Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v dvoch prípadoch týkajúcich sa práva na prejednanie veci v primeranej lehote

V prípade Balogh a Adamčo proti Slovenskej republike sa sťažovatelia sťažovali na neprimeranú dĺžku trestného konania, vedeného proti nim na Okresnom súde Bratislava I. Na sťažovateľov bola v roku 2008 na okresnom súde podaná obžaloba z vraždy a trestné konanie ešte v čase rozhodovania ESĽP nebolo právoplatne skončené. Posudzované obdobie tak trvalo viac ako 13 rokov pred prvostupňovým súdom. Sťažovatelia sa obrátili aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom zo 16. júna 2020 rozhodol, že v konaní došlo k porušeniu ich práv a priznal každému z nich primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur. Pri určení výšky odškodnenia vzal do úvahy aj to, že sťažovatelia si odpykávajú tresty odňatia slobody a tiež to, že v napadnutom trestnom konaní je možné v prípade odsudzujúceho rozsudku pri výmere trestu zohľadniť neprimeranú dĺžku konania a uložiť trest aj pod dolnou hranicou trestnej sadzby. ESĽP vo svojom rozsudku odmietol námietku vlády, že sťažovatelia vzhľadom na nález ústavného súdu stratili postavenie obetí porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Poukázal na to, že možnosť uloženia nižšieho trestu je zatiaľ hypotetická. Ďalej zdôraznil, že konanie trvá už 13 rokov, medzi pojednávaniami boli intervaly od troch mesiacov do dvoch rokov, pričom posledné pojednávanie sa uskutočnilo ešte v roku 2016 a pred dvomi rokmi bola vec opäť pridelená novému sudcovi. Za týchto okolností náprava porušenia, poskytnutá ústavným súdom, vrátane výšky odškodnenia, nemôže byť považovaná za dostatočnú. ESĽP preto rozhodol, že dĺžka konania je nezlučiteľná s požiadavkou „primeranej lehoty“, vyplývajúcou z článku 6 ods. 1 Dohovoru a došlo k porušeniu práva sťažovateľov podľa tohto článku. ESĽP priznal každému zo sťažovateľov sumu 9 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a sumu 250 eur ako náhradu nákladov a výdavkov spojených s konaním.