Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Forenzná sila medicínskeho dôkazu a najčastejšie pochybenia znalcov

V predkladanom príspevku sa zaoberáme z pohľadu viac ako 10-ročnej znaleckej praxe znaleckej organizácie a znaleckého ústavu zásadnými odbornými a metodologickými pochybeniami znalcov, ktoré považujeme za významné v prípadoch posudzovania poskytovania zdravotnej starostlivosti. Osobitný priestor sme venovali úvahám o nutnosti metodologicky správneho výkonu znaleckej činnosti z pohľadu meritórneho rozhodnutia.

In this paper, we analyse the fundamental professional and methodological failures of expert witnesses in cases of medical malpractice. Our paper reflects more than 10 years of experience of an institutional expert witness organization and expert witness institute. We devoted a special space to considera tions on the need for methodologically correct performance of expert witness activities from the point of decision on the merits.
1)
MORAVANSKÝ, N. - LACIAKOVÁ, L. - KOVÁČ, P. - ČENTÉŠ, J. - REKEŇ, V: Forenzná sila medicínskeho dôkazu a najčastejšie pochybenia znalcov; Justičná revue 73, 2021, č. 2, s. 232 - 241.
I Úvod
Znalecká činnosť v medicíne je najvyššia forma prezentácie medicínskych poznatkov tam, kde je z právneho pohľadu potrebné kvalifikovať skutok a zodpovedať otázky týkajúce sa úmyslu, nedbanlivosti či kauzálneho nexu medzi konaním a následkom, ktorý nastal.
Výsledok znaleckej činnosti v medicíne je prameňom medicínskeho dôkazu, ktorý môže mať rôznu silu. V prípadoch posudzovania poskytovania zdravotnej starostlivosti je obzvlášť dôležité hovoriť o sile medicínskeho dôkazu, potrebného na potvrdenie alebo vyvrátenie postupov
lege artis
či
non lege artis.
Rozhodovanie právnych otázok v prípadoch týkajúcich sa pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa v trestnom ani v civilnom konaní nezaobíde bez znaleckej činnosti. Ak sa už v niektorých krajinách priamo znalecky neskúma kauzálny vzťah medzi
non lege artis
postupom, napr. v zjavných prípadoch, ako sú stranové zámeny operačných zákrokov na končatinách alebo evidentne preukázané nálezy cudzích telies v telesných dutinách po operačných zákrokoch
2)
v trestnoprávnej rovine, potom je znalecká činnosť potrebná v rámci civilného konania pre vypracovanie návrhu odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
3)
Znalec má pritom odbornú, etickú a právnu povinnosť vypracovať spoľahlivý, preskúmateľný, objektívne pravdivý a metodologicky správny znalecký posudok.
4)
V tejto súvislosti zdôrazňujeme fakt, že znalec by mal byť v prvom rade schopný obhájiť svoje vlastné odborné závery na podklade medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine) a poznatkov všeobecne akceptovaných v príslušnom medicínskom odvetví.
5)
Prezentáciou medicínskeho dôkazu rozumieme nielen znalecký posudok, ale v širšom zmysle slova aj udržateľnosť dôkazu pri výsluchu znalca v akomkoľvek štádiu civilného alebo trestného konania.
II Materiál a metodika
Ako znalecká organizácia (od roku 2008) a znalecký ústav (od roku 2016) forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., sme vypracovali a vykonali v časovom rozpätí rokov 2008 až 2019 celkovo 3 098 znaleckých úkonov. Nejde pritom len o písomne podané znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ale aj znalecké úkony týkajúce sa priamej účasti znalcov znaleckej organizácie a znalcov či osôb poverených znaleckým ústavom na súdnom pojednávaní v civilných a trestných veciach. Mnohé z našich prípadov predstavujú revíziu znaleckých úkonov iných znalcov.
Uvedený súbor prípadov umožňuje analyzovať a identifikovať najvýznamnejšie sporné a nesprávne postupy znalcov v konkrétnych prípadoch a ich zovšeobecnenie.
Autori sumarizujú zásadné nedostatky znaleckej činnosti, s ktorými sa v priebehu výkonu znaleckej činnosti stretli. Predmetné nedostatky zoradili autori podľa stupňa závažnosti, ktorý odvodzujú od dosahu na rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK") a súdov.
III Posúdenie veci ex ante verzus ex post
Ex ante
analýza posúdenia poskytovania zdravotnej starostlivosti je jediným metodicky správnym postupom pri hodnotení poskytovania zdravotnej starostlivosti. Analýza musí zohľadniť len tie medicínske fakty (napr. prejavy ochorenia, príznaky poruchy zdravia, konkrétne časti zdravotnej dokumentácie v podobe konziliárnych nálezov, laboratórnych nálezov a pod.), ktoré mal konkrétny zdravotnícky pracovník k dispozícii v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti.
S postupom
ex ante
je úzko spojená precízna práca so zdravotnou dokumentáciou konkrétnej posudzovanej osoby a rovnako aj analýza svedeckých výpovedí svedkov (zdravotníckych pracovníkov aj príbuzných poškodených pacientov). To môže objasniť najmä časové a obsahové súvislosti informácií, ktorými mohla disponovať konkrétna osoba, v konkrétnom čase pri diagnostickej a terapeutickej rozvahe.
Ex ante
postup znaleckého hodnotenia prípadu možno sumarizovať aj tak, že ide o vyhodnotenie a interpretáciu medicínskych podkladov, v danom čase dostupných osobe, ktorej rozhodovanie sa posudzuje. Táto osoba mala k dispozícii v danom čase iba určitý okruh informácií a nepoznala výsledok svojho rozhodnutia. Ten sa totiž z pohľadu
ex post,
teda so znalosťou výsledku veci, keď sa vzhľadom na dodatočné informácie a poznatky, nezreteľné súvislosti stávajú zreteľnými, často javí ako ľahko a jednoducho vysvetliteľný. Pri hodnotení
ex post
ide, na rozdiel od hodnotenia
ex ante,
o hodnotenie konkrétneho prípadu z pohľadu všetkých dostupných informácií (vrátane znalosti výsledku). Tie v čase, kedy sa prípad odohrával, nemala príslušná osoba k dispozícii, pretože mohli vyjsť najavo neskôr, napríklad až po smrti v podobe pitevného nálezu.
Skĺznutie k
ex post
posúdeniu prípadu je veľmi závažným metodickým zlyhaním, ktoré znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácia degraduje na nebezpečný nástroj chybného hodnotenia diagnostických a terapeutických postupov. Okrem primárneho následku v podobe nesprávneho právneho záveru môže byť postup
ex post
aj zdrojom súdnych sporov, kde nekvalita znaleckej činnosti sekundárne poškodzuje konkrétny prípad a jeho aktérov.
IV Znalec ako ošetrujúci lekár osoby, ktorá je predmetom znaleckého dokazovania
V praxi sme sa opakovane stretli s prípadmi, v ktorých znalec s objektívne preukázaným pomerom k veci či posudzovanej osobe vykonal znalecké úkony pre OČTK alebo súd bez toho, aby namietol svoju zaujatosť. Nesplnenie zákonnej povinnosti
6)
má za následok nepoužiteľnosť znaleckého úkonu, keďže pôjde o nezákonný dôkaz.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba "ZoZTP") je znalec vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).