Prípustnosť dovolania z hľadiska odchýlenia sa od právneho názoru dovolacieho súdu

Okresný súd rozsudkom z 21. októbra 2011: I. určil, že "suma náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pri uznaní čiastočnej invalidity patriaca odporcovi 3/ od odporcu 1/ a jeho právnych predchodcov patrila k 31. decembru 2003 z titulu pracovného úrazu z 29. mája 1986 vo výške 208,59 € (6 284 Sk) v hrubej mzde", II. rozhodol, že "návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti dohody uzatvorenej medzi odporcom 3/ a zamestnávateľom V., n. p. zodpovedným za pracovný úraz, ktorý odporca 3/ utrpel 29. mája 1986, potom neskoršími právnymi nástupcami zodpovedného zamestnávateľa, ktorým bol k 31. decembru 2003 V, a ktorým je t. č. odporca 1/ a podľa ktorej V., a.s. Ž., vyplácal odporcovi náhradu za stratu na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity za mesiace júl 2003 v sume 10 860 Sk brutto, 9 430 Sk netto, august 2003 v sume 10 466 Sk ­brutto, 9 096 Sk netto, september – december mesačne v sume 10 653 Sk brutto, 9 263 Sk netto pre účely aplikácie § 272 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamieta". Rozhodol tiež o náhrade trov konania.

Vychádzal z toho, že navrhovateľka v zmysle § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len "zákon č. 461/2003 Z.z.") prevzala od odporcu 2/ výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Takto prevzala aj výplatu plnení v prospech odporcu 3/. Zistila, že odporcovi 3/ bola v určitom období vyplácaná náhrada za stratu na zárobku v nesprávnej výške, nezodpovedajúcej ustanoveniam Zákonníka práce. Navrhovateľka rozhodnutím z 31. marca 2008 určila, že odporcovi 3/ patrí po 1. januári 2004 náhrada za stratu na zárobku vo výške 5 563 Sk.

Odporca 3/ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom zo 16. júna 2009.

Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku dospel k záveru, že navrhovateľka nebola oprávnená prerátavať náhradu za stratu na zárobku odporcu 3/, ak mu odporcovia 1/ a 2/ vyplácali na základe ich konkludentnej dohody viac.

Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa (zohľadňujúceho aj rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 7 So 239/2007, 7 So 241/2007 a 7 So 50/2008), je navrhovateľka aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľkou podaný návrh v časti, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti t