Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
DIGESTA LIBER V, TITULUS III: DE HEREDITATIS PETITIONE (pars reliqua) 5. kniha, 3. titul: O dedičskej žalobe (posledná časť)
36.
PAULUS
libro vicensimo ad edictumSi a domino vel a patre, qui pretia possidet, hereditas petatur, an filio vel servo mortuo vel servo manumisso vel emancipato filio intra annum agi debeat? etan debitum sibi dominus vel pater deducere potest? Iulianus verius esse ait, id quod Proculus quoque respondit, perpetuo actionem dandam nec deduci oportere id quod ipsi debetur, quia non de peculio agatur, sed hereditas petatur. haec recte, si pretia habeat servus vel filius familias. quod si propterea hereditas petatur a domino, quod servus debitor fuit, perinde haberi debebit, atque si de peculio ageretur. idem dicendum Mauricianus ait etiamsi pecuniam ex pretio perceptam servus vel filius consumpserit, sed alias ex peculio eius solvi potest.
1.
Sed et a filio familias peti hereditatem posse non est dubium, quia restituendi facultatem habet, sicut ad exhibendum. multo magis dicimus posse peti hereditatem a filio familias, qui, cum pater familias esset et possideret hereditatem, adrogandum se praestavit.
2.
Si possessor hereditarium servum occiderit, id quoque in hereditatis petitione veniet: sed Pomponius ait actorem debere eligere, utrum velit sibi eum condemnari, ut caveat se non acturum lege Aquilia, an malit integram sibi esse actionem legis Aquiliae omissa eius rei aestimatione a iudice. quae electio locum habet, si ante aditam hereditatem occisus sit servus: nam si postea, ipsius actio propria effecta est nec veniet in hereditatis petitionem.
3.
Si praedo dolo desisset possidere, res autem eo modo interierit, quo esset interitura et si eadem causa possessionis mansisset: quantum ad verba senatus consulti melior est causa praedonis quam bonae fidei possessoris, quia praedo, si dolo desierit possidere, ita condemnatur atque si possideret, nec adiectum esset, si res interierit. sed non est dubium, quin non debeat melioris esse condicionis quam bonae fidei possessor. itaque et si pluris venierit res, electio debebit esse actoris, ut pretium consequatur: alioquin lucretur aliquid praedo.
4.
Quo tempore locupletior esse debeat bonae fidei possessor, dubitatur: sed magis est rei iudicatae tempus spectandum esse.
5.
Fructus intelleguntur deductis impensis, quae quaerendorum cogendorum conservandorumque eorum gratia fiunt. quod non solum in bonae fidei possessoribus naturalis ratio expostulat, verum etiam in praedonibus, sicut Sabino quoque placuit.
36.
PAULUS
v 20. knihe K ediktuAk sa od vlastníka (otroka) alebo otca, ktorý má kúpne ceny, vymáha dedičstvo, či sa má žalovať do roka po smrti syna alebo otroka, alebo po prepustení otroka na slobodu, alebo emancipovaní syna? A či si môže vlastník alebo otec odrátať dlh? Iulianus hovorí, že je správnejšie (a toto radí aj Proculus), že treba udeliť trvalú žalobu a netreba, aby sa odrátalo to, čo sa mu (zo strany otroka alebo syna) dlhuje, pretože nežaluje sa ohľadne pekúlia, ale vymáha sa dedičstvo. Toto je správne aj vtedy, ak má kúpne ceny otrok alebo podriadený syn. Ak sa však dedičstvo vymáha od vlastníka preto, že otrok bol dlžníkom, bude potrebné správať sa práve tak, ako by sa žalovalo ohľadne pekúlia. Mauricianus hovorí, že to isté treba stanoviť, aj keď otrok alebo syn premrhá peniaze získané z ceny, ale môžu byť vyplatené inak z jeho pekúlia.
1.
Niet však pochýb, že aj od podriadeného syna je možné vymáhať dedičstvo, pretože má možnosť vrátiť, tak ako (má možnosť) predložiť. Tvrdíme, že omnoho skôr možno vymáhať dedičstvo od podriadeného syna, ktorý vtedy, keď bol hlavou rodiny a držal dedičstvo, zaručil sa, že sa dá osvojiť.
2.
Ak držiteľ zabije otroka patriaceho do dedičstva, aj to sa objaví v žalobe o dedičstvo, ale Pomponius hovorí, že žalobca si musí vybrať, či chce, aby bol odsúdený v jeho prospech, takže sa zaručí, že nebude žalovať podľa Akviliovho zákona, alebo radšej chce, aby mal žalobu podľa Akviliovho zákona neporušenú, pričom sa upustí od ocenenia jeho majetku sudcom. Táto voľba je na mieste, ak bol otrok zabitý skôr, ako sa (dedič) ujal dedičstva: lebo ak bol zabitý neskôr, vyplynula z toho výhradne jeho žaloba a nevstúpi do žaloby o dedičstvo.
3.
Ak lupič prestal držať podvodne, majetok však zanikol tým spôsobom, akým by zanikol, aj keby trval ten istý dôvod držby: pokiaľ ide o slová uznesenia senátu, situácia lupiča je lepšia ako dobromyseľného držiteľa, pretože lupič, ak prestane držať podvodne, odsúdi sa tak, ako keby bol v držbe, a nebolo by pridané, ak majetok zanikol. Ale niet pochýb, že by nemal byťv lepšom postavení ako držiteľ s dobrým úmyslom. A preto ak aj bol majetok predaný za viac, žalobcovi bude musieť prislúchať voľba, aby dosiahol cenu, ináč sa o niečo obohatí lupič.
4.
Existuje pochybnosť, kedy sa dobromyseľný držiteľ má stať majetnejším, ale je lepšie, že sa musí hľadieť na čas rozsúdenia veci.
5.
Plody sa rozumejú po odpočítaní nákladov, ktoré vznikajú kvôli ich získavaniu, zhromažďovaniu a uchovávaniu. Toto vyžaduje prirodzený poriadok nielen v prípade dobromyseľných držiteľov, ale aj v prípade lupičov, ako to uznal za správne aj Sabinus.
37.
ULPIANUS
libro quinto decimo ad edictumQuod si sumptus quidem fecit, nihil autem fructuum perceperit, aequissimum erit rationem horum quoque in bonae fidei possessoribus haberi.
37.
ULPIANUS
v 15. knihe K ediktuAk však niekto vynaložil náklady, avšak nijaké plody nezískal, najspravodlivejšie bude, aby sa u dobromyseľných držiteľov zohľadnili aj tieto náklady.
38.
PAULUS
ibro vicesimo ad edictumPlane in ceteris necessariis et utilibus impensis posse separari, ut bonae fidei quidem possessores has quoque imputent, praedo autem de se queri debeat, qui sciens in rem alienam impendit. sed benignius est in huius quoque persona haberi rationem impensarum (non enim debet petitor ex aliena iactura lucrum facere) et id ipsum officio iudicis continebitur: nam nec exceptio doli mali desideratur. plane potest in eo differentia esse, ut bonae fidei quidem possessor omnimodo impensas deducat, licet res non exstet in quam fecit, sicut tutor vel curator consequuntur, praedo autem non aliter, quam si res melior sit.
38.
<
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2022
