Povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v rozhodcovskom konaní

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom z 15. decembra 2016 zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z 3. novembra 2014, vydaného označeným rozhodcovským súdom, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o zaplatenie 138 633,37 eur s príslušenstvom. Zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhol z dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. f) a písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby (ďalej ZoRK), pretože na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie ako účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť a bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ZoRK a podľa rokovacieho poriadku daného rozhodcovského súdu (ďalej aj "rokovací poriadok") a podľa Štatútu rozhodcovského súdu (ďalej aj "Štatút"). Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli a v budúcnosti z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní písomnou formou v zmysle ZoRK jediným nezávislým rozhodcom označeného rozhodcovského súdu podľa Rokovacieho poriadku tohto súdu. Zmluvné strany prehlásili, že rozhodnutiu, vydanému v rozhodcovskom konaní, sa podriadia, s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. K žalobcom uplatneným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zákon v § 40 ods. 1 taxatívne ustanovuje dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento taxatívny výpočet neumožňuje všeobecnému súdu v predmetnom konaní preskúmavať vecnú správnosť, t.j. správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd môže skúmať len to, či boli splnené podmienky na prejednanie veci pred rozhodcovským súdom a či je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. 1 ZoRK.

Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. f) ZoRK spočívajúci v tom, že na vydaní rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie žalobca pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, nebol v konaní zistený.

Porušenie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK, spočívajúceho v tom, že pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, zakotvená v ustanovení § 17 citovaného zákona, žalobca videl v tom, že rozhodcovský súd nerozhodol o celom ním uplatnenom nároku, čím porušil ustanovenie § 33 ods. 2 ZoRK. Došlo aj k porušeniu ustanovenia § 26 ods. 1, poslednej vety citovaného zákona v spojení s ustanovením § 26 ods. 2, keďže rozhodcovský súd na jeho návrh nenariadil ústne pojednávanie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na zmluvnú dohodu o písomnej forme rozhodcovského konania. Pokiaľ rozhodcovský súd vo veci nenariadil ústne pojednávanie a rozhodol len na základe písomných podaní a listinných dôkazov účastníkov rozhodcovského konania, neporušil tak zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozhodcovského rozsudku vysporiadal s otázkou nenariadenia ústneho pojednávania a nevykonania dôkazov v zmysle návrhu žalobcu.

Odvolací súd rozsudkom z 25. októbra 2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f) a písm. g) ZoRK. K žalobcom uvádzanému dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uviedol, že záviselo výlučne od úvahy konajúceho rozhodcovského súdu, ako posúdi návrh žalob