Je povinné očkovanie porušením ľudských práv? Európsky súd pre ľudské práva odpovedá

V čase prebiehajúcej pandémie ochorenia Covid-19 a medicínskeho, spoločenského a politického boja v otázke možnej, potrebnej alebo nevyhnutnej vakcinácie obyvateľstva, zarezonoval rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Súd") z 8. apríla 2021 v prípade Tu je potrebné hneď na úvod povedať, že tento prípad nesúvisís najnovším dianím vo svete, má úplne iné skutkové pozadie a vznikol na základe šiestich sťažností podaných ešte v rokoch 2013 a 2015. Sťažovatelia sa sťažovali, že v dôsledku uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti dať zaočkovať dieťa (prípad a v dôsledku neprijatia nezaočkovaných detí do materskej školy (ostatné prípady) došlo k porušeniu ich práv zaručených Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), a to konkrétne práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Dohovoru, ďalej slobody myslenia, svedomia a náboženstva v zmysle článku 9 Dohovoru a práva na vzdelanie v zmysle článku 2 Protokolu č. 1 k Dohovoru.

Povinné očkovanie v Českej republike upravuje v zákon č. 258/2000 Sb. o ochrane verejného zdravia v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 439/2000 Sb. o očkovaní proti infekčným chorobám. Rozsah povinného očkovania je stanovený tak, že zahŕňa očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, infekciám Haemophilus influenzae typu B, poliomyelitíde (prenosnej detskej obrne), vírusovej hepatitíde typu B, osýpkam, mumpsu, rubeole (ružienke) a - pre deti so špecifickými zdravotnými indikáciami - pneumokokovým infekciám. Výnimka z povinnosti očkovania sa týka najmä detí s trvalou kontraindikáciou; výnimku však možno povoliť aj na základe judikatúry Ústavného súdu Českej republiky vo veci t.j. nálezu sp. zn. III. ÚS 449/06 z 3. februára 2011 , z ktorej sa následne vyvinulo právo na "sekulárnu výhradu vo svedomí". Ďalej uvedená česká právna úprava ustanovuje, že jasle alebo predškolské zariadenia môžu prijať iba dieťa, ktoré sa podrobilo stanoveným pravidelným očkovaniam, má doklad, že je proti nákaze imúnne alebo sa nemôže podrobiť očkovaniu pre trvalú kontraindikáciu. A obdobné ustanovenie obsahuje aj zákon č. 561/2004 Sb. o predškolskom, základnom, strednom, vyššom odbornom a inom vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

Slovenská republika v konaní pred Súdom intervenovala ako tretia strana. Dôvody, pre ktoré sa Slovenská republika rozhodla vstúpiť do konania, zahŕňali okrem všeobecného významu podstaty prípadov aj situáciu a legislatívny vývoj v Slovenskej republike. V krajinách Rady Európy neexistuje jednotný prístup k otázke povinného očkovania a Slovenská republika patrí do tej skupiny krajín, v ktorých, rovnako ako v Českej republike, je legislatívou zavedené povinné očkovanie. Povinné očkovanie je v § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 355/2007 Z.z.") a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorenív znení neskorších predpisov, stanovené ako všeobecná povinnosť (pričom právna úprava upravuje povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek, povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a mimoriadne povinné očkovanie), a to s výnimkou prípadov, ak sú u osoby známe kontraindikácie. Ako povinné očkovanie pri dosiahnutí určitého veku právna úprava stanovuje očkovanie detí proti desiatim chorobám (záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke) a preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu. Následkom nesplnenia povinnosti očkovania zo strany fyzických osôb je v Slovenskej republike priestupková zodpovednosť. Konkrétne vo vzťahu k povinnému očkovaniu maloletých detíto znamená, že v prípade, ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, podľa § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. sa dopúšťajú priestupku na úseku verejného zdravotníctva, za ktorý možno podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 EUR.

Slovenský právny poriadok aktuálne neupravuje možnosť neprijatia dieťaťa do materskej školy z dôvodu, že nepodstúpilo povinné očkovanie. V roku 2019 však Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky predložili legislatívny návrh, ktorého cieľom bolo zaviesť zmeny v oblasti pr