Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 66/2015 z 28. 2. 2017, ZSP 26/2018 (zmena kúpnej zmluvy po jej zavkladovaní)

Glosované rozhodnutie bolo vydané na pozadí skutkového stavu, ktorý po očistení od pre nás nepodstatných detailov vyzerá nasledujúco: Strany 12. decembra 2003 uzavreli kúpnu zmluvu, v ktorej si za prevod niekoľkých nehnuteľností dohodli kúpnu cenu 6 000 000 Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený 26. januára 2004. Následne, 2. februára 2004, strany uzavreli dodatok ku kúpnej zmluve, ktorým sa kúpna cena zvýšila na 8 000 000 Sk. Kupujúci však 19. februára 2004 kúpnu cenu zaplatil len v pôvodne dohodnutej výške (6 000 000 Sk), v dôsledku čoho predávajúci od kúpnej zmluvy 28. februára 2005 odstúpil. Medzičasom bolo vlastníctvo ku kupovaným nehnuteľnostiam postupne prevedené na ďalšie, tretie osoby.

Základom sporu bola otázka, či je uvedený dodatok o zvýšení kúpnej ceny platným právnym úkonom. Okresný súd ho za taký považoval. Krajský súd ako súd odvolací, naopak, tvrdil, že dodatok je neplatný, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, dodatok nepredstavoval neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, pretože k nej nebol pripojený ani s ňou pevne zviazaný, ako to vyžaduje § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), a ani predložený správe katastra na účely vkladu vlastníckeho práva. A po druhé, dodatok bol uzavretý až po povolení vkladu. To však nie je možné, lebo dohoda o cene je a ako taká nemôže byť zmenená bez toho, aby bola zmena preskúmaná príslušným okresným úradom v rámci katastrálneho konania, keďže inak by bola ohrozená správnosť údajov v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd ako súd dovolací dal krajskému súdu za pravdu. Podľa jeho názoru bol totiž sporný dodatok uzavretý v čase, kedy

Domnievame sa, že ani jeden z uvedených záverov - teda ani záver o neplatnosti sporného dodatku pre nespojenie s kúpnou zmluvou, ani záver o jeho neplatnosti z dôvodu, že bol uzavretý až po povolení vkladu - nie je správny. Zdá sa nám, že tieto závery sú príliš rigidné a, hádam, aj nevyhovujúce praktickým životným potrebám. Dôvody tohto nášho názoru sú nasledujúce:

1. Pokiaľ ide o formálny nedostatok sporného dodatku, najvyšší i krajský súd sa odvolávajú na druhú vetu v § 46 ods. 2 OZ, podľa ktorej ". Z toho vyvodzujú, že na tej istej listine musí byť sa