Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Aplikačné problémy výkonu dozorovej činnosti prokurátora v trestnom konaní

V prvej časti predmetného článku jeho autor reflektuje na všeobecnú problematiku postavenia a pôsobnosti prokuratúry, osobitne na otázku prokurátorského dozoru v trestnom konaní, prostredníctvom ktorej v druhej časti tejto spisby poukazuje na aktuálne problémy identifikované v aplikačnej praxi imanentné najmä prokurátorom, avšak nemenej významné pre advokátov, orgány činné v trestnom konaní a v neposednom rade aj pre sudcov rozhodujúcich v tomto kontexte o zákonnosti dôkazov prípravného konania, pričom k uvedeným problémom vyjadruje svoje subjektívne právne názory, niektoré inštitúty podrobuje ostentatívnej kritike a ponúka návrhy z hľadiska de lege ferenda.

In the first part of the article in question, its author reflects on the general issue of the position and powers of the prosecutor’s office, especially on the issue of prosecutor’ supervision in criminal proceedings, through which in the second part of this file points to the current problems identified in the application practice immanently, especially the prosecutor, however, it is no less important for lawyers, law enforcement authorities and, last but not least, for judges deciding in this context on the validity of pre-trial evidence, expresses its subjective legal opinions on the mentioned problems, some institutes are subjected to ostentatious criticism and the offer of proposals from the point of view of de lege ferenda.

MARR, S.: Aplikačné problémy výkonu dozorovej činnosti prokurátora v trestnom konaní; Justičná revue, 74, 2022, č. 10, s. 1114 – 1129.

Kľúčové slová: trestný dozor prokurátora, zrušovanie právoplatných uznesení prokurátorom, otázka procesnej použiteľnosti výpovedí získaných postupom podľa Advokátskeho poriadku v trestnom konaní, konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Key words: criminal supervision of the prosecutor, revocation of final resolutions by the prosecutor, the question of procedural applicability of statements obtained under the Law of Criminal Procedure, proceedings for an agreement on admission of guilt and acceptance of punishment.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 301/2005 Z. z.Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Úvod
"K významovo nepochybne markantnej téme"
1)
patrí otázka výkonu dozorovej činnosti prokuratúra v trestnom konaní, ktorá je, okrem iného, aj vo svetle čoraz viac medializovaných informácií, vnímaná veľmi pozorne nielen odbornou, ale aj laickou verejnosťou. Táto nie vždy objektívne pristupuje k verejnému formulovaniu a prezentácii hodnotiacich súdov vo vzťahu ku konkrétnym prokurátorom a výkonu ich najmä dozorovej činnosti. V tejto spojitosti je, žiaľ, oprávnené poukázať na nezdržanlivé politické vyjadrenia niektorých predstaviteľov tejto scény, ktoré sú často prezentované nielen bez znalosti spisového materiálu, pričom absencia znalosti je pre zákonné prekážky tak zrejmá. Napríklad nepochopiteľná možnosť hodnotenia vysokoodbornej problematiky laikom bez legálnej možnosti oboznámiť sa s obsahom spisu a, samozrejme, aj bez právneho vzdelania, ktoré by sa muselo prejaviť aj po ,,naštudovaní" spisu a snahe tento hodnotiť aj
ex post
. Rovnako tak možno hovoriť o spravodajstve a novinárskej činnosti, ktorá by sa, podľa nášho názoru, mala v prípade niektorých subjektov precíznejšie venovať poskytnutiu relevantných informácií a nie právnych floskúl a nepodložených domnienok, ktoré nemožno oprieť o racionálne jadro.
Nie je našou snahou dehonestovať prácu politických predstaviteľov a médií. Rovnako tak nie je našou snahou ani slepá obhajoba prokuratúry a zatváranie očí pred pochybeniami, ktoré sa v jej rezorte vyskytujú, avšak rovnako ako v každej inej právnej profesii.
Naším cieľom je prvotné všeobecné poukázanie na už predznamenané postavenie a pôsobnosť prokuratúry ako témy, ktorú nemožno označiť za
"terra incognita"
2)
,
avšak s následnou chronologickou akcentáciou na trestný dozor prokurátora, na ktorom následne rozvinieme aplikačnou praxou identifikované problémy, ktoré sú eminentné pre všetky právne profesie vrátane policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní, a tieto sa pokúsi poňať čo možno najvyčerpávajúcejšie v snahe o eliminovanie ich výskytu v aplikačnej praxi, s už predznamenanou kritikou orgánov aplikácie práva.
1 Postavenie a pôsobnosť prokuratúry
Prokuratúru nemožno vnímať iba prostredníctvom jej strohej legálnej definície ako samostatnú "
hierarchicky usporiadanú jednotnú sústavu štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti"
3)
, ale aj ako orgán štátu s jasne stanoveným primárnym účelom
"zjednania súladu právnych vzťahov so zákonom"
4)
.
Prokuratúra je orgánom
sui generis
ochrany práva, ktorému toto postavenie priznal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ÚS SR") v jeho rozhodovacej činnosti; ako príklad možno spomenúť rozhodnutie jeho pléna pod spisovou značkou PL. ÚS 17/96. Postaveniu prokuratúry taktiež konvenuje jeho ústavné vymedzenie v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ÚSR") a skutočnosť, že právna úprava prokuratúry je v nej obsiahnutá v samostatnej ôsmej hlave,
"do ktorej bol historickým vývojom tohto zákona zaradený aj verejný ochranca práv"
5)
. Je preto dôvodné označiť prokuratúru za
"univerzálny orgán ochrany práva"
6)
, ktorý
"neobmedzuje svoju činnosť len na presadzovanie záujmov štátu či na pôsobnosť v oblasti trestného práva"
7)
. V jednej zo svojich publikácií označil I. Palúš prokuratúru ako
"univerzálny orgán ochrany objektívneho práva vo verejnom záujme"
8)
. K totožnému vymedzeniu sa taktiež priklonil J. Chovanec a ďalší predstavitelia odbornej verejnosti.
Stotožňujeme sa napr. s názorom T. Strémyho v tom smere, že
"zákonodarca pri tvorbe modelu prokuratúry v Slovenskej republike pristúpil k tzv. románskemu modelu prokuratúry, ktorý dáva prokuratúre ako orgánu širšie kompetencie vzťahujúce sa okrem trestného konania aj na oblasť ochrany práva verejného záujmu v činnosti orgánov verejnej správy alebo v civilnej oblasti"
9)
.
Tu je však potrebné poznamenať, že formulovaný príspevok nevenuje detailnú pozornosť ústavno-právnym otázkam vymedzenia postavenia prokuratúry, netrestnému výkonu dozorovej činnosti a už vôbec nie rekapitulovaniu záverov bežne dostupnej právnej spisby.
Esenciálnym jadrom tohto príspevku sú aplikačné problémy identifikované pri trestnom dozore, teoreticky rozvíjané v nasledujúcich kapitolách.
2 Trestný dozor
Dozor v trestnom konaní vykonávajú prokurátori s poukazom na ustanovenia § 230 ods. 1 Trestného poriadkuv štádiu trestného konania -
"predzačatím trestného stíhania a vprípravnom konaní"
10)
, pričom pri jeho výkone uplatňujú nielen taxatívne uvedené oprávnenia obsiahnuté v druhom odseku už uvedeného ustanovenia Trestného poriadku, ale aj oprávnenia uvedené v § 231 predmetného zákona, priznané iba prokurátorom.
Trestný dozor však v sebe, okrem možnosti aplikovania už uvedených inštitútov, zahŕňa aj iné činnosti normované v osobitných zákonoch, najmä v zákone o prokuratúre (ďalej len "ZoP") a v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len "ZoPČP"). Signifikantným príkladom je
"zabezpečovanie práv poškodeného v zmysle ust. § 17 ods. 2 písm. f)"
11)
ZoP.
Význam trestného dozoru je nepopierateľný, reprezentuje ho
"systematická a cieľavedomá kontrolná činnosť, ktorej cieľom je zaistiť zákonnosť predsúdnej fázy trestného"
12)
konania.
V určitých aspektoch má prokurátor v prípravnom konaní silnejšie postavenie ako súd, čo vychádza z úvodom načrtnutého postavenia prokuratúry v Slovenskej republike. Súd totiž nemá v prípravnom konaní
"právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora, a preto nie je zmocnený na to, aby naprával pochybenia vyšetrovateľa"
13)
. Postavenie prokurátora ako
dominus litis
je príznačné rozsahom
"decíznej právomoci prokurátora, ktorý má v prípravnom konaní výlučnú právomoc rozhodnúť o nevine osoby, voči ktorej je vedené trestné stíhanie"
14)
. Možno konštatovať, že meritórne rozhodnúť s účinkami oslobodzujúceho súdneho rozhodnutia v prípravnom konaní je oprávnený iba prokurátor.
Všetky doposiaľ uvedené skutočnosti poukazujú na silné postavenie prokurátora (na účely tejto spisby najmä v prípravnom konaní) a význam trestného dozoru.
Vzhľadom na už striktne vymedzenú orientáciu tohto článku a v logickej snahe o neodchyľovanie sa od obsahového zamerania, sa nebudeme venovať dlhším výkladovým oblúkom všetkým jednotlivým oprávneniam prokurátora pri výkone trestného dozoru, ale obrátime svoju pozornosť len na tie problémy dozorovej činnosti, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické, prípadne na tie, ktoré pripustili rôzny výklad ustanovení právnych predpisov reglementujúcich parciálne právne úpravy viažuce sa na priamy výkon dozoru, ako aj na tie, ktoré boli dozorovou činnosťou rôzne posudzované čo do procesnej použiteľnosti.
"Pretrvávajúca názorová nejednotnosť v aplikačnej praxi vo vzťahu k správnemu"
15)
výkonu trestného dozoru sa prejavila v identifikovaní problémov, ktorým budeme venovať pozornosť v nasledujúcich kapitolách v snahe o
"vyplnenie medzier v právnych predpisoch."
16)
2.1 Trestno-procesný inštitút § 230 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku
"
Pri výkone dozoru je prokurátor
oprávnený
zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta,
osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie
a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta."
17)
(Zvýraznenia S. M.)
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia možno sprítomniť oprávnenie prokurátora vykonať celé skrátené vyšetrovania, ako aj vyšetrovanie. V tejto spojitosti je nutné uviesť, že je síce pravdou, že vykonávanie skráteného vyšetrovania alebo vyšetrovania, ako takého, prokurátoromjev praxi ojedinelým, priam sporadickým (rovnako tak aj aplikácia ustanovenia § 198 ods. 1 Trestného poriadku čo do uplatnenia priamej decíznej právomoci prokurátora, reprezentovanej jeho meritórnym rozhodnutím), a taktiež v radoch odbornej verejnosti pomerne málo pertraktovaným; zastávame názor, že práve absencia početnej spisby a vecného dialógu v radoch odbornej verejnosti na danú tému je pádny dôvod podrobiť predmetné ustanovenie právnej analýze, polemike a prípadne aj konštruktívnej, či dokonca miestami ostentatívnej kritike.
Trestný dozor prokurátora v prípravnom konaní nie je normovaný iba vnútroštátnou legislatívou, ale má medzinárodný presah. V tejto spojitosti je vhodné poukázať na Odporúčanie Rec (2000) 19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva zo 6. októbra 2000, prijaté na 724. zasadnutí zástupcov ministrov. Z predmetného odporúčania, ktoré je
"považované za základný medzinárodný dokument"
,
18)
vyplýva záver, že prokurátor pri výkone dozorovej činnosti
rozhoduje, či sa má začať trestné stíhanie
, pokračovať v ňom, a
zároveň dozerá na zákonnosť postupu policajtov vy
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 10/2022

10/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov