Dovolacie konanie. Právo na obhajobu. Včasnosť podania odvolania

Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením zo 17. apríla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. G. (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") postupom Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tdo 51/2012 a jeho uznesením z 25. septembra 2012 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu").

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 2 T 344/2000 zo 7. decembra 2007 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie okresného súdu") bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (ďalej aj "TZ") účinného do 31. decembra 2005, za spáchanie ktorého mu bol uložený súhrny trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov nepodmienečne. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len "krajský súd") na odvolanie sťažovateľa zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom výroku o treste a svojím rozsudkom sp. zn. 2 To 10/2008 z 2. apríla 2009 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie krajského súdu") vo vzťahu k sťažovateľovi rozhodol o uložení súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Sťažovateľ podal proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 25. januára 2010 zobral späť. Okresný súd vzal túto skutočnosť na vedomie svojím uznesením z 20. októbra 2010. Sťažovateľ ďalším podaním z 1. apríla 2012 doručeným okresnému súdu 10. apríla 2012 podal opätovne dovolanie.

Následne mu okresný súd (na žiadosť sťažovateľa, pozn.) ustanovil advokáta pre účely dovolacieho konania, ktorý 11. júna 2012 doručil okresnému súdu dovolanie. Najvyšší súd SR svojím napadnutým rozhodnutím sťažovateľom podané dovolanie odmietol z dôvodu oneskorenosti jeho podania.

3. V podanej sťažnosti sťažovateľ nepovažoval za správny postup Najvyššieho súdu SR, ktorým ním podané dovolanie doručené okresnému súdu 10. apríla 2012, teda podané v zákonnom rámci plynutia trojročnej lehoty na podanie dovolania v prospech odsúdeného a podané prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu 11. júna 2012, teda po uplynutí spomínanej lehoty, odmietol ako podané oneskorene z dôvodu, že "Z hľadiska posúdenia včasnosti podania dovolania je... rozhodujúcou skutočnosťou to, že osobou oprávnenou na podanie dovolania je vždy obvinený a nie jeho obhajca a preto len obvinený sa môže v rámci celej zákonnej 3-ročnej lehoty, teda až do jej posledného dňa, rozhodnúť, či jemu zo zákona vyplývajúce právo (a nie jeho obhajcovi) napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa (odvolacieho súdu) využije alebo či tak neurobí".

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

"1. Základné právo sťažovateľa Š. G. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy... uznesením Najvyššieho súdu... č. 4 Tdo 51/2012 z 25. septembra 2012, porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2012, ktorým bolo podľa § 382 písm. a) TP odmietnuté dovolanie ... proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 2 To 10/2008-523 z 2. apríla 2009 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie."

5. V rámci predbežného šetrenia veci si Ústavný súd SR vyžiadal od okresného súdu kompletný spisový materiál týkajúci sa trestnej veci sťažovateľa vedený na tomto súde pod sp. zn. 2 T 344/2000, ako aj písomné stanovisko predsedu Najvyššieho súdu SR.

6. Na základe žiadosti Ústavného súdu SR sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci konania.

6.1 Predseda Najvyššieho súdu SR v písomnom stanovisku zo 7. mája 2013 v podstatnom uviedol:

"Stotožňujeme sa s právnym názorom, ktorý k namietanej problematike posudzovania podania dovolania obvineným v zákonnej lehote vyslovil príslušný senát.

Ak by sme pripustili argumentáciu uvedenú v ústavnej sťažnosti, potom by stačilo, aby obvinený podal v posledný deň zákonnej lehoty blanketárne dovolanie, o ktorom by musel rozhodovať Najvyšší súd SR ... ako dovolací súd. Tento postup by bol v rozpore s cieľom sledovaným ustanovením § 370 ods. 2, (v znení účinnom do 31. augusta 2011 - teraz § 370 ods. 1 TP) ako aj s príkazom jednoznačne uvedeným v § 373 ods. 1 TP a § 374 TP a znamenalo by nezákonné predĺženie lehoty na podanie kvalifikovaného dovolania prostredníctvom obhajcu."

6.2 Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu predsedu najvyššieho súdu uviedol, že "... nepovažujem za potrebné zaujať stanovisko, pretože všetky skutočnosti, ktoré sú z môjho pohľadu pre posúdenie podanej sťažnosti dôležité, som uviedol už v písomnom vyhotovení sťažnosti z 20. decembra 2012 a v kontexte týchto skutočností nepovažujem právny názor obsiahnutý v tomto vyjadrení k sťažnosti za správny".

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v z. n. p. (ďalej len "zákon o ústavnom súde") upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci v súvislosti s namietaným porušením označených práv.

8. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol (odvolacím) rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 To 10/2008 z 2. apríla 2009 právoplatne odsúdený pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 TZ, a že 11. decembra 2009 podané dovolanie svojím podaním doručeným okresnému súdu 25. januára 2010 vzal späť. Túto skutočnosť vzal okresný súd na vedomie uznesením č. k. 2 T/344/2000-634 z 20. októbra 2010.

9. Sťažovateľ opätovne využil tento mimoriadny opravný prostriedok, a to vlastným podaním z 1. apríla 2012, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. apríla 2012 a v ktorom zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu, že od 15. apríla 2009 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a preto nemá finančné prostriedky na zvolenie obhajcu. Okresný súd tejto žiadosti sťažovateľa z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 2 písm. a) s odkazom na § 37 ods. 1 písm. a) TP vyhovel a podľa § 373 ods. 3 TP rozhodol opatrením z 13. apríla 2012 o ustanovení JUDr. J. L. za právneho zástupcu sťažovateľa v dovolacom konaní. Okresným súdom ustanovený advokát mu 11. júna 2012 doručil dovolanie podané prostredníctvom právneho zástupcu. Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že okresným súdom ustanovený obhajca prevzal predmetné opatrenie okresného súdu 25. apríla 2012 a 14. mája 2012