel zaťažený záložným právom. Ak by po nadobudnutí druhého zaťaženého podielu malo dôjsť k rozšíreniu jedného záložného práva aj na druhý podiel a, naopak, došlo by k dvojnásobnému záložnému právu a problematickej časovej postupnosti vytváraných záložných práv - podstatne by sa znížila efektivita záložného práva k podielu, ak by ho bolo možné kontaminovať nejakým starším záložným právom pôvodne zaťažujúcim úplne iný podiel.

Zo všetkých týchto dôvodov sa nazdávame, že špeciálna právna úprava o záložnom práve, jeho predmete, prevode a jeho následkoch bude mať prednosť pred právnou úpravou výpočtu spoluvlastníckeho podielu.

6. Tu môže nastať ešte jedna zaujímavá situácia - čo ak spoluvlastník z predchádzajúceho prípadu . Ak by tým skutočne zanikli aj spoluvlastnícke podiely ako samostatné predmety práva, muselo by zaniknúť aj záložné právo k nim [§ 151md ods. 1 písm. b) OZ]. Avšak, ak nedôjde k rozšíreniu záložného práva pri prirastení založeného k nezaloženému podielu, tak dáva zmysel, aby záložné právo nezaniklo ani v prípade, ak by aj tento zvyšný posledný podiel nadobudol spoluvlastník, ktorý by sa stal výlučným vlastníkom. Správne preto dospela česká predrekodifikačná judikatúra k záveru, že ani nadobudnutím všetkých podielov nedochádza k zániku záložného práva na len určitý spoluvlastnícky podiel a záložné právo sa ani nerozširuje na celú vec, pričom tento záver reflektujú aj niektoré hlasy v slovenskej doktríne. Aj tu sa ukazuje, že spoluvlastnícky podiel ni