Právo na prístup na súd. Platenie preddavku na trovy konania

1. (ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. I. ÚS 112/2012-13 zo 7. marca 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti E.... (ďalej len "sťažovateľka"), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), postupom a uznesením Okresného súdu P. (ďalej len "okresný súd") č. k. 13 C 270/08-938 z 9. januára 2012.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 13 C 270/08 sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne žalobou z 29. septembra 2008 domáha od žalovaného (Slovenský pozemkový fond - pozn.), po čiastočnom zastavení konania zo 16. októbra 2010, zaplatenia 15 857 000,01 € s príslušenstvom. V predmetnom konaní okresný súd na základe návrhu žalovaného napádaným uznesením z 9. januára 2012 uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 792 850 € a to s odvolaním sa na ustanovenie § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP").

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta arbitrárnosť označeného uznesenia okresného súdu, a to z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, z ktorého nie je podľa sťažovateľky zrejmé na základe akých skutočností okresný súd dospel k záveru, že u sťažovateľky je splnená dikcia ustanovenia § 141a ods. 1 OSP, t.j. že u nej nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže okresný súd majetkové pomery sťažovateľky ani neskúmal. V dôsledku uvedeného podľa sťažovateľky svojvoľného postupu okresného súd, ktorý vyústil do vydania napádaného uznesenia, malo dôjsť v konečnom dôsledku k porušeniu základného práva a práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie zaručených v ústave a dohovore.

V uvedenej súvislosti sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

"V napadnutom uznesení o zložení preddavku, resp. jeho zamietnutí absolútne absentujú skutočnosti, na základe ktorých konajúci súd dospel k záveru, že u navrhovateľa - sťažovateľa, nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Takéto závery navyše považujeme za predčasné, keďže súd splnenie tejto podmienky pre vydanie uznesenia podľa § 141a OSP nie len že náležite vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, súd túto podmienku ani vôbec neskúmal. Súd sťažovateľa na vyjadrenie sa k tejto otázke pred vydaním napadnutého uznesenia nevyzval a nakoľko sťažovateľ sa o návrhu žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok dozvedel až z napadnutého uznesenia, nemal nijakú možnosť prípadné splnenie predpokladov pre oslobodenie preukazovať iniciatívne sám. Máme za to, že postupom súdu sa sťažovateľovi odňala možnosť konať pred súdom. Dovolíme si zároveň podotknúť, že ani zo spisu nie sú zrejmé žiadne skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by odôvodňovali akýkoľvek záver vo veci posúdenia splnenia predpokladov pre oslobodenie podľa § 138 OSP. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že súdny poplatok za začatie konania bol riadne zaplatený. Pomery účastníka sa jednak môžu v priebehu konania meniť, no v našom prípade je rozhodujúce aj to, že súdny poplatok bol zaplatený inou právnickou osobou ako je sťažovateľ. V priebehu súdneho konania totiž došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, čo malo za následok zmenu na strane žalobcu. Uvedené preukazuje uznesenie o pripustení zmeny zo 4.2.2010. Podľa konštantnej judikatúry podmienky pre oslobodenie podľa § 138 OSP treba skúmať v každom štádiu konania, pričom oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok sa nevzťahuje na právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu považujeme napadnuté uznesenie za arbitrárne (svojvoľné, nakoľko jeho závery absolútne nevychádzajú z obsahu spisu), hrubo zasahujúce najmä do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces."

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

"1. Základné právo spoločnosti ETIL na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravod