Problémy právnej záväznosti stanovísk ľudskoprávnych ...

Vyhľadávanie v online časopise

Tento článok sa venuje otázke povinnosti štátu a jeho súdov zabezpečiť implementáciu stanovísk výborov OSN, v ktorých tieto orgány označia porušenie záväzku vyplývajúceho z príslušnej medzinárodnej zmluvy. Hovorí tak o povahe týchto stanovísk, praxi a pozícii rôznych štátov, ako aj následne o možnostiach, akými by mohla implementácia týchto stanovísk byť zavedená.

This article examines to what extent are the state and its courts obliged to implement views of the UN committees, in which these bodies find a breach of an obligation based on the relevant international treaty. Article further discusses the nature of these views, practice and positions of various states as well as includes an opinion on the possible ways in which implementation of these views could be instituted.

FILČÍK, M.: Problémy právnej záväznosti stanovísk ľudskoprávnych zmluvných orgánov OSN; Justičná revue, 73, 2021, č. 10, s. 1127 - 1136.

V zmysle čl. 144 Ústavy SRsú slovenské súdy viazané aj medzinárodnými zmluvami podľa č. 7 ods. 5. Pri ľudskoprávnych medzinárodných zmluvách OSN sa súdy môžu v rozhodovacej praxi stretnúť so situáciou, keď sú konfrontované so stanoviskom zmluvného orgánu OSN v danej veci a musia sa vysporiadať s otázkou právnej záväznosti týchto stanovísk

. Ústavný súd SR tak musel napríklad reagovať na predbežné opatrenie Výboru pre ľudské práva vo veci vydania Aslana Jandieva do Ruskej federácie v roku 2018.

Slovenská republika uznala príslušnosť ôsmich ľudskoprávnych zmluvných orgánov OSN (Výboru pre ľudské práva; Výboru na odstránenie rasovej diskriminácie; Výboru proti mučeniu; Výboru pre odstránenie diskriminácie žien; Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím; Výboru pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva; Výboru pre práva dieťaťa a Výboru pre nedobrovoľné zmiznutia) prijímať a posudzovať oznámenia jednotlivcov, skupín jednotlivcov alebo mimovládnych organizácií nachádzajúcich sa pod jej jurisdikciou, ktoré namietajú porušenie práv garantovaných v príslušných medzinárodných zmluvách zo strany Slovenskej republiky

Od roku 1993 bolo proti Slovenskej republike podaných dvadsaťjeden individuálnych oznámení. V štrnástich prípadoch bolo konanie ukončené, z čoho v ôsmich prípadoch bolo prijaté stanovisko v merite veci a v šiestich prípadoch bolo podanie vyhlásené za neprijateľné. V siedmich prípadoch aj naďalej prebieha konanie.

Vzhľadom na to, že pribúdajú úspešní podávatelia oznámení, ktorí prirodzene očakávajú dosiahnutie určitej satisfakcie, prebieha aj na Slovensku odborná diskusia o tom, či a akým spôsobom možno dosiahnuť zadosťučinenie vo forme odškodnenia majetkovej a nemajetkovej ujmy na základe stanovísk výborov OSN, ktoré takéto formy nápravy odporučia.

Základný pro-ľudskoprávny argument

Základný argument výborov OSN pre riadne vykonávanie ich stanovísk je, že na to,

aby právomoc podávať individuálne oznámenia mala vôbec zmysel, musí mať podávateľ možnosť dosiahnuť nápravu porušenia svojich práv

. Z pohľadu sťažovateľa, ak by sme uznali, že stanoviská nie sú právne záväzné a štát neporuší svoje medzinárodné záväzky neimplementáciou odporúčaní,

na aký účel by teda táto procedúra sťažovateľovi slúžila

? Procedúra má význam stále pre výbory, ktoré sú v konečnom dôsledku monitorovacie, pre lepšie poznanie situácie v krajine môžu upozorniť zmluvný štát aj na problém, ktorý prešiel ich súdmi, no zodpovedné orgány o ňom nevedia. Ale akú satisfakciu ponúka sťažovateľovi?

Výbory OSN preto argumentujú princípom dobrej viery. Ako nesúdne orgány tento princíp pri posudzovaní stanovísk však neuvádzajú priamo. Obyčajne sa sústreďujú na aspekt tzv. "efektívnosti" zmluvy.

Napríklad Výbor proti mučeniu v stanovisku vo veci

Agiza proti Švédsku

z roku 2005 uviedol: "právo na efektívnu nápravu pri porušení dohovoru je základom celého dohovoru, pretože v opačnom prípade by ochrana garantovaná dohovorom bola celkom iluzórna".

Výbor pre ľudské práva zase v

Ahani proti Kanade

uvádza, že predbežné opatrenia prijaté pravidlami výboru v súlade s čl. 39 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právachsú

nevyhnutné

pre naplnenie role výboru podľa protokolu. Ignorovať toto pravidlo, obzvlášť pri prijímaní neodvratných opatrení, ako je poprava sťažovateľa alebo jeho deportácia zo zmluvnej strany, pričom môže čeliť mučeniu alebo smrti v inej krajine, podkopáva ochranu práv garantovaných dohovorom vďaka Opčnému protokolu.

Vytvorenie mechanizmu pre implementáciu stanovísk výborov OSN na Slovensku

V súčasnosti v Slovenskej republike neexistuje legálny mechanizmus, ktorý by umožnil vláde SR, alebo zodpovednému rezortu, priznať odškodnenie.

Ministerstvo spravodlivosti SR sa otázke či a ako vytvoriť mechanizmus, ktorým by sa umožnilo úspešným sťažovateľom pred výbormi OSN dosiahnuť satisfakciu, zaoberalo viackrát.

Využívajúc skúsenosti z iných krajín, uvádzané ďalej, sme sa zaoberali možnosťou obnovy konania, ako aj možnosťou vytvorenia mechanizmu, ktorým by odškodnenie mohla poskytnúť vláda alebo zodpovedný/určený rezort na základe samotného stanoviska zmluvného orgánu OSN, napríklad úpravou zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Prípadná obnova konania však má viaceré úskalia; identifikovali sme viaceré problematické časti. Pri obnove konania by bol napríklad žalovaný subjekt, ktorý bol žalovaným už v pôvodnom konaní (napr. zamestnávateľ), a nie štát. Ak by ani v obnovenom konaní žalobca neuspel a nezískal odškodnenie, stále by bolo možné z jeho strany namietať, že vláda SR je naďalej zodpovedná za plnenie odporúčania poskytnúť odškodnenie v zmysle stanoviska daného výboru OSN.

Ďalším argumentom proti obnove konania bola

absencia lehôt

pre iniciovanie preskúmania podnetu na výbore OSN, čo by mohlo narušiť princíp právnej istoty, as tým súvisí otázka, či zaviesť premlčaciu lehotu a v akej dĺžke.

Problém s realizáciou odporúčaní v stanoviskách výborov je však aj systémový.

Výbory OSN nemajú povahu súdov

, nevydávajú záväzné rozhodnutia, o stanoviskách na viacerých výboroch nerozhodujú ľudia s právnym vzdelaním a na preskúmanie podnetov sa vzťahujú iba minimálne procesné požiadavky.

Systémovo sa teda nejavilo vhodné dávať "rozhodnutia" súdu a výborov OSN na rovnú pozíciu.

Pre odškodnenie inou formou možno ako prekážku vnímať napríklad to, že na základe rozhodnutí výborov OSN (vzhľadom na ich povahu) nemožno zrušiť platné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Ak by potom vláda Slovenskej republiky napríklad prijala rozhodnutie, ktorým odškodní úspešného sťažovateľa pred výborom OSN, ktorý však predtým neuspel na súde, konala by tak v podstate v rozpore s rozhodnutím slovenských súdov.

Na druhej strane je však

len štát potenciálne zodpovedný za porušenie svojho medzinárodnoprávneho záväzku

Je jeho úlohou zabezpečiť efektívne napĺňanie práv vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Ak akákoľvek zložka štátnej moci nezabezpečí, z akýchkoľvek dôvodov, ochranu práv a slobôd garantovaných medzinárodnými ľudskoprávnymi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, je to stále štát reprezentovaný vládou, ktorý nesie zodpovednosť, a mal by mať možnosť, hoci nie nevyhnutne povinnosť, v takej situácii poskytnúť odškodnenie.

Povaha stanovísk zmluvných orgánov OSN

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Súkromné právo Vydanie 6/2024

Zo súdnej praxe Vydanie 6/2024

Právny obzor Vydanie 6/2024

Justičná revue Vydanie 12/2024

Vyhľadávanie v online časopise

Vydanie Justičná revue 10/2021

Archív Justičná revue

Rubriky

Seriály