Platnosť pristúpenia k záväzku (ZSP 4/2022)

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom z 28. novembra 2018 v prvom výroku rozhodol, že žalovaný v prvom rade je povinný zaplatiť žalobcovi 43 306,74 eur, spolu s riadnym úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 25 559 eur od 23. novembra 2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 36 437,22 eur od 23. novembra 2012 do zaplatenia. Druhým výrokom súd žalobu voči žalovanému v druhom rade a žalovanej v treťom rade zamietol. Ďalšími výrokmi rozhodol o náhrade trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 18. marca 2010 uzatvorili žalovaní so spoločnosťou ABC, a. s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im poskytla úver vo výške 25 559 eur, ktorý sa zaviazali splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 710 eur, s dátumom splatnosti prvej splátky 18. apríla 2010 a konečnou splatnosťou úveru 18. marca 2013, so splatnosťou splátok k 18-temu dňu v mesiaci a úrokovou sadzbou 15,90 % ročne. Po vyčerpaní úveru žalovaní porušili zmluvné povinnosti a listom z 26. októbra 2012 boli vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Ku dňu zosplatnenia predstavovala pohľadávka žalobcu celkovo sumu 43 306,74 eur. Žalovaní následne nerealizovali žiadne úhrady.

Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či zo zmluvy o splátkovom úvere v spojení so žalovanými v druhom a treťom rade uzavretými dohodami o pristúpení k záväzku, možno vyvodiť záver o ich postavení ako dlžníkov z predmetnej úverovej zmluvy, a teda aj ich solidárny záväzok voči žalobcovi spolu so žalovaným v prvom rade. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohody o pristúpení žalovaných v druhom a treťom rade k budúcemu záväzku uzavreté podľa § 533 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") sú neplatné. Žalovaní v druhom a treťom rade uzavreli dohody o pristúpení k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti, čo vyplývalo z čl. II bod 1 zmluvy o splátkovom úvere, keďže poskytnutie úveru žalovanému v prvom rade bolo podmienené odkladacou podmienkou - pristúpením žalovaných v druhom a treťom rade k úverovej zmluve. Konštatoval, že skutočnosť, že žalovaní v druhom a treťom rade v dohode o pristúpení zhodne vyhlásili, že sa podrobne oboznámili s obsahom všetkých práv a povinností, ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, bola bezpredmetná, pretože záväzok v tom čase neexistoval. Poskytnutie úveru bolo podmienené práve pristúpením žalovaných v druhom a treťom rade k nemu, a teda jediná skutočnosť, ktorá im objektívne známa mohla byť, je to, že bez pristúpenia k úverovej zmluve záväzok žalovaného v prvom rade nevznikne. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj skutočnosť, že v čase pristúpenia k záväzku títo nevedeli a nemohli vedieť, o aký konkrétny dlh ide, keď záväzky a pohľadávky v nich neboli určené v konkrétnej výške. Konštatoval, že dohody sú neurčité a nenapĺňajú náležitosti zodpovedajúce ustanoveniu § 37 ods. 1 OZ. Žalobu voči nim preto zamietol.

Súd prvej inštancie vyslovil, že sa stotožňuje s právnym názorom, že cieľ banky, t.j. dosiahnuť stav, kedy budú splátky pôvodného úveru platiť aj žalovaní v druhom a treťom rade ako spoločníci žalovaného v prvom rade, spôsobuje neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že v praxi bánk je zaužívané, že na zabezpečenie plnenie záväzkov z úverových zmlúv podnikateľských subjektov sa používa aj inštitút ručenia fyzických osôb - spoločníkov spoločností, ktorí sú zároveň konateľmi. Ak aj účelom poskytnutia úveru bolo splatenie skoršieho úveru dlžníka u veriteľa, nie je taký postup v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytuje úver za obvyklých podmienok, pričom pohľadávka z pôvodného úveru, ktorý má byť novým splatený, v čase poskytnutia, t.j. čerpania nového úveru, existovala.