Predstavy o trestnej zodpovednosti v prípade autonómneho riadenia vozidla

Nové technológie znamenajú aj nové právne problémy, atoje aj prípad autonómneho riadenia. V roku 2016 federálna vláda zriadila v Nemecku etický výbor, ktorý sa zaoberal právnymi a etickými otázkami súvisiacimi s autonómnym riadením. V júni 2017 prijala etická komisia záverečnú správu s celkovo 20-timi etickými pravidlami. Okrem iného sav nich uvádza, že ochrana ľudí má vždy prednosť. Etická komisia tiež oprávnene kládla vysoké požiadavky na tému ochrany údajov. Tieto sa už začleňujú do vývoja autonómnych systémov napr. spoločnosti Daimler-Benz. Platia tu tri jasné zásady: transparentnosť, sebaurčenie a bezpečnosť údajov.

V Nemecku bol v júni 2017 prijatý predpis o autonómnych vozidlách, ktorým sa upravil platný zákon o cestnej premávke, v ktorom sa definujú požiadavky na vysoko automatizované vozidlá, pričom sa zároveň riešia práva vodiča. Predpis definuje, čo je to vysoko autonómne vozidlo, a uvádza, že takáto technológia musí byť v súlade s dopravnými predpismi, musí rozpoznať, kedy musí vodič znovu získať kontrolu, a informovať ho v dostatočnom časovom predstihu, ako aj kedykoľvek vodičovi umožniť deaktivovať automatizovaný jazdný režim. Počas riadenia vozidla automatizovaným riadiacim systémom sa vodič môže odvrátiť od dopravnej situácie, musí však byť schopný znovu prevziať kontrolu nad vozidlom, ak ho k tomu systém vyzve, alebo ak podľa zjavných okolností rozpozná alebo musí rozpoznať, že predpoklady na plne automatické riadenie už neexistujú. V prípade nehody alebo technickej poruchy prevezme pátranie po vinníkovi čierna skrinka. Zariadenie zaznamenáva základné údaje o jazde, aby bolo možné po nehode objasniť, či je za nehodu zodpovedná technológia alebo osoba. Uložené údaje musia byť poskytnuté príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Nemecko bolo prvým štátom, ktorý reguloval automatizovanú jazdu v jednotnom právnom rámci.

Ďalším aspektom autonómneho riadenia je otázka zodpovednosti v prípade nehody. V Nemecku a v niektorých ďalších štátoch je právna situácia jasná, pretože existuje trojpilierový model pozostávajúci zo zodpovednosti vodiča, vlastníka a výrobcu. Vodič je zodpovedný za riadenie a musí napríklad neustále monitorovať vozidlo pomocou čiastočne automatizovaných jazdných funkcií a v prípade núdze zasiahnuť. Ak si neplní svoju povinnosť starostlivosti a tým spôsobí nehodu, zodpovedá za vzniknutú škodu rovnako ako vlastník. Okrem toho, v rámci zodpovednosti za výrobok môže byť výrobca zodpovedný za škody spôsobené chybou výrobku. Pokiaľ ide o takzvanú "pravidelnú prevádzku" bežných asistenčných systémov, zákon obsahuje obmedzenia trvalej prípustnosti týchto vysoko alebo plne automatizovaných funkcií riadenia na verejných komunikáciách. Na jednej strane môže byť vysoko alebo plne automatizovaná funkcia riadenia použitá iba v rámci určenom výrobcom vozidla. Nemecký zákon o cestnej premávke (StVG) hovorí o tzv. "zamýšľanom použití"vysoko alebo plne automatizovaných funkcií riadenia, pretože iba také sú povolené. Ak napr. funkcia automatického riadenia je určená iba na použitie na diaľniciach, nesmie sa používať na premávku na iných komunikáciách. Použité vysoko automatizované funkcie riadenia musia navyše vyhovovať medzinárodným predpisom, resp. musia mať typové schválenie v súlade s článkom 39 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858. Nemecké právne predpisy, podobne ako napr. v Rakúsku alebo Holandsku, majú tiež objektívnu zodpovednosť majiteľa (držiteľa registrácie) motorových vozidiel. Uvedené normy platia bez ohľadu na to, či vozidlo, ktoré škodu spôsobilo, má autonómne funkcie alebo nie. V prípade automatizovanej jazdy zodpovednosť vodiča do veľkej miery závisí od systému (čiastočne automatizovaného alebo plne automatizovaného), ktorým je vozidlo vybavené. Pri plne automatizovanej jazde sa vodič môže spoľahnúť na systém a potom bol by zbavený zodpovednosti (§ 18 ods. 1 druhá veta StVG).

Spojené štáty americké aplikujú tiež rôzne právne predpisy týkajúce sa nasadenia a používania vysoko automatizovaných systémov vozidiel. V Spojených štátoch sú regulačné zodpovednosti v automobilovom priemysle rozdelené. Na národnej úrovni sú predpisy týkajúce sa schvaľovania vozidiel upravené vo federálnych normách pre bezpečnosť motorových vozidiel (FMVSS). Na štátnej úrovni sú definované povinnosti vodiča. Významnou federálnou agentúrou v oblasti automatizovaného riadenia je americká federálna agentúra pre bezpečnosť na cestách a premávke (NHTSA). V roku 2012 Kalifornia prijala predpisy na testovanie automatizovaných vozidiel na verejných komunikáciách. Kalifornský zákon o vozidlách (CVC) a Kalifornský kódex predpisov (CCR) tvoria právny základ pre vykonávanie testov s vysoko autonómnymi vozidlami na verejných komunikáciách v Kalifornii. Podľa súčasnej právnej úpravy v Kalifornii musia mať všetky vysoko autonómne vozidlá nainštalované zariadenie na záznam údajov. To by malo zaznamenávať posledných 30 sekúnd pred nehodou, aby sa objasnilo, kto mal v čase nehody vozidlo pod kontrolou. Vodiči tak potom môžu byť osobne zodpovední, ak sú obvinení z nedbanlivosti, a to v tom zmysle, že mali prevziať riadenie vozidla. Aksa nehoda nezakladá na nedbanlivosti vodiča, ale skôr na poruche systému, platia predpisy o zodpovednosti za výrobok. Podľa toho by bol výrobca systému alebo vozidla zodpovedný v prípade, že by nehoda bola spôsobená výrobnou chybou alebo chybou konštrukcie.

V roku 2020 sa viac ako 60 krajín, vrátane Japonska, Južnej Kórey a členských štátov EÚ, dohodlo na spoločných predpisoch pre vozidlá, ktoré môžu prevziať niektoré jazdné funkcie. Tieto pravidlá pre automatizované systémy udržiavania v jazdnom pruhu (ALKS) nadobudli účinnosť v januári 2021. Ustanovenia tohto predpisu OSN stanovujú prísne požiadavky na automatické systémy udržiavania v jazdnom pruhu pre osobné automobily, ktoré po aktivácii majú primárnu kontrolu nad vozidlom. Vodič však môže tieto systémy prekonať a môže byť požiadaný systémom, aby kedykoľvek zasiahol. Ide o prvý záväzný medzinárodný predpis ohľadne takzvanej automatizácie vozidiel "úrovne 3". Tieto záväzné pravidlá pre automatizované systémy udržiavania v jazdnom pruhu (ALKS) definujú bezpečnostné požiadavky napr. pre núdzové manévre v prípade bezprostrednej kolízie; požiadavky prevzatia kontroly nad vozidlom; požiadavky na minimalizovanie rizík pre bezpečnosť cestujúcich vo vozidle a ostatných účastníkov cestnej premávky. Obsahujú povinnosti výrobcov automobilov zaviesť systémy rozpoznávania bdelosti vodičov. Zavádza sa tiež povinnosť vybaviť vozidlo "čiernou skrinkou", takzvaným systémom ukladania dát pre automatizovanú jazdu (DSSAD), ktorá bude zaznamenávať aktiváciu systému ALKS. Systém monitoruje, že vodič sa pozerá dopredu a to pomocou technológie rozpoznávania očía hlavy. Ak tomu tak nie je, systém okamžite vydá zreteľné varovanie. Inými slovami, vod