Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vybrané obmedzenia pri výkone mediácie. Profesionálne výzvy pre mediátorov právnikov a mediátorov z iných odborov
Úvod
Mediácia predstavuje špecifický prístup k riešeniu konfliktov, ktorý je zameraný na hľadanie dohody medzi stranami za podpory nezávislého sprostredkovateľa – mediátora. Proces mediácie je založený na princípoch dobrovoľnosti, neutrality a dôvernosti, čo mu umožňuje odlišovať sa od súdnych konaní, ktoré kladú dôraz na právne postupy a formálne procesy. Vďaka tomu ponúka mediácia flexibilnejší prístup, často vedúci k rýchlejším a menej nákladným riešeniam prijateľným pre všetky zúčastnené strany. Mediácia v spektre svojich služieb dáva širokej verejnosti možnosť svojprávneho a zodpovedného prístupu k procesu riešenia vlastného problému, konfliktu, sporu.
V rámci mediácie pôsobí pestré spektrum odborníkov. Medzi mediátormi nájdeme nielen profesionálov s právnym vzdelaním, ale aj zástupcov z neprávnych oblastí – najmä psychológov, sociálnych pracovníkov, ako aj odborníkov z oblasti pedagogiky, ekonómie a manažmentu. Táto rozmanitosť prispieva k bohatšej perspektíve a širšiemu spektru prístupov, čo môže pozitívne ovplyvniť priebeh a výsledky mediácie.
Aj keď je mediácia efektívnym nástrojom na riešenie konfliktov, jej realizácia je spojená s rôznymi výzvami. Tento článok sa venuje analýze vybraných obmedzení, s ktorými sa mediátori stretávajú v praxi, pričom osobitne skúma rozdiely medzi mediátormi z právneho prostredia a odborníkmi z iných oblastí. V kontexte dnešnej spoločnosti, kde rastie počet konfliktov v osobných, pracovných a obchodných vzťahoch, efektívne riešenie sporov sa stáva čoraz dôležitejším. Pre úspech mediátorov je dôležité poznať a pochopiť tieto výzvy, aby dokázali efektívne napĺňať svoje poslanie a aby mohli lepšie orientovať svoje vzdelávanie a rozvoj nielen v úvode tejto kariérnej cesty.
Mediátor a právna regulácia jeho postavenia podľa zákona o mediácii
Podľa § 3 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii (ďalej ako „zákon o mediácii“) môže byť mediátorom „každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie podľa § 14 ods. 1“.
Aby sa fyzická osoba mohla stať na Slovensku mediátorom, musí spĺňať podmienky stanovené zákonom o mediácii pre zápis do registra mediátorov v zmysle § 8 ods. 2 písm. a) až e), a to:
a) spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu: Fyzická osoba musí byť plne spôsobilá na právne úkony;
b) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa: Je potrebné preukázať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o takomto vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. Získanie druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania na vysokej škole v Slovenskej republike sa preukazuje vysokoškolským diplomom s uvedením akademického titulu získaného týmto vzdelávaním, a to v prípade absolventov magisterského štúdia titulmi Mgr. (Magister), Mgr. art. (magister umenia), Mgr. arch. (magister architektúry) a v prípade absolventov inžinierskeho študijného programu titulmi Ing. (inžinier), Ing. Arch. (inžinier architekt).
Tituly LL.M. (Master of Laws), MBA (Master of Business Administration), RSc. (Real estate consultant), BBA (Bachelor In Business), DBA (Doctor of Business Administration), ThLic. (Licenciát teológie) radíme medzi tzv. profesijné tituly. Dĺžka štúdia zameraná na získanie týchto profesijných titulov je individuálna, zvyčajne trvá okolo jedného roka v závislosti však od inštitúcie, ktorá vzdelávanie ponúka. Vzdelávanie zamerané na získanie titulov tohto typu je teda vzdelávaním profesijným, ktoré dopĺňa vysokoškolské vzdelanie. Nejde o náhradu klasického vysokoškolského vzdelania, ale ide o nástroj celoživotného vzdelávania. Napriek tomu, že v zahraničí sú tieto tituly uznávané ako akademické tituly, v podmienkach Slovenskej republiky to tak nie je;
c) bezúhonnosť: Osoba nesmie byť právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin;
d) odborná príprava a skúška: Aby sa fyzická osoba mohla stať mediátorom, je nutné, aby úspešne absolvovala odbornú prípravu mediátora v rozsahu 200 hodín a úspešne vykonala odbornú skúšku, ktorá nie je súčasťou odbornej prípravy. Podľa § 9 ods. 2 zákona o mediácii je odborná príprava „zameraná pomerne na
a. výučbu o základoch práva, o odvetviach občianskeho práva, pracovného práva, obchodného práva, rodinného práva a právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa,
b. oblasť interdisciplinárnej komunikácie, teórie konfliktov a psychologických aspektov ich riešenia,
c. oblasť pravidiel správania sa mediátora a tréning jeho sociálnych zručností a
d. vedenie procesu mediácie, prípravu dohody o začatí mediácie a dohody, ktorá je výsledkom mediácie.“
Po ukončení odbornej prípravy je potrebné vykonať ešte odbornú skúšku (§ 9 ods. 3 zákona o mediácii), ktorou sa hodnotia odborné vedomosti, schopnosti a zručnosti uchádzača. Odborná skúška pozostáva z teoretickej a praktickej časti. Obsahom praktickej časti je riešenie prípadovej štúdie, ktorá zahŕňa všetky fázy mediácie a spísanie dohody, ktorá je výsledkom mediácie. Skúšku je nutné absolvovať do troch mesiacov od ukončenia odbornej prípravy.
Po tom čo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „Ministerstvo spravodlivosti“, „ministerstvo“, príp. „MS SR“) vydá fyzickej osobe písomné osvedčenie o zápise fyzickej osoby do registra mediátorov, je mediátor oprávnený oficiálne vykonávať činnosť mediátora a realizovať mediácie v zmysle zákona o mediácii. Momentom zápisu do registra sa stal podnikateľom a je povinný riadiť sa všetkými príslušnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na neho ako na podnikateľa. Register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcii vedie Ministerstvo spravodlivosti.
Register mediátorov bol zriadený v roku 2004. Na základe nižšie uvedených čísiel môžeme skonštatovať, že po dvadsiatich rokoch od prijatia zákona o mediácii bolo k 11. novembru 2024 do registra mediátorov zapísaných 2 412 mediátorov.
Tabuľka 1 Register mediátorov MS SR – počet mediátorov
Register mediátorov MS SR – počet mediátorov |
||
Stav mediátora |
Počet mediátorov |
% podiel |
Vyčiarknutý |
1 357 |
56 % |
Aktívny |
1 009 |
42 % |
Pozastavený |
46 |
2 % |
Spolu: |
2 412 |
100 % |
Zdroj: Vlastné spracovanie
Napriek celkovému počtu zapísaných mediátorov je viac ako polovica z nich, t. j. cca 56 % vyčiarknutých z registra, a teda činnosť mediátora v praxi nevykonávajú. V prípade vyčiarknutých mediátorov ministerstvo v registri nijako neinformuje o dôvode vyčiarknutia z registra. Z uvedeného nevieme presne určiť, či ide o prirodzený úbytok, napríklad z dôvodu odchodu do dôchodku, alebo v zmysle zákona o mediácii napríklad z dôvodu smrti mediátora. Môžeme sa preto iba domnievať, že nejde výlučne o tento typ prirodzeného úbytku mediátorov. Oprávnene sa týmto vynárajú otázky limitov výkonu mediácie a limitov samotného mediátora. Ďalšou otázkou na zamyslenie je, či 1 009 aktívnych mediátorov, u ktorých je predpoklad aktívnej činnosti, je v bežnej praxi civilnej mediácie reálne činných. Odhadom z praxe môžeme poukázať, že reálnu a praktickú skúsenosť s výkonom mediácie v rozsahu minimálne päť mediácií zapísaných v knihe mediácií alebo vložených v Notárskom centrálnom registri listín má každý piaty mediátor, čo predstavuje aktuálne 202 mediátorov. Dôvodom, prečo môžeme uvedené predpokladať len odhadom, je absentujúca povinná ročná štatistika v registri vedených aktívnych mediátorov, ktorá by informovala najmä odbornú verejnosť v otázkach mimosúdneho riešenia sporov.
Podľa spracovanej tabuľky 2 % z celkového počtu predstavujú mediátori, ktorých činnosť je v zmysle § 8a ods. 1 zákona o mediácii dočasne pozastavená z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov, prípadne z iných dôležitých dôvodov.
Tabuľka č. 2 Podmienka VŠ – Register mediátorov MS SR/aktívni a pozastavení/
Podmienka VŠ – Register mediátorov MS SR/aktívni a pozastavení/ |
||
II. stupeň vrátane RK* |
Počet mediátorov v zozname |
% podiel |
Ing. |
183 |
17 % |
PhDr. |
100 |
9 % |
JUDr. |
253 |
24 % |
Mgr. |
497 |
47 % |
PaedDr. |
13 |
1 % |
Bc. Doplnený LL.M |
1 |
0 % |
Mgr. art. |
2 |
0 % |
Bez zápisu titulu |
7 |
1 % |
Spolu: |
1 056 |
100 % |
Zdroj: Vlastné spracovanie, údaje z Registra mediátorov MS SR, dátum: 11. 11. 2024
*RK – Rigorózne konanie
Tabuľka č. 2 rozdeľuje aktívnych a pozastavených mediátorov v registri mediátorov MS SR podľa splnenej podmienky – ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Uvedomujeme si, že informácie uvedené v tabuľke majú miernu odchýlku, keďže ak vezmeme zástupcov JUDr., môžu byť v tomto segmente vzdelania zástupcovia jednak z právnych odborov, ale aj z odboru verejná správa alebo z Akadémie Policajného zboru, napriek tomu dominantnú časť predpokladáme, že tvoria zástupcovia právneho odboru.
Pri zástupcoch titulu Mgr. segmentu vzdelania nájdeme tak zástupcov z odboru práva, ako aj z odborov psychológie, sociálnej práce, sociálnej pedagogiky, ako aj z pedagogiky, manažmentu a iných humanitných odborov a predpokladáme, že práve mediátori – zástupcovia iných odborov (neprávnych) reprezentujú dominantný podiel z tohto segmentu. Konkrétnejšie však vieme podľa uvedenej tabuľky určiť, že neprávne odbory zastupujú segmenty vysokoškolských titulov II. stupňa Ing., PhDr. PaedDr., Mgr. art, ktorí spolu predstavujú 28 % z celkového počtu mediátorov, ak by sme k ním odhadom pridali skupinu mediátorov neprávnych odborov ako dominantný výber zo segmentu Mgr., je možné odhadom určiť, že aktívnych a pozastavených mediátorov reprezentuje spolu až 60 % mediátorov z neprávnych odborov. (Poznámka: uvedený údaj môže aktuálne poskytnúť len MS SR, keďže disponujú kvalitatívnymi informáciami o mediátoroch a ich vysokoškolskom vzdelaní).
Uvedené rozloženie mediátorov z právnych a neprávnych odborov a špecifikácia ich kompetentnej výbavy po odbornej, vedomostnej a zručnostnej stránke, ako aj prípadná profesionálna (de)formácia v profesii bezprostredne vykonávanej pred vstupom do mediačnej obce, najmä v úvode samostatnej mediačnej praxe od zápisu do Registra mediátorov, nás viedlo k poukázaniu na vybrané významné obmedzenia pri výkone mediácie.
Obmedzenia pri výkone mediácie
Legislatívne obmedzenia
Téma legislatívnych obmedzení je veľmi rozsiahla, avšak pre potreby tohto článku uvádzame len úzky výber z aktívnej praxe. Mediácia ako mimosúdna činnosť je proces, ktorý má síce flexibilnejšie pravidlá ako súdne konanie, avšak aj on podlieha určitým legislatívnym obmedzeniam. Mediáciu upravuje zákon o mediácii v § 2 ods. 1 ako „mimosúdnu činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.“ Práve v spojení s § 1 ods. 2 zákona o mediácii tak zákonodarca udáva primárne legislatívne vymedzenie spočívajúce v určení sporov, na ktoré sa zákon o mediácii vzťahuje. Podľa uvedeného ustanovenia sa zákon vzťahuje „na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. …“ Limitácia takto uvedených sporov sa môže pre začínajúcich mediátorov javiť ako obmedzenie, avšak nevyžaduje si to nič viac ako hlbšie poznanie mediácie, nie len ako mimosúdnej činnosti, ale aj ako psychosociálnej metódy. Za závažnejšie obmedzenie môžeme považovať skôr znenie § 4 ods. 2 písm. a) bod 1, 5 a 7 zákona o mediácii, podľa ktorých je mediátor povinný „pri výkone mediácie dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a rešpektovať rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktoré sa týkajú sporu, ktorý je predmetom mediácie, a o ktorých má alebo musí mať v priebehu mediácie vedomosť, …“ , „poučiť osoby zúčastnené na mediácii pred začatím mediácie o ich právach, ktoré môžu byť mediáciu dotknuté, a o dôsledkoch mediácie“ a „podpísať dohodu, ktorá je výsledkom mediácie, alebo odmietnuť podpísať dohodu, ktorá je výsledkom mediácie, ak je zrejmé, že odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom; …“. Uvedené ustanovenia zákona predpokladajú a počítajú so základnou znalosťou mediátora právnych predpisov a jeho schopnosti ich aplikácie v procese mediácie na konkrétny predmet sporu. Danému zneniu zodpovedá aj obsah bodu 7, kde sa v prípade podpísania mediačnej dohody mediátorom – teda dohody, ktorá je výsledkom mediácie – očakáva, aby mediátor, na splnenie svojej povinnosti, dohodu posúdil po obsahovej stránke vo vzájomnej súvislosti s platnými právnymi predpismi a s dobrými mravmi.
Legislatívnym obmedzením je aj výkon mediácie v prípade poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak bol mediátor oprávnenej osobe určený Centrom právnej pomoci podľa § 11a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V prípade takto určeného mediátora dochádza k zákonnému obmedzeniu v otázke vyúčtovania činnosti mediácie osobám zúčastneným na mediácii. V zmysle § 2 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 337/2004 Z. z. o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je odmena mediátora 20 eur, ak osoby uzavrú dohodu o začatí mediácie; 50 eur, ak sa osoby zúčastnia aspoň na troch stretnutiach s mediátorom s cieľom vyriešiť spor medzi nimi alebo 100 eur, ak osoby uzavrú dohodu, ktorá je výsledkom mediácie. Na toto legislatívne obmedzenie v slobode určovania a stanovenia ceny za mediáciu v prípade, ak je mediátor určený Centrom právnej pomoci myslí aj zákon o mediácii v § 4 ods. 3, podľa ktorého „Mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. Odmena mediátora sa určuje na základe dohody medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bol mediátor určený Centrom právnej pomoci podľa osobitného predpisu, patrí mu odmena podľa tohto zákona. Ak ide o mediáciu spotrebiteľského sporu, nesmie jej výška závisieť od výsledku mediácie, a odmenu mediátora môže spotrebiteľ znášať vo výške neprevyšujúcej 10 % odmeny, najviac však vo výške 20 EUR; zvyšnú časť odmeny hradí vždy osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je obchodníkom alebo jeho právnym nástupcom. Mediátor zapísaný v zozname mediátorov mediačného centra nesmie za výkon mediácie prijímať odmenu alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako od mediačného centra, v ktorého zozname je zapísaný.“ Zároveň z obsahu uvedeného ustanovenia zákona sú zrejmé aj ďalšie obmedzenia, a to určenie odmeny mediátora v spotrebiteľskom spore a prijímanie odmeny za výkon mediácie, ak je mediátor zapísaný v zozname mediačného centra. Hoci tieto legislatívne úpravy nijako výrazne neovplyvňujú mediátorov vo výkone činnosti mediácie, majú značný dosah na ich rozhodovanie v prijímaní sporov z Centra právnej pomoci, riešení spotrebiteľských sporov či zápisu do zoznamu mediátorov mediačného centra.
Etické obmedzenia
Etika je základným pilierom mediácie, ktorý podporuje dôveru medzi mediátorom a stranami sporu. Kľúčové etické zásady zahŕňajú konflikt záujmov, dôvernosť informácií a zachovanie neutrality. Mediátori sú povinní za každých okolností predchádzať konfliktu záujmov a zaručiť dôvernosť a neutralitu voči všetkým stranám konfliktu. Tieto etické zásady zároveň obmedzujú ich možnosti zasahovania a prístup k stranám sporu, ale práve vďaka nim je zabezpečené, že mediácia prebehne v duchu spravodlivosti a dôvery.
V diskrétnom a bezpečnom prostredí mediácie sa mediátori často dozvedajú aj informácie, ktoré priamo s prípadom nesúvisia, ale otvárajú akési „Pandorine skrinky“. Tieto vedľajšie témy, ako napríklad staré krivdy, osobné ublíženia či zdravotné a psychické problémy účastníkov, môžu byť dôležité na to, aby sa konflikt posunul smerom k riešeniu. Strany v konflikte si tak prostredníctvom mediácie neraz musia prejsť hlbšími diskusiami o týchto témach, aby mohli dospieť k porozumeniu a k zmiereniu.
Mediátori sú často vystavení emocionálnym výzvam, keď sú konfrontovaní s osobnými a citlivými témami účastníkov. Tento nápor si vyžaduje reflexiu, no aktuálne nemajú mediátori dostatočné podmienky pre odbornú supervíziu, kde sa môžu diskrétne zo svojho preťaženia vyrozprávať a koncentrovať na najlepšie poskytovanie služieb klientom. Diskrétnosť a mlčanlivosť mediátora môžu byť pritom ohrozené, ak si tieto emocionálne záťaže nevedome prenášajú mimo mediačný priestor, čo môže vplývať na ich schopnosť udržať zásadný etický záväzok.
Organizačné a administratívne obmedzenia
Výkon mediácie sa nezaobíde aj bez praktických prekážok. Medzi veľmi časté obmedzenia patrí časová náročnosť, a to najmä pri zložitejších prípadoch. Obmedzením limitujúcim samotnú mediáciu, resp. záujem o ňu je taktiež aj finančná stránka v prípade zložitejších prípadov a tiež administratívne povinnosti mediátora, ktoré si vyžadujú často podrobnú, no hlavne právne správnu dokumentáciu. Tieto administratívne a organizačné obmedzenia môžu mať za následok, v prípade ich nezvládnutia, ovplyvnenie efektivity procesu mediácie, a preto medzi dôležité zručnosti mediátora patrí organizačná schopnosť a time-manažment.
S uvedeným súvisí aj možná limitujúca znalosť v rámci určitých procesov, ktoré môžu súvisieť s konkrétnym typom sporu. Ako príklad môžeme uviesť, že napríklad v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode môže nastať situácia, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, nie je skolaudovaná a osoby zúčastnené na mediácii sa v procese mediácie dohodli, že uvedenú nehnuteľnosť skolaudujú ešte v rámci mediácie, a až takto skolaudovanú ju budú vyporiadavať. V danom prípade je preto namieste, aby mediátor mal aspoň základné informácie o potrebných úkonoch smerujúcich ku kolaudačnému konaniu a tiež o samotnom kolaudačnom konaní, prípadne mal spolupracujúci subjekt, inú profesiu, ktorá vie tieto informácie doplniť. Z uvedeného je zrejmé, že organizácia procesu mediácie a legislatívny rámec idú často ruka v ruke, čím znásobia intenzitu obmedzení pôsobiacich na mediátora v procese mediácie. Keďže v rámci facilitatívnej mediácie je mediátor zodpovedný za proces, uvedené zručnosti sa od neho očakávajú, a to na profesionálnej úrovni.
Môžeme preto povedať, že organizačné a administratívne obmedzenia v spojení s legislatívnymi obmedzeniami patria do skupiny výziev, s ktorými by mal mediátor, najmä mediátor – neprávnik o to intenzívnejšie pracovať a zamerať sa na ne v rámci ďalšieho vzdelávania prípadne samovzdelávania.
Komunikačné obmedzenia
Jedným z najväčších problémov v mediácii sú rozdielne komunikačné štýly zúčastnených strán, emocionálne napätie, ktoré môže narúšať priebeh mediácie, a kultúrne či jazykové rozdiely, ktoré môžu spôsobovať problémy v porozumení a interpretácii. Komunikačné obmedzenia predstavujú významnú prekážku na ceste k úspešnej mediácii a vyžadujú, aby mediátor disponoval vysokou mierou empatických a komunikačných zručností.
Úspešný mediátor musí byť preto dobre pripravený na rozpoznávanie základných komunikačných štýlov jednotlivých účastníkov. To zahŕňa schopnosť identifikovať, či je klient agresívny, pasívny, pasívno-agresívny alebo asertívny, a prispôsobiť tomu svoj prístup. Kvalitný tréning a prax pomáhajú mediátorom rozpoznávať neverbálne signály v kontexte s verbálnym prejavom, čím si môžu vytvoriť hlbšie pochopenie toho, čo účastníci komunikujú nad rámec samotných slov.
Mediátor musí byť tiež oboznámený s osobnostnými typológiami, temperamentom a rôznymi spôsobmi, akými účastníci reagujú na prostredie a záťažové situácie. Takýto prístup pomáha pri efektívnom zvládaní komunikácie, pričom mediátor strategicky prispôsobuje svoj spôsob komunikácie jednotlivým osobnostiam, vždy však uplatňuje asertívny štýl tak, aby bol prijateľný pre všetkých účastníkov. Cieľom mediátora je vytvárať atmosféru, v ktorej sa všetci účastníci cítia vypočutí a rešpektovaní.
Neadekvátna reakcia alebo nesprávne interpretovanie reakcií účastníkov zo strany mediátora môže viesť k demotivácii účastníkov v pokračovaní v mediácii, čo môže celý proces zmariť. Preto je nevyhnutné, aby mediátori venovali veľkú pozornosť svojmu komunikačnému prejavu a dôkladne pracovali na rozvoji komunikačných schopností, ktoré podporujú efektívne zvládanie aj tých najkomplikovanejších interakcií v priebehu mediácie.
Výkon mediátorskej profesie si vyžaduje kvalitné vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a hlbokú odbornú prípravu, pretože práca mediátora čelí mnohým výzvam, ktoré sa často v počiatočných fázach kariéry prehlbujú. Začínajúci mediátori sa musia vyrovnávať s náročným prostredím, kde sa prelínajú rôzne typy obmedzení – legislatívne, etické, organizačné a komunikačné. Situácia sa ešte viac komplikuje, keď je ich klientela rôznorodá, od klientov Centra právnej pomoci až po osoby zapojené do podporovaných projektov. Významnú rolu zohráva aj podnikateľské prostredie, v ktorom sa mediátori musia aktívne snažiť o udržanie svojej pozície na trhu. Pre ich úspech je preto zásadná sebareflexia, analýza nadobudnutých zručností a jasná identifikácia rozvojových potrieb, ktoré im umožnia nielen adaptovať sa, ale i dlhodobo rozvíjať a prispievať k profesionalizácii tejto oblasti.
Analýza odborov právo, psychológia a sociálna práca v kontexte mediácie
V tabuľke č. 3 prinášame stručnú analýzu odborov právo, psychológia a sociálna práca a ich absolventov s ohľadom na vhodnosť a pripravenosť pre mediačnú prax. Táto analýza vznikla ako odpoveď na potrebu lepšie pochopiť ako rôzne vysokoškolské vzdelania ovplyvňujú kvalitu a rozvoj začínajúcich mediátorov. Našou snahou je vytvoriť nástroje a podporu, ktoré začínajúcim mediátorom pomôžu v prvých rokoch praxe, keď čelia špecifickým výzvam a rozvojovým potrebám podľa toho, z akého odboru vyšli.
Na základe náhodného výberu sme pre porovnanie odborov právo, psychológia a sociálna práca, ktoré majú najčastejšie zastúpenie v radoch mediátorov, vybrali profily absolventov troch vysokých škôl a ich fakúlt, ktoré ponúkajú vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Pre odbor právo sme vybrali Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnickú fakulta, pre odbor psychológia Univerzitu Komenského v Bratislave na Filozofickej fakulte a pre odbor sociálna práca Prešovskú univerzitu v Prešove, Filozofickú fakultu.
Uvedené porovnanie silných stránok pre mediátora a rozvojových potrieb pre mediátora s ohľadom na vedomosti a zručnosti nadobudnuté v prostredí vysokých škôl sme zrealizovali najmä z dôvodu, podpory a rozvoja začínajúcich mediátorov, nakoľko sme predpokladali z dôvodu heterogenity odborov, že ich primárne rozvojové potreby najmä v prvých troch rokoch aktívnej mediačnej praxe budú odlišné, resp. budú mať menej prienikov.
Tabuľka č. 3 VŠ II. stupeň – Porovnanie profilu absolventov odborov Právo, Psychológia, Sociálna práca
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).