DIGESTA LIBER VII, TITULUS I: DE USU FRUCTU ET QUEMADMODUM QUIS UTATUR FRUATUR (pars secunda)

1. Cum igitur de usu fructu agitur, non solum quod factum est arbitratur, sed etiam in futurum quemadmodum uti frui debet.

2. De praeteritis autem damnis fructuarius etiam lege Aquilia tenetur et interdicto quod vi aut clam, ut Iulianus ait: nam fructuarium quoque teneri his actionibus nec non furti certum est, sicut quemlibet alium, qui in aliena re tale quid commiserit. denique consultus, quo bonum fuit actionem polliceri praetorem, cum competat legis Aquiliae actio, respondit, quia sunt casus, quibus cessat Aquiliae actio, ideo iudicem dari, ut eius arbitratu utatur: nam qui agrum non proscindit, qui vites non subserit, item aquarum ductus conrumpi patitur, lege Aquilia non tenetur. eadem et in usuario dicenda sunt.

3. Sed si inter duos fructuarios sit controversia, Iulianus libro trigensimo octavo digestorum scribit aequissimum esse quasi communi dividundo iudicium dari vel stipulatione inter se eos cavere, qualiter fruantur: cur enim, inquit Iulianus, ad arma et rixam procedere patiatur praetor, quos potest iurisdictione sua componere? quam sententiam Celsus quoque libro vicensimo digestorum probat, et ego puto veram.

4. Fructuarius causam proprietatis deteriorem facere non debet, meliorem facere potest. et aut fundi est usus fructus legatus, et non debet neque arbores frugiferas excidere neque villam diruere nec quicquam facere in perniciem proprietatis. et si forte voluptarium fuit praedium, virdiaria vel gestationes vel deambulationes arboribus infructuosis opacas atque amoenas habens, non debebit deicere, ut forte hortos olitorios faciat vel aliud quid, quod ad reditum spectat.

5. Inde est quaesitum, an lapidicinas vel cretifodinas vel harenifodinas ipse instituere possit: et ego puto etiam ipsum instituere posse, si non agri partem necessariam huic rei occupaturus est. proinde venas quoque lapidicinarum et huiusmodi metallorum inquirere poterit: ergo et auri et argenti et sulpuris et aeris et ferri et ceterorum fodinas vel quas pater familias instituit exercere poterit vel ipse instituere, si nihil agriculturae nocebit. et si forte in hoc quod instituit plus reditus sit quam in vineis vel arbustis vel olivetis quae fuerunt, forsitan etiam haec deicere poterit, si quidem ei permittitur meliorare proprietatem.

6. Si tamen quae instituit usufructuarius aut caelum corrumpant agri aut magnum apparatum sint desideratura opificum forte vel legulorum, quae non potest sustinere proprietarius, non videbitur viri boni arbitratu frui: sed nec aedificium quidem positurum in fundo, nisi quod ad fructum percipiendum necessarium sit.

7. Sed si aedium usus fructus legatus sit, Nerva filius et lumina immittere eum posse ait: sed et colores et picturas et marmora poterit et sigilla et si quid ad domus ornatum. sed neque diaetas transformare vel coniungere aut separare ei permittetur, vel aditus posticasve vertere, vel refugia aperire, vel atrium mutare, vel virdiaria ad alium modum convertere: excolere enim quod invenit potest qualitate aedium non immutata. item Nerva eum, cui aedium usus fructus legatus sit, altius tollere non posse, quamvis lumina non obscurentur, quia tectum magis turbatur: quod Labeo etiam in proprietatis domino scribit. idem Nerva nec obstruere eum posse.

8. Item si domus usus fructus legatus sit, meritoria illic facere fructuarius non debet nec per cenacula dividere domum: atquin locare potest, sed oportebit quasi domum locare. nec balineum ibi faciendum est. quod autem dicit meritoria non facturum ita accipe quae volgo deversoria vel fullonica appellant. ego quidem, et si balineum sit in domo usibus dominicis solitum vacare in intima parte domus vel inter diaetas amoenas, non recte nec ex boni viri arbitratu facturum, si id locare coeperit, ut publice lavet, non magis quam si domum ad stationem iumentorum locaverit, aut si stabulum quod erat domus iumentis et carruchis vacans, pistrino locaverit,

 

13. ULPIANUS v 18. knihe K Sabinovi

1. Keď sa teda vedie spor o požívacie právo, nielen to sa posudzuje, čo bolo vykonané, ale aj to, ako sa má požívať v budúcnosti.

2. Pokiaľ však ide o predošlé škody, požívateľ je viazaný aj Akviliovým zákonom a interdiktom čo sa stalo násilím alebo tajne(quod vi aut clam), ako uvádza Iulianus: lebo je isté, že aj požívateľ je viazaný týmito žalobami a zaiste aj žalobou z krádeže, tak ako ktokoľvek iný, kto spácha niečo také vo vzťahu k cudzej veci. Napokon po žiadosti o radu, v čom bol prínos, že prétor sľúbil žalobu, keď prislúcha žaloba z Akviliovho zákona, odpovedal, že keďže existujú prípady, v ktorých sa upúšťa od Akviliánskej žaloby, sudca je stanovený preto, aby (požívateľ) uplatnil jeho rozhodnutie: lebo kto nezorie pole, kto dodatočne nevysadí viniče, takisto nechá zničiť akvadukty, nie je viazaný Akviliánskym zákonom. To isté treba konštatovať aj v prípade užívateľa.

3. Ale ak medzi dvomi požívateľmi vznikne spor, Iulianus v tridsiatej ôsmej knihe Digest píše, že najspravodlivejšie je, aby bola udelená žaloba akoby o rozdelenie spoluvlastníctva alebo aby sa stipuláciou navzájom zaručili, ako budú požívať: lebo prečo by mal prétor dovoliť, hovorí Iulianus, aby sa dostali do ozbrojeného sporu tí, ktorých môže uzmieriť svojou súdnou právomocou. Tento názor schvaľuje aj Celsus v dvadsiatej knihe Digest a tiež ho považujem za správny.

4. Požívateľ nesmie zhoršiť predmet vlastníckeho práva, môže ho zlepšiť. A či bolo odkázané požívacie právo k pozemku, nesmie vyrúbať plodonosné stromy ani zbúrať budovu, ani urobiť nič na skazu vlastníctva. A ak náhodou ide o majetok slúžiaci na pôžitok, ktorý poskytujú záhrady, tienisté a príjemné parky alebo prechádzky medzi stromami, ktoré neprinášajú ovocie, nesmie ich odstrániť, aby vytvoril azda záhradku pre zeleninu alebo niečo iné, z čoho sa snaží dosiahnuť príjem.

5. Z toho vznikla otázka, či sa sám (požívateľ) môže pustiť do prevádzkovania kameňolomu, ílových jám alebo pieskovní: domnievam sa, že aj sám s tým môže začať, ak na túto vec nebude chcieť zabrať časť pozemku potrebnú (na niečo iné). Preto bude môcť vyhľadávať aj žily v kameňolomoch a takých rudných baniach, čiže bane na zlato, striebro, síru, meď, železo a iné kovy, ktoré začala spravovať buď (zo