Novela infozákona: ďalší krok k zvyšovaniu transparentnosti verejnej správy

Infozákon je citlivá téma a jeho otvorenie spravidla sprevádzajú aj isté obavy. Na jednej strane obavy občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií z prípadného oklieštenia práva na prístup k informáciám. Na strane druhej poskytovateľov informácií, ktorí sa obávajú prílišnej voľnosti a šikanózneho výkonu práva na informácie. Tieto obavy vychádzajú aj z istej symbolickej hodnoty infozákona, keďže bol prvou právnou úpravou, ktorá pomenovala a aj v praxi realizovala právo verejnosti na informácie.

Novela infozákona, tak ako ju predkladáme do medzirezortného pripomienkovania, je ďalším krokom k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy. Návrh zákona v zásadnej miere pokrýva požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády. Pri tvorbe návrhu zákona sme tiež do úvahy brali aj diskusie s povinnými osobami vrátane územnej samosprávy, s mimovládnym sektorom, či napr. poslancami parlamentu.

V Programovom vyhlásení vlády SR sa vláda zaviazala navrhnúť „rozšírenie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem v druhom a treťom rade, keďže na tieto právnické osoby sa infozákon nevzťahuje, hoci hospodária s verejnými zdrojmi.“ V duchu tejto myšlienky sa zavádza úplne nová definícia povinnej osoby a rozširujú sa povinnosti vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj na štátne firmy a dcérske spoločnosti štátnych firiem.

V súlade s ďalším záväzkom vlády vyplývajúcim z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR zavedie povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do funkcie. Cieľom je včas odhaliť hroziaci konflikt záujmov alebo kompetenčnú nevhodnosť daného kandidáta,“ sa zavádza povinné zverejňovanie informácií o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, ako aj o samotných verejných funkcionároch.

Rovnako na základe záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR zavedie povinné zverejňovanie príloh a dodatkov k povinne zverejňovaným zmluvám,“ sa explicitne ustanovuje povinnosť zverejňovať všetky dodatky k povinne zverejňovaným zmluvám, zároveň sa ruší výnimka pre nesprístupňovanie ich príloh a predlžuje sa lehota povinného zverejnenia zmlúv na 10 rokov.

Na základe záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR: „Vláda SR vypustí výnimku zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS). Praktické skúsenosti a pochybné obchody s pozemkami (napríklad pod bratislavským obchvatom) ukázali, že je verejným záujmom, aby NDS zverejňovala zmluvy týkajúce sa vysporiadania vlastníctva nehnuteľností,“ sa vypúšťa výnimka zo zverejňovania zmlúv Národnou diaľničnou spoločnosťou.

V súvislosti so záväzkom z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda SR zavedie zverejňovanie štúdií a analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje v maximálne možnej miere s prihliadnutím na oprávnené záujmy štátu a iných verejných subjektov,“  má predložený materiál ambíciu zaviesť právnu úpravu, v dôsledku ktorej by mali byť štúdie a analytické materiály vyhotovené za verejné zdroje sprístupňované vo väčšej miere ako v súčasnosti. V zmysle návrhu sa pre povinnú osobu ustanovuje povinnosť, aby v prípade, ak uzatvára zmluvu, predmetom ktorej je vypracovanie písomnej analýzy, štúdie, procesného auditu alebo iného obdobného dokumentu, dojednala v zmluve so spracovateľom analýzy súhlas spracovateľa analýzy ako nositeľa autorských práv na sprístupnenie analýzy. Sprístupnenie štúdií, analýz alebo iných obdobných materiálov na žiadosť posilní transparentnosť a umožní lepšiu kontrolu účelnosti vynaloženia verejných prostriedkov zo strany verejnosti. Navyše, ich sprístupnenie môže prispieť k širšej odbornej i laickej debate a zamedziť vzniku duplicitných materiálov na tú istú tému.

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. január 2023.

Úplné znenie návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní je dostupné na: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/523