Vykonanie konania proti ušlému a dôvod na podanie dovolania

Krajský súd v Ž. rozsudkom z 30. januára 2007, sp. zn. 7 T 9/2003, uznal obvineného M. M. (spoločne s F. M., M. P. a Ma. M) za vinného z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a) TZ (účinného do 31. augusta 2003) v podstate na tom skutkovom základe, že spolu s ďalšími osobami ako členovia organizovanej skupiny napojenej na nelegálne prechody utečencov z Ázie do západnej Európy po predchádzajúcej dohode a rozdelení si úloh, 4. novembra 2002 Ma. M. na podnet M. P. na okraji mesta Ž. prevzal od doposiaľ nezistenej osoby skupinu 18 utečencov, ktorých na zapožičanom dodávkovom vozidle previezol do Č., kde toto odstavil, o čom telefonicky informoval M. P.; tento následne s automobilom prišiel pre Ma. M. a odviezol ho domov, pričom utečencov nechali uzamknutých vo vnútri dodávkového vozidla až do rána 5. novembra 2002, kedy k nemu M. P. priviezol Ma. M., ktorý vozidlo s utečencami odviezol do obce Raková, kde ich odovzdal tam čakajúcemu F. M.; tento spoločne s jeho bratom M. M. utečencov nelegálne previedli za nepriaznivého počasia cez štátnu hranicu medzi SR a ČR mimo hraničného prechodu, pokračovali ďalej do vnútrozemia ČR, pričom utečencov viedli lesnými cestami a chodníkmi celý deň a aj nasledujúcu noc; počas pešieho presunu 6. novembra 2002 ráno na území ČR v časti zvanej Kamenité jedna zo žien v skupine utečencov pre zoslabnutie začala zaostávať, obidvaja bratia M. ju k ďalšiemu pohybu nútili násilím, neskôr ju ťahali za ruky a striedavo niesli na chrbte až do chaty v katastri obce B., kde na ich príchod podľa dohody už čakal M. P.; spomínanú ženu zo skupiny utečencov sa pokúsili oživovať, ale po zistení, že táto nejaví známky živo