LIBER V, TITULUS IV: SI PARS HEREDITATIS PETATUR 5. kniha, 4. titul: Ak sa žaluje o časť dedičstva

1. ULPIANUS libro quinto ad edictum

1. Qui hereditatem vel partem hereditatis petit, is non ex eo metitur quod possessor occupavit, sed ex suo iure: et ideo sive ex asse heres sit, totam hereditatem vindicabit, licet tu unam rem possideas, sive ex parte, partem, licet tu totam hereditatem possideas.

2. Quin immo si duo possideant hereditatem et duo sint, qui ad se partes pertinere dicant, non singuli a singulis petere contenti esse debent, puta primus a primo vel secundus a secundo, sed ambo a primo et ambo a secundo: neque enim alter primi, alter secundi partem possidet, sed ambo utriusque pro herede. et si possessor et petitor possideant hereditatem, cum unusquisque eorum partem dimidiam hereditatis sibi adserat, invicem petere debebunt, ut partes rerum consequantur: aut si controversiam sibi non faciunt hereditatis, familiae erciscundae experiri eos oportebit.

3. Si ego ex parte me dicam heredem, coheres autem meus possideat hereditatem cum extraneo, cum non plus coheres haberet sua parte, utrum a solo extraneo an vero et a coherede deberem petere hereditatem, quaeritur. et Pegasus fertur existimasse a solo extraneo me petere debere eumque restituturum quidquid possidet, et fortassis hoc officio iudicis debeat fieri: ceterum ratio facit, utaduobus petam hereditatem, hoc est et a coherede meo, et ille quoque dirigat actionem adversus exterum possessorem: sed Pegasi sententia utilior est.

4. Item si, cum me ex parte dimidia heredem dicerem, trientem hereditatis possiderem, deinde residuum sextantem velim persequi, qualiter agam videamus. et Labeo scribit utique partem dimidiam me petere debere a singulis: sic fieri ut a singulis sextantem consequar, et habebo bessem: quod verum puto: sed ipse tenebor ad restitutionem sextantis ex triente quem possidebam. et ideo officio iudicis invicem compensatio erit admittenda eius quod possideo si forte coheredes sint a quibus hereditatem peto.

5. Interdum praetor incertae partis hereditatis petitionem indulget idoneis causis intervenientibus: ut puta est defuncti fratris filius, sunt et uxores defunctorum fratrum praegnates: quam partem fratris filius hereditatis vindicet incertum est, quia quot edantur fratrum defuncti filii incertum est. aequissimum igitur est incertae partis vindicationem ei concedi. non audenter itaque dicetur, ubicumque merito quis incertus est quam partem vindicet, debere ei incertae partis vindicationem concedi.

 

1. Či niekto vymáha dedičstvo alebo časť dedičstva, sa neposudzuje podľa toho, čoho sa držiteľ zmocnil, ale podľa jeho práva: a preto ak je jediným dedičom, bude vymáhať celé dedičstvo, hoci ty držíš jednu vec, a akje dedičom podielu, bude vymáhať časť, aj keď ty držíš celé dedičstvo.

2. Ba dokonca ak dedičstvo držia dvaja a sú (ďalší) dvaja, ktorí tvrdia, že im patria podiely, jednotlivo nemusia byť spokojní, že vymáhajú od jednotlivcov, napríklad prvý od prvého alebo druhý od druhého, ale obaja od prvého a obaja od druhého: totiž jeden nedrží podiel prvého, druhý podiel druhého, ale obaja držia podiel obidvoch ako dediči. Ak aj držiteľ, aj žalobca držia dedičstvo, keď si každý z nich nárokuje polovicu dedičstva, vzájomne sa budú musieť žalovať, aby nadobudli podiely z majetku, alebo ak nevyvolajú spor o dedičstvo, bude potrebné, aby sa súdili žalobou o rozdelenie dedičstva.

3. Ak by som tvrdil, že som dedičom podielu, avšak môj spoludedič by držal dedičstvo s nededičom¹⁾, keďže spoludedič nedrží viac