Hodnotiaca správa EK: aké budú ďalšie kroky k silnejšiemu právnemu štátu?

Správa reaguje na stav právneho štátu v Európskej únii ako celku, no najväčší dôraz je kladený na situáciu v jednotlivých členských štátoch. Správa je výsledkom intenzívnej diskusie medzi zástupcami Európskej komisie a štátnymi orgánmi jednotlivých členských štátov, občianskou spoločnosťou, ako aj orgánmi Rady Európy. 

Z pohľadu Slovenskej republiky vyznieva správa pozitívne, nezaznieva v nej kritika. Európska komisia oceňuje kroky Slovenska v posudzovaných oblastiach. Na druhej strane, správa sa nevyhýba ani pomenovávaniu nedostatkov, keď Európska komisia korektne poukazuje na existujúce nedostatky. Ani tu však nie je správa kritická. Skôr prináša pohľad na existujúce  rezervy a odporúčanie ako tieto rezervy eliminovať.

Čo do rozsahu, najväčšia časť kapitoly venovanej Slovenskej republike je zameraná na justíciu a v nej prebiehajúce reformy. Európska komisia oceňuje snahy o zvýšenie nezávislosti, kvality a efektívnosti súdnictva. V správe spomína viaceré prijaté a implementované zmeny, ako napr. reformu ústavy, pripravovanú reformu súdnej mapy, založenie Najvyššieho správneho súdu, novú a transparentnú voľbu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Za príjemný posun k lepšiemu hodnotí vnímanie nezávislosti súdov medzi firmami (z 15% v 2020 na 30% firiem v súčasnosti, ktoré hodnotia nezávislosť súdov ako „pomerne dobrú až veľmi dobrú“). Vnímanie nezávislosti súdov medzi širokou verejnosťou však ostáva už dlhodobo na hranici 28%.

Správa vyzdvihuje aj snahu trestne stíhať predstaviteľov štátu, vrátane predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní, ako aj sudcov za trestné činy korupcie a zneužitia právomoci verejnoprávneho činiteľa. Správa pozitívne hodnotí aj nedávne zmeny v ústave spojené s výberom a voľbou sudcov Ústavného súdu SR a zmeny dotýkajúce sa fungovania a kreovania Súdnej rady SR.

V oblasti hodnotenia zlepšovania kvality súdnictva správa spomína pripravenosť pri digitalizácii súdnictva – najmä čo sa týka nástrojov, technológie na súdoch a infraštruktúry umožňujúcej komunikáciu na diaľku. V praxi sa však potvrdzujú niektoré nedostatky súvisiace najmä s použiteľnosťou a nekompatibilitou rôznych informačných systémov, ktoré bude do budúcnosti potrebné eliminovať. 

Ďalšia časť správy – hodnotenie protikorupčných opatrení – uvádza viaceré kroky, ktoré posúvajú Slovenskú republiku dopredu. Hlavnou z nich je Protikorupčná politika SR na roky 2019 – 2023, ale aj prijatý zákon o zaistení majetku, posilnenie kompetencií Úradu špeciálnej prokuratúry alebo zvolenie predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti („whistleblowerov“).

Posledná časť správy zhrnula výzvy a úspechy spojené s pluralitou a slobodou médií a ďalšie inštitucionálne otázky, medzi ktorými je vyzdvihnutá práca Verejnej ochrankyne práv a Národného centra pre ľudské práva počas pandémie. 

Celá hodnotiaca správa sa skladá z 27 kapitol, z ktorých každá monitoruje stav právneho štátu v niektorej členskej krajine Európskej únie. Jej cieľom je formou poukazovania na problémy v jednotlivých štátoch zabezpečovať prostredníctvom dialógu zlepšovanie situácie v oblasti právneho štátu a základných hodnôt.