LIBER V, TITULUS III: DE HEREDITATIS PETITIONE (pars prima) 5. kniha, 3. titul: O dedičskej žalobe (1. časť)

Hereditas ad nos pertinet aut vetere iure aut novo. vetere e lege duodecim tabularum vel ex testamento, quod iure factum est

Dedičstvo nám prislúcha buď podľa práva starého alebo nového. V starom práve nám prislúcha na základe zákona dvanástich tabúľ alebo podľa závetu, ktorý bol riadne vyhotovený

(sive suo nomine sive per se sive per alios effecti sumus,

[či sme sa stali (dedičmi) svojím menom], prostredníctvom nás samých alebo iných,

veluti si eam personam, quae in nostra potestate sit, institutam iusserimus adire hereditatem: sed et si Titio, qui Seio heres extitit, nos heredes facti sumus, sicuti Titii hereditatem nostram esse intendere possumus, ita et Seii) vel ab intestato (forte quod sui heredes defuncto sumus, vel adgnati, vel quod manumisimus defunctum, quodve parens noster manumiserit). novo iure fiunt heredes omnes qui ex senatus consultis aut ex constitutioni bus ad hereditatem vocantur.

ako napríklad ak rozkážeme tej osobe, ktorá je pod našou mocou ustanovená (za dediča), aby sa ujala dedičstva, ale aj keď sme sa stali dedičmi Titia, ktorý sa stal Seiovým dedičom, môžeme sa domáhať toho, že naše je tak dedičstvo Titia, ako aj Seia), alebo bez závetu (a to preto, že sme vlastnými dedičmi zomretého, agnátmi, alebo pretože sme prepustili zomretého alebo ho prepustil náš rodič). Dedičmi sa podľa nového práva stávajú všetci, ktorí sú k dedičstvu povolaní na základe uznesení senátu alebo konštitúcií.

Si hereditatem petam ab eo, qui unam rem possidebat, de qua sola controversia erat, etiam id quod postea coepit possidere restituet.

Ak by som vymáhal dedičstvo od toho, kto držal jednu vec, len ohľadne ktorej vznikol spor, navráti aj to, čo začal držať neskôr.

Divus Pius rescripsit prohibendum possessorem hereditatis, de qua controversia erit, antequam lis inchoaretur, aliquid ex ea distrahere: nisi maluerit pro omni quantitate hereditatis vel rerum eius restitutione satisdare. causa autem cognita, etsi non talis data sit satisdatio, sed solita cautio, etiam post litem coeptam. deminutionem se concessurum praetor edixit, ne in totum deminutio impedita in aliquo etiam utilitates alias impediat. ut puta si ad funus sit aliquid necessarium: nam funeris gratia deminutionem permittit. item si futurum est, ut, nisi pecunia intra diem solvatur, pignus distrahatur. sed et propter familiae cibaria necessaria erit deminutio. sed et res tempore perituras permittere debet praetor distrahere.

Božský Pius odpovedal reskriptom, že držiteľovi dedičstva, ohľadne ktorého bude spor, sa má zakázať čokoľvek z neho rozpredať, skôr ako sa začne spor: s výnimkou, ak by uprednostnil dať zábezpeku za dedičstvo v celom rozsahu alebo za uvedenie jeho vecí do pôvodného stavu. Avšak po vyšetrení prípadu, aj keď nebola daná zábezpeka, ale iba kaucia, a to hoci aj po začatí sporu. Prétor nariadil, že povoľuje scudzenie, aby úplné zabránenie scudzenia nebránilo v niečom aj iným výhodám. Ako napríklad, ak bolo niečo potrebné na pohreb, lebo kvôli pohrebu pripúšťa scudzenie. Taktiež ak sa stane, že sa speňaží záloh, aksa nezaplatia peniaze v lehote (splatnosti).Alescudzenie bude potrebné aj kvôli potravinám pre rodinu a prétor musí povoliť aj scudzenie vecí, ktoré sa časom ničia.

Si testamentum falsum esse dicatur et ex eo legatum petatur, vel praestandum est oblata cautione vel quaerendum an debeatur, etsi testamentum falsum esse dicatur. ei tamen qui falsi accusat, si suscepta cognitio est, non est dandum.

Ak sa tvrdí, že závet je sfalšovaný a na jeho základe sa vymáha odkaz, treba alebo plniť kvôli poskytnutej kaucii, alebo skúmať, či sa dlhuje, hoci sa tvrdí, že závet je sfalšovaný. Nemá sa však platiť tomu, kto obviňuje z podvodu, ak bolo začaté súdne vyšetrovanie.