Prezidentka vrátila do parlamentu ďalšie dva zákony

Prvým je zákon z 9. mája 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obsahom pôvodného návrhu zákona bol jeden novelizačný bod vypúšťajúci § 9 ods. 2 zákona o štátnej podpore nájomného bývania. V rámci druhého čítania však bol v národnej rade predložený a schválený poslanecký návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov, týkajúcich sa úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie.

Podľa § 3 ods. 5 súčasného zákona o nájomnom bývaní sú členmi Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mal mať hlasovacie právo aj investiční partneri.  

Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až k zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže zakladateľmi agentúry sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. 

Schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný. Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami.

Za podstatnú výhradu prezidentka tiež považuje prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci. Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch.

Prezidentka vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie aj zákon z 10. mája 2023 o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
 
Cieľom zákona malo byť zosúladenie osobitných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Dá sa rozumieť zámeru zákonodarcu zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa prezidentky vyvoláva niekoľko otázok.

Schváleným zákonom sa má napríklad vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej právnej úprave upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska. Tým by sa vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa súčasného znenia zákona o EIA, a to bez náhrady. Vypustiť bez náhrady sa má aj § 30 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

Za problematické prezidentka považuje aj zmeny v súvislosti s § 29 zákona o EIA upravujúcim zisťovacie konanie. Podľa znenia zákona „Proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, nemožno podať odvolanie.“.
 
Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri odvolaní vychádza zo správneho poriadku. Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku na § 29 zákona o EIA fakticky znamená úplne vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, pričom práve rozhodnutie v zisťovacom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA – ide o kľúčovú časť celého procesu.

Trendom v európskej judikatúre je rozširovanie procesných záruk dotknutej verejnosti vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a participácie v správnych alebo súdnych konaniach. Schválený zákon však obsahuje viacero zmien, ktoré podľa prezidentky znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

 „Domnievam sa preto, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve i judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia.“

 Výhrada prezidentky smeruje aj k ustanoveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie. Tento prevod agendy nie je zdôvodnený a ani nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený. 

V neposlednom rade prezidentka namieta aj neurčitosť predmetnej právnej úpravy, keďže napr. čl. V § 39a schváleného zákona upravuje osobitosti integrovaného konania a v ostatnom sa odvoláva na aplikáciu zákona o EIA a zákona o výstavbe.