Všeobecné plnomocenstvo a jeho preukazovanie v súdnom konaní

Navrhovateľka sa v konaní domáhala, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť jej do troch dní sumu 400 Sk predstavujúcu nepremlčanú časť koncesionárskych poplatkov v zmysle zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ktoré odporkyňa nezaplatila Slovenskému rozhlasu; Slovenský rozhlas postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni navrhovateľke.

Okresný súd G. rozsudkom návrh zamietol, lebo navrhovateľka nepreukázala, že odporkyni bola riadne doručená písomná výzva vyberateľa koncesionárskeho poplatku na dodatočné splnenie povinnosti v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na to nebolo možné uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť nedoplatok vo vyberateľom určenej lehote 21 dní, až po uplynutí ktorej možno podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkov.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie. Tento riadny opravný prostriedok vyhotovila a podpísala advokátka, ktorá uviedla, že je zástupkyňou navrhovateľky a svoje oprávnenie konať za ňu preukazuje všeobecným plnomocenstvom doručeným "Okresnému súdu G. 6. februára 2009 so žiadosťou o založenie do spisov súdnej správy".

Krajský súd v T. uznesením odvolanie odmietol a rozhodol, že žiadna z účastníčok konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, že advokátka preukazovala svoje oprávnenie konať za navrhovateľku len tzv. všeobecným plnomocnetvom z 28. januára 2009 udeleným "na zastupovanie vo všetkých veciach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok patriacich spoločnosti L. P., s.r.o. voči dlžníkom koncesionárskych poplatkov", pričom s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2002 sp. zn. 2 Cdo 112/2001 "ignorovala" všetky súdne výzvy, aby preukázala oprávnenie konať za navrhovateľku v súlade s § 28 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"). Rozhodnutie NS SR, na ktoré poukázala, bolo podľa názoru odvolacieho súdu "nesprávne už v čase jeho vydania". Odvolací súd dodal tiež, že "súd nižšieho stupňa je viazaný len tým názorom súdu vyššieho stupňa, ktorý je v súlade so zákonom". V rámci tradičného členenia práva na súkromné a verejné tvoria normy Občianskeho súdneho poriadku súčasť verejného práva (v ktorom platí, že čo nie je výslovne dovolené, je zakázané). V procesnom práv je neprípustné preukazovanie oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného tzv. všeobecným plnomocenstvom. Ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku (odvolací súd osobitne poukázal na § 24, § 28 ods. 1, § 49 ods. 1 OSP) zodpovedá iba ak je do spisu založené plnomocenstvo preukazujúce zastúpenie účastníka konania zástupcom v konkrétnom súdom konaní alebo pri konkrétnom procesnom úkone. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu odvolateľka, dokladajúca zastúpenie iba tzv. všeobecnou plnou mocou, v súlade so zákonom nepreukázala, že je oprávnená za navrhovateľku konať, a že teda odvolanie je procesným úkonom navrhovateľky. Za daného stavu bo